Sprejeri sa na ňom poriadne „vyřádili“, a tak kým si autobus postál na semafore, dozvedela som sa, čo sa melie hlavou „umelca“, komu čo chce povedať, odkázať...
No bez ohľadu na to to vyzeralo hrozne. Nemám nič proti umeniu ulice, ak je to naozaj umenie. Ale ak ide o bohapusté čmáranie len tak z nudy, to ma vytáča.
Preto som sa potešila, keď pred majstrovstvami sveta v hokeji múr žalostných sprejerských nárekov majstri maliari zafarbili. Krásna okrová farba žiarila nepoškvrnenou čistotou. Pravdupovediac, ráno čo ráno som sa čudovala, že žiarivá čistota trvá a trvá, skoro ako v reklame.
Vydržalo to celé leto. Fakt ma to milo prekvapilo. No zázraky netrvajú večne. Ten na Hviezdoslavovej sa skončil pred pár dňami. Zrazu na stene svietilo červeným sprejom nastriekané obrovské vyznanie: „Danielka, ľúbim ťa, tvoj Maci.“ A bolo po paráde.
Keď sa dvaja majú radi, je to krásne, ale čo už je toto za vyznanie? Na stene bývalých kasární? No ja byť Danielkou, tak sa tomu pakovi pekne poďakujem. To, čo dal za sprej, mohol radšej investovať do ruže, čokolády či inej romantiky, ktorá otvára dievčenské srdce. To fakt dnešné dievčatá letia na toto? Neverím.
A ľutujem, že niekde v okolí nie sú bezpečnostné kamery, ktoré by zamilovaného Maciho identifikovali. A ak ho náhodou Danielka ešte stále ignoruje, navrhovala by som mu terapiu prácou. Zobrať vedro, farbu a pekne zahladiť stopy po svojom záchvate lásky. Hladina hormónov by klesla a prešla by ho chuť robiť hlúposti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
