Ľudia tvrdia, že kapely dlho vydržia kvôli stabilnej zostave. Je to aj váš prípad?
– Desmod vlastne existuje už 20 rokov, ale táto zostava funguje asi tak 15 rokov. Kapely si síce zvyknú robiť oslavy, rôzne výročia, ale my to takto neevidujeme. V našich začiatkoch sa budovala len akási základňa nitrianskej scény, boli tam Slíže aj Gladiator. Ako prvý vyrazil Gladiator, po nich Slíže, neskôr sme sa presadili aj my (Desmod debutoval v roku 2000 - pozn. autora).
Spočíva tajomstvo vášho úspechu v tom, že ste dobrá partia?
– No, my v kapele sme kamarátmi od detstva. Dokonca pochádzame z jedného sídliska. Posledného sme brali do kapely Riša Synčáka, keď chodil ešte na výšku. U nás nie je nikto taký, kto by sem prišiel hrať na rok. Kapely sa zvyknú hádať aj kvôli peniazom a to nie je náš prípad. Máme dohodu, že zo všetkého, čo zarobíme, sa delíme rovným dielom. Potom si nikto nezávidí, nevyvyšuje sa, že to je moja skladba, môj text. Čo sa spraví, je dielom celej kapely.
Ako dnes vyzerajú vaše vzťahy s Gladiatorom a Slížami?
– Iste, je tu taká nepriama rivalita. Ale pozor, nie je to žiadna závisť alebo zloba. Skôr si hovoríme niečo v tom duchu, toto dobre vymysleli, len škoda, že sme na to neprišli my... Ale jasné, že im to doprajeme, aj nás to posúva vpred, je to také neškodné handrkovanie, ale nič v zlom.
Ovplyvňujete sa hudobne?
– Myslím, že nie. Každá kapela má svoj štýl. Slíže si robia svoje, Gladiator tiež... a Desmod nemal nikdy štýl. Desmod si hrá čokoľvek, čo ho napadne.... Ale ľudia nás identifikujú vďaka pesničkám z rádií, pretože rádiá si vyberajú skôr tie pomalšie skladby. To je, myslím, aj na škodu, aspoň regionálne rádiá by mohli hrať tie tvrdšie. Zase na druhej strane fanúšikovia, ktorí nás majú radi, si kupujú naše albumy a vedia podľa nich, akí skutočne sme.
Sú tie tvrdé veci pozostatkom vašej minulosti?
– Áno, tieto skladby zostanú našou súčasťou. Všetci sme vyrastali na klasickom heavy metale (Iron Maiden, Judas Priest, Scorpions, Kiss, Van Halen, a pod. - pozn. autora) a doteraz počúvame rockové kapely. Dnes už je milión rôznych štýlov, takže človek už ani nevie, čo všetko existuje. Ale ak to mám zhrnúť, stále sa nám páči rocková muzika.
Ako prebiehala príprava nového albumu Iný rozmer?
– Zo štúdia sme si počas leta zvykli odbehnúť na koncerty, takže nahrávanie sme ukončili koncom júla. Na skladbách sa pracuje už od minulého roku tak, že ich máme urobené so „svahilským“ spevom a potom v štúdiu ich otextujeme, aranžujeme, skracujeme a pod.
Viete dopredu povedať, že práve toto bude vyložená hitovka?
– My chceme, aby boli všetky skladby hitovkami... Škoda, že ako tvorcovia nemáme odstup a nadhľad nad pesničkami, takže to ani nevieme posúdiť. To, čo sa nám páči, väčšinou ani nie je singel. Vydavateľ alebo rádiá zvyknú vybrať niečo iné.
Dá sa vo vašej tvorbe vymyslieť ešte čosi nové?
– My sa o to snažíme stále. Na druhej strane máme svoj zabehaný štýl, takže myslenie hudobníkov sa už asi v tomto smere nezmení. Možno zvukovo sa dá kamsi posúvať. Na novom albume máme oveľa menej elektroniky a viac smerujeme ku gitarám, pôjde o taký návrat k našim začiatkom.
Neprichádza v tom kolotoči koncerty-festivaly-štúdio k stereotypu?
– Nie, pretože na každej akcii stretneš iných ľudí, iné kapely, tešíme sa na to. Hlavné je, že nikdy nevieš, ako ten koncert dopadne, a to je na tom to perfektné. Ako zareagujú ľudia, čo sa pokašle, čo vydarí, nikdy nevieš. Je to pre nás výborná motivácia...
Ako naposledy na Tuke Feste v Košiciach, keď na 45 minút vypadol prúd... stalo sa vám to aj niekde inde?
– Vlastne aj áno, ale v Košiciach išlo zrejme o zatiaľ najdlhší výpadok. Väčšinou do polhodinky to býva opravené, no tam to trvalo dlhšie. Už sme si dokonca mysleli, že ani nebudeme hrať, tak sme sa zabarikádovali vo VIP stane a zrazu hop... išli sme hrať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
