Lenka Barilíková, jej manžel Michal Spišák i syn Samo si totiž zahrali v dráme Macbeth. V Košiciach strávili niekoľko dní, počas ktorých si S. Spišák našiel čas na rozhovor a prezradil, prečo jeho známa tvár nefunguje ako magnet na baby.

Hoci v Košiciach má starých rodičov, radšej sa s kolegami z predstavenia ubytoval v hoteli. "Mama s otcom sú u babky Nad jazerom, ale ja som si povedal, nech si oddýchnu od synov," prezradil s úsmevom. Keďže medzi kolegami, s ktorými prišiel do Košíc, nebola núdza o dobrých parťákov, o zábavu mal postarané. "Keď sme prišli do niektorej krčmy alebo baru, najväčšiu pozornosť vždy vzbudzoval Ďuro Kemka. Pravdupovediac, mňa si nikto nevšímal. Som dosť nenápadný. Nemám šťastie na to, že by baby jačali, keď ma niekde zbadajú, a ani po tom netúžim. Na druhej strane si uvedomujem, že už nemôžem rátať s tým, že by som bol absolútne anonymný. Občas vidím, že sa na mňa niekto zadíva, lebo tuší, že odniekiaľ moju tvár pozná. A sem-tam niekto drgne do človeka, ktorý stojí pri ňom a povie - aha, Paťo z Paneláka. To ja však asi tak všetko. A takto to aj má byť, veď ja som len obyčajný študent gymnázia, ktorý má šťastie, že si dokáže zarobiť peniažky hraním v seriáli. Nič viac a nič menej."

Samo si tak sám vytvoril mierny odstup od popularity a sám seba priveľmi neprežíva... "To treba, lebo inak by človek mohol začať na niečom ulietavať a pritom na to nie je žiadny dôvod. Tento biznis je veľmi pominuteľný a hovoriť o sláve na Slovensku mi príde smiešne. Ja som jednoducho rád, že mám príležitosť nakrúcať, naučiť sa niečo nové a že mám robotu. A ak ma vďaka tomu niekto cudzí spozná na ulici, tak fajn, a ak náhodou pochváli, tak ešte lepšie. Na druhej strane sa však občas nájdu aj takí, ktorí po mne vykrikujú, a to nie je príjemné. Vtedy mi je dosť trápne."

Dieťa z umeleckej rodiny

Hoci má len 18 rokov, účinkoval v dvoch seriáloch, v dabingu, v niekoľkých divadelných predstaveniach a veľkú pochvalu si vyslúžil i ako jedna z postáv filmu Nedodržaný sľub. Jeho mama je herečka, otec herec a režisér, starý otec bol známy režisér Karol Spišák. "Rodičia mi umožnili doslova pričuchnúť k divadlu už ako malému chlapcovi, lebo ma často brávali na skúšky aj predstavenia. Keď bolo veľa roboty a nemal sa kto iný o mňa postarať, tak čo so mnou? Buď ma posadili do hľadiska, alebo sa o mňa v šatni starala nejaká herečka alebo iná teta z divadla. Nepamätám si, že by mi to nejako prekážalo, ale ani to, že by som sa z toho nejako obzvlášť tešil. Mne to prišlo normálne, že som v divadle, lebo veď tam pracuje mama. Mamy iných kamarátov pracovali v kancelárii, tak oni chodili do kancelárií... Ja som sa buď túlal po šatniach, alebo som zašiel za zvukárom a obdivoval som všetky tie gombičky a páčky. Zaujímavé však na tom je to, že keď som bol dieťa, tak som sa na chodbách motal pod nohy hercom a herečkám, s ktorými sa dnes stretávam na javisku alebo pred kamerou. Vtedy som sa na nich pozeral zdola ako na zvláštnych ľudí, ktorí chodili divne oblečení, keďže mali divadelné kostýmy. Dnes sú to moji kolegovia, pre ktorých už nie som iba malý Lenkin syn..."

Keďže ako dieťa trávil veľa času vysedávaním v hľadisku, k postaveniu sa na javisko stačil maličký krôčik. "V Nitre mali tanečné predstavenie o Malom princovi, a kým ho hrávali, tak chlapec, ktorý im hral Malého princa, zrejme priveľmi narástol. Potrebovali menšie dieťa, a keďže som sa po divadle často motal, tak sa opýtali mamky, či by som to nemohol robiť ja. Mama povedala, aby som to skúsil. Naučil som sa texty, pobehoval som po javisku a aj sa mi to páčilo." Keďže prvé stretnutie s doskami, čo znamenajú svet, celkom vyšlo, prišli aj ďalšie príležitosti. "Presťahovali sme sa do Bratislavy, kde som začal spievať v chlapčenskom detskom zbore v operách, ale i iných predstaveniach. Do toho prišli nejaké ponuky na dabing a už sa to rozbehlo. Bol som na niekoľkých konkurzoch, už sa o mne vedelo a na ďalšie konkurzy som dostával pozvanie. Vyhral som konkurzy do viacerých filmov, niektoré sa však odkladali, iné úplne zrušili. Aj film Nedodržaný sľub sa začal nakrúcať dosť neskoro po tom, čo som bol na kastingu. Aj som si myslel, že už z toho nič nebude, že budem pre nich príliš starý. Potom do toho prišiel seriál Obchod so šťastím a prednedávnom Panelák. Uvidíme, čo bude nasledovať."

Hoci to na prvý pohľad vyzerá, že má Samo sľubne rozbehnutú hereckú kariéru, nerád by svoje možnosti do budúcnosti skresal len na tie herecké. "Ešte ma len čakajú maturity, mám čas sa rozhodnúť. Nevylučujem možnosť, že si podám aj prihlášku na VŠMU, ale mám taký pocit, že by som mal myslieť aj na niečo úplne iné. A možno nepôjdem na školu hneď, možno si dám rok pauzu, aby som si to rozmyslel a rozhodol sa neskôr."

Rozhodovať sa bude zrejme aj podľa toho, koľko času bude mať popri práci na štúdium. "Momentálne ma zamestnáva len Panelák, ale aj to je dosť, keď vezmem do úvahy, že mám pred sebou maturitný ročník a už by konečne bolo treba sadnúť si nad učebnice a trochu sa začať učiť. Našťastie, naše učiteľky sú tolerantné a dokážu pochopiť, že občas na učenie naozaj nemám času toľko, ako by bolo treba. Berú nás ako dospelých a podľa toho sa k nám aj správajú a vždy sa dokážeme dohodnúť."

Do Paneláka po dvoch rokoch

K nakrúcaniu Paneláka sa dostal, až keď tento seriál bol dobre rozbehnutý a vysielal sa dva roky. "Bol som však aj na kastingoch do Paneláka úplne na začiatku, ešte pred tým, kým sa vôbec začal nakrúcať. Zavolali ma na kasting na syna doktora Bajzu, ktorého hrá Majo Miezga, no nakoniec to dostal iný chlapec, ja som bol na tú postavu aj priveľký. Potom som na to nejako úplne zabudol, Panelák som ani nepozerával, lebo na telku veľa času nemám. Keď však po dvoch rokoch vniesli do seriálu nové postavy, zavolali mi, či by som neprišiel vyskúšať zahrať postavu Paťa Janča. Keď mi povedali, že mi otca bude hrať Roman Luknár, tak som už ani nemal o čom rozmýšľať. Bral som to všetkými desiatimi."

Postava, ktorú v Paneláku dostal, zrejme nie je snom každého mladého herca, pretože Paťo Jančo je tak trochu ťuťmák. "Ja rovno poviem, že je to trtko. Je celkom inteligentný, no nemá vôbec žiadne sebavedomie, len sa tak nejako motá... Hrá sa to však dobre, lebo to stačí len sa tváriť ako ťuťmák, ktorý sa iba občas na niečo zmôže, no ešte aj z toho treba čakať nejaký trapas. Texty sa učia ľahko a robiť s Romanom Luknárom je úžasná vec. No a že je Paťo taký nijaký mi neprekáža, lebo zas si uvedomujem, že za borcov sú tam iní herci. Ja totiž chápem, že aj vyzerám občas trochu zaspato a navyše pôsobím, ako keby som bo nenajedený. Som vizuálne skrátka typ, ktorý sa hodí na to, aby hral takýchto trtkov," podotkol so smiechom. "Musel som si však uvedomiť, že ľudia si často hercov stotožňujú s tým, ako ich vidia na obrazovke v seriáloch. Takže neraz sa mi stalo, že ak ma oslovil niekto cudzí a ja som sa s ním pustil do debaty, tak mi po chvíli hovorí - veď ty vôbec nie si taký prispatý ako v seriáli. No, čo iné na to mám povedať, ako to, že ja viem? Ja predsa nie som Patrik Jančo a nie všetko, čo je v telke, je naozaj," smeje sa.

Na druhej strane je však za príležitosť nakrúcať Panelák veľmi vďačný. "Konečne je tu možnosť pre hercov pracovať. Ale nielen hercov, ale vôbec všetkých ľudí, ktorí sa okolo toho točia. Keď je robota, tak je to len pozitívne, nie? No a druhá vec je, že nakrúcať seriál je pre mňa dobrá škola. Ono to vôbec nie je sranda stáť pred tromi kamerami a vedieť, kedy na ktorú reagovať. Sú to technické veci, ktoré sa treba niekde naučiť. Pri dennom seriáli je pri výrobe obrovské tempo, ktoré nevie zvládať hocikto. Aj ja som bol na začiatku z toho všetkého dosť 'vyhúkaný'. Zišli sme sa však výborná partia, každému sa robí dobre a to je fajn."

Mínus 50 centov

Nemenej dôležité ako to, že vďaka Paneláku získava Samo skúsenosti, je aj fakt, že si vďaka tomu seriálu dokáže zarobiť sám na seba. "Pamätám si, že všetky svoje prvé peniažky, ktoré som si zarobil v divadle a neskôr v dabingu a podobne, šli do hračiek. Bol som úplný maniak do Lega. Aj všetky peniažky, čo som si vyšibal alebo dostal pri nejakých oslavách, som vrazil do stavebnice. Keby som si to všetko odkladal, tak mám more peňazí... Teraz si už Lego nekupujem," smeje sa. Dnes musí platiť nájomné, stravu, benzín... "No, občas to nie je žiadna sranda. Už sa mi stalo, že som dva týždne jedol len suché cestoviny, lebo som mal na účte mínus 50 centov. Ale ja nie som ten typ, ktorý sa v takej situácii začne ľutovať. Skôr si poviem, že znovu isto niečo príde. Som skrátka pohoďák, ktorý sám sebe nevyrába stresy."

Sám sa musí o seba vedieť postarať preto, že hoci je ešte len stredoškolák, osamostatnil sa od rodičov. "Takto je mi dobre, dokonca sa mi to páči stále viac a viac. Občas, keď mám pocit, že som dlho sám a chýbajú mi rodičia, alebo keď som hladný, tak za nimi zájdem. Lenže v poslednom čase je u nich doma v chladničke len samé zdravé jedlo a z toho sa nedá najesť, to nech si nechajú. Takže ak sa tam chcem najesť, musím si niečo poriadne kúpiť cestou k nim," dodal so smiechom.

Profil

Dátum narodenia: 23. september 1992
Znamenie: Váhy
Miesto narodenia: Košice
Rodinný stav: slobodný
Relax: spánok

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári