Postupne ste spoznali a všeličo zaujímavé sa dozvedeli o Getsemanskej záhrade, najdrahšom cintoríne na svete, či o Golgote. Dnes v spomienkach pokračujeme ďalšími pamiatkami mesta Jeruzalem.

Z Golgoty sa skupinka slovenských turistov vydala k Múru nárekov, považovaného za najposvätnejšie miesto Židov. Múr je všetkým čo zostalo z masívneho západného portálu, ktorý kedysi obklopoval chrám postavený Herodesom Veľkým. Chrám bol srdcom židovského sveta až do jeho zničenia Titom v roku 70. Dnes žije Múr nárekov modlitbami a čítaním zo zvitkov Tóry tak, ako to bolo kedysi pri Chráme. Už to nie je iba miesto „nárekov", ale aj miesto konania svätých slávností.

Masy turistov prichádzajú k tomuto Múru, aby si splnili svoj celoživotný sen, aby navštívili najposvätnejšie miesto svojho vierovyznania a aby pocítili neopísateľnú silu bližšieho spojenia so svojím Bohom. Nielen Židia, ale i kresťania prichádzajú k Múru nárekov ako do najväčšej prírodnej modlitebne s veľkou úctou a pokorou v nádeji lepších zajtrajškov. Veď hlavne o tom je viera. Pri Múre nárekov podľa tradície vkladajú papieriky so svojimi tajnými želaniami (v skutočnosti by sa na tie papieriky mali písať vyznania viery) a strkajú ich do úzkych už preplnených škár v Múre. A majú dobrý pocit, že Boh ich vypočuje.

Fotka - špiónik

"Jeruzalem je mesto, ktoré neustále trpelo, možno najviac zo všetkých miest na svete. Vraví sa, že bolo 50-krát obliehané, 32-krát dobité a 17-krát zrovnané so zemou," vysvetľuje pani Eva. "O jedno zničenie sa postarali aj Rimania, keď tiahli Európou. Stáť nechali iba jednu časť múru Herodesovho chrámu. Keďže Židia mali do Jeruzalema po porážke zakázaný vstup, Rimania im iba jediný deň v roku dovolili vstúpiť doň a pri Múre si poplakať nad osudom svojho mesta. Preto dostalo toto miesto pomenovanie Múr nárekov." V súčasnosti je Múr rozdelený na dve časti, dve tretiny pre mužov a tretina pre ženy. V strede je to prehradené a podobne, ako celé okolie, prísne strážené.

Skupinka slovenských i stovky ďalších turistov mala smolu v tom, že túto pamiatku si prišli pozrieť v sobotu. V tento deň totiž Židia nesmú pracovať a keď nie oni, tak na ich území nikto. Teda ani turisti, u ktorých za prácu považovali aj fotenie či dokonca písanie si poznámok. "Mne sa, našťastie, podarila jedna fotka ´špiónik´, ktorú som tajne urobila spoza Františkovho chrbta," prezrádza pani Eva s úsmevom. "Mimochodom,ženy ktoré pristupujú k Múru, musia mať na hlave šatku a neprípustné sú holé ramená."

Ani Košičania si nenechali ujsť príležitosť, zanechať v Múre nejaký odkaz. Jedine túto "prácu", napísanie odkazu na papierik, im miestni strážnici povolili... "Nájsť voľnú štrbinu bola riadna fuška, lebo mi chvíľu trvalo, kým som našla dostatočne veľkú na strčenie zrolovaného papierika. Podobne mal čo robiť aj František. Predpokladám, že večer všetky tie papieriky niekam odnášajú, aby vzniklo miesto aj pre druhý deň." Prísnymi pravidlami sa riadi aj odchod od Múra. "Otočiť sa mu chrbtom sa nesmie. Odchádza sa cúvajúc dozadu pospiatky. Múru sa tak vzdáva úcta, hold. A traduje sa, že ak by niekto odchádzal chrbtom k Múru, jeho želanie sa nesplní," uzatvára pani Eva túto časť spomienok.

"Druhá svadba" po 44 rokoch

Aj ďalšie Košičanmi navštívené miesta boli spojené so životom Ježiša Krista. Napríklad bazilika v Nazarete, kde anjel zvestoval Márii, že bude mať dieťa a ona povedala: nech sa stane vôľa Tvoja... nazreli aj do Chrámu sv. Jozefa, postavenom na mieste, kde Jozef žil a učil syna Ježiša tesárčine. "Odtiaľ sme šli do Kány galilejskej. Údajne na tomto mieste Ježiš urobil svoj prvý zázrak. Bol s mamou na dedinskej svadbe, keď došlo víno a ona ho poprosila, aby pomohol. Niekoľko veľkých kamenných nádob na jeho príkaz naplnili vodou a Ježiš ju premenil na kvalitné víno."

Kostol v Káni Galilejskej je postavený na mieste, kde sa podľa tradícií táto udalosť stala. Mimochodom, na tomto mieste si pútnici - manželské páry obnovujú svoj manželský sľub. Farár si ich postaví naraz viac vedľa seba a požehná im. "Aj my sme ten zaujímavý obrad absolvovali," vraví s úsmevom pán František. "Mali sme tak po 44 rokoch manželstva akoby druhú svadbu."

Ďalšie kroky manželov Ocelíkovcov smerovali do Tabghy, miesta druhého Ježišovho zázraku. Kázal tam vtedy o svojom učení päťtisícovému davu, ktorý bolo treba nasýtiť. K dispozícii však bolo iba päť rýb a dva pecne chleba. Ježiš ich vraj rozmnožil a tak všetkých nasýtil. Tento výjav pripomína mozaika na zemi chrámu. "Odtiaľ sme šli ku Galilejskému moru, ktoré je zaujímavé tým, že má sladkú vodu. Aj preto sa mu tiež hovorí Galilejské jazero alebo podľa mesta, ktoré pri ňom kedysi stálo - Genezaretské. Dlhé je 21 a široké 11 kilometrov, najväčšiu hĺbku má 50 metrov. Je vulkanického pôvodu a na jeho pobreží sú hlavne čierne okrúhle kamene. V čase našej návštevy bolo teplé, okolo 31 °C, takže sme sa s pôvabom v ňom vykúpali."

Galilejské more sa v Biblii spomína v súvislosti s ďalšími Ježišovými zázrakmi. Prvý sa týkal rybárov, ktorí celú noc lovili a vracali sa s prázdnymi člnmi. Ježiš ich však znova poslal na more a hoci v úspech neverili, predsa rozhodili siete. Tie sa šli napokon potrhať od toľkého úlovku. Druhým zázrakom bolo utíšenie búrky a tento jeho čin dones pripomína originálny čln, ktorým sa vtedy plavil po mori. Samozrejme, je zrekonštruovaný a zakonzervovaný. Mimochodom, dones sa tu počas silných búrok tvoria vlny, vysoké aj štyri metre.

"Na okraji mora stojí tzv. Petrov pontifikát," pokračuje pán František. "Tento kostol stojí na mieste, kde Ježiš pri treťom zjavení po svojom zmŕtvychvstaní poveril Petra spravovaním cirkvi. Jeho okolie tvorí prekrásna záhrada s palmami a sochami Ježiša i Petra. Je tam tiež skala, ktorá sa volá Mensa Christi - Ježišov stôl. Práve na tom Ježiš poveril Petra spomínanou úlohou. Na skale, ktorá je dnes vo vnútri kostola, vraj sám Ježiš pripravil svojim učeníkom pečenú rybu, ktorú spolu jedli. Na stene visí veľký obraz pápeža Jána Pavla II., ako kľačí pri skale a modlí sa. Pôvodných v kostole je aj päť schodov, na ktorých údajne Ježiš stál, keď očakával svojich učeníkov."

Odvážne hlodavce

Nasledovala návšteva miesta, ktoré sa volá Kafarnaum. Tu Ježiš tri roky žil v dome bratov Petra a Ondreja Šimonových, ktorí sa sem priženili. Na tomto mieste vznikala koncepcia jeho učenia, tu formoval svojich učeníkov. Mnohí súčasníci tvrdia, že na tomto mieste stál "prvý Vatikán, prvý seminár a prvá fara" na svete. Vďaka práci archeológov možno dodnes vidieť pomerne zachovalé základy Petrovho domu, nad ktorými je postavený najnovší a najmodernejší kostol na celom Blízkom východe.

"Keďže sa do Galilejského mora vlieva rieka Jordán, boli sme sa pozrieť aj u jej brehov," naznačuje pani Eva ďalší cieľ ich putovania. V Novom zákone stojí, že Ján Krstiteľ v Jordáne krstil tých, čo sa odvrátili od svojich hriechov". Dialo sa to v Betánii na opačnom brehu rieky. Tam za ním prišiel aj Ježiš Kristus, aby sa nechal ním pokrstiť. Keďže v súčasnosti sa nesmie chodiť na autentické miesto Ježišovho krstu, lebo je v hraničnom pásme, pútnici chodia k Jardenitu, čo je prírodná krstiteľnica na druhom brehu rieky Jordán. Tam sa mnohí dávajú krstiť a pripomínajú si tak posvätnosť vôd Jordánu.

"Aj my sme sa tam boli pozrieť a obrad krstu sme videli. Ľudia sa obliekli do bieleho rúcha a celí sa ponorili pod hladinu. Prítomný bol farár, ostatní sa modlili a spievali." S týmto pre veriacich významným miestom sa však v súčasnosti spája aj jedna, nazvime to, kuriozita. "Prekvapilo ma, že v okolí miesta krstov žije veľa nutrií, ktoré sa nebáli vyliezať až na schodíky, vedúce z vody na breh," vraví pani Eva. "Možno je to tým, že ich turisti kŕmia a fotia sa s nimi, čím zvieratá stratili prirodzenú plachosť. Neviem, nakoľko sú nutrie čistotné, ale nešlo mi to dohromady. Krstenie vo vode a v nej len o pár metrov ďalej tie hlodavce... Ja som si vo vode namočila iba nohy. Predsa len, Jordán je 'posvätná' rieka a toto miesto zvlášť..."

Ak chcete vedieť, ktoré ďalšie miesta manželia Ocelíkovci v Izraeli navštívili, nalistujte si túto stranu aj o týždeň. My len prezradíme, že v tretej a zároveň poslednej časti spomienok spolu s nimi navštívite okrem iného Betlehem, Jericho, Kumrán, Massadu i Mŕtve more.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári