U nás sa im hovorí hniezda záchrany. S prezidentkou občianskeho združenia Šanca pre nechcených a riaditeľkou Centra sociálnych služieb Náruč záchrany SENIOR & JUNIOR Annou Ghannamovou sme sa preto porozprávali nielen o našich hniezdach záchrany, ale aj o tom, či ich existencia potvrdila ich opodstatnenie.

Muž našiel igelitku, v ktorej bolo zabalené dievčatko, narodené šesť hodín predtým... Bezdomovec vyhrabal z kontajnera igelitku, ktorú si zobral domov v domnení, že je v nej mäso. Bol v nej mŕtvy novorodenec... Mŕtve bábätko našla hubárka v igelitke na skládke odpadu... Tieto vety nepochádzajú z dramatických filmov, kníh, ani z hororov, ale boli súčasťou článkov o nájdených mŕtvych deťoch na Slovensku. Odkedy však existujú hniezda záchrany, takýchto hrozivých správ ubudlo.

OSN však vydalo odporúčanie, podľa ktorého by sa mali baby boxy v ČR rušiť. Výbor OSN odporúča rušenie, lebo údajne porušujú Dohovor o právach dieťaťa. Podľa neho má totiž každé dieťa právo poznať svojich rodičov a Česko má namiesto baby boxov zabezpečiť prevenciu. Občanov má viesť k plánovanému rodičovstvu, aby sa nechcené deti nerodili.

„Týka sa to zatiaľ iba baby boxov a iba Českej republiky," hovorí A. Ghannamová. „Navyše odporúčanie OSN môže, ale nemusí Česká republika rešpektovať. Verím, že ich politickí reprezentanti sa konečne zjednotia v názore a že ten názor bude za baby boxy. Ak sa našej europoslankyni Anne Záborskej podarí získať nadpolovičnú väčšinu poslancov Európskeho parlamentu pod deklaráciu, ktorá má ochrániť taký spôsob záchrany detského života, pomôžeme tým Českej republike a do budúcnosti tak urobíme prevenciu aj pre hniezda a podobné systémy v štátoch EÚ. Lebo táto deklarácia by bola pre štáty únie záväzná a dilemu - čo je viac, či život, či identita, by sme mali minimálne v Európe vyriešenú raz a navždy."

Slovenska sa toto odporúčanie nateraz nijako netýka. „Pred štyrmi rokmi sme boli monitorovaní OSN a naša reprezentácia Hniezda záchrany obhájila. O tri roky budeme opakovane monitorovaní a keďže šéfom výboru pre práva dieťaťa v OSN bude stále ten istý človek, ktorý nepraje českým baby boxom, boli sme nútení urobiť preventívne opatrenia. Slovenská politická reprezentácia na čele s premiérkou, predsedom parlamentu a ministrom práce sociálnych vecí a rodiny SR a ďalšími ministrami sa najnovšie zaviazali, že stoja za Hniezdami záchrany. Lebo život je dôležitejší než biologická identita. Hniezda záchrany nebudú zrušené. Slovensko je jednotné: za Hniezda záchrany a za život."

Hniezda záchrany i baby boxy zachraňujú životy. Na Slovensku máme jasný dôkaz: pred ich vznikom sa ročne našlo v priemere 10 mŕtvych novorodencov, od vzniku hniezd sú to v priemere dvaja novorodenci. A hoci máme u nás možnosť rodiť utajene (keď sa údaje o identite uchovávajú) presne odvtedy, odkedy sú tu hniezda, našlo sa v nich 34 detí. Prečo? Lebo ženy, ktoré dávajú deti do hniezd, sú v ťažšej situácii než tie, ktoré idú na utajený pôrod: tehotenstvo taja viac a aj ohrozenie života dieťaťa z prezradenia tehotenstva je väčšie. "Samotná deklarácia práv detí hovorí v súvislosti s právom na život o povinnosti štátu - v maximálnej miere zachovať život a rozvoj dieťaťa - a iba podľa možností zabezpečiť právo na biologickú identitu. Ak toto právo nedá dieťaťu vlastná mama z dôvodov, ktoré vie iba ona, tak ako to má zabezpečiť štát? To sa predsa nedá. Názoru OSN chýba logika i súdnosť."

Momentálne je u nás 16 hniezd záchrany. Nachádzajú sa v Bratislave na Kramároch, v Petržalke, Žiline, Prešove, Nových Zámkoch, Nitre, Trnave, Ružomberku, Banskej Bystrici, Košiciach, Rožňave, Dolnom Kubíne, Spišskej Novej Vsi, Trenčíne, Čadci a Rimavskej sobote. „Zákon matke, ktorá dá dieťa do hniezda, garantuje anonymitu a beztrestnosť. Vymenili sme to za jej rozhodnutie darovať dieťaťu nový život. Aký bol ďalší osud detí? Jedno dieťatko je v detskom domove, lebo súd ho mamičke, ktorá sa k nemu vrátila, nedal do starostlivosti z vážnych dôvodov, druhé s vážnym zdravotným postihnutím tiež, k piatim sa vrátili vlastné mamy a všetky ostatné deti z hniezd získali nových milujúcich adoptívnych rodičov."

Prvé tri hniezda boli otvorené začiatkom decembra roku 2004. „Prvé dieťatko sa našlo v prešovskom hniezde na jar 2005. Dievčatko dostalo mediálne meno Hviezdička a tento mesiac sa z nej stala už prváčka."

Odkedy projekt funguje, zmenil toho veľa. „Po trojrezortnom rokovaní v roku 2008 (naše o.z. Šanca pre nechcených, MPSVaR SR, MZ SR a MS SR) sme vypracovali spoločne usmernenie pre pracovníkov nemocníc, kde sa hniezda nachádzajú a zjednotili sme postup a pravidlá. Každé dieťa položené v hniezde sa považuje za anonymné (nech by sa pri ňom našli akékoľvek dokumenty). Každé dieťa nájdené v hniezde je zahlásené na sociálny odbor príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v danom meste (okrese), kde je nemocnica, kde sa našlo. Tento odbor stanoví dieťaťu kurátora, ktorý ho zastupuje a vybaví mu rodný list, s dočasným menom (ktoré môžu adoptívni rodičia zmeniť) a s termínom narodenia, ktorý podľa odhadu určí ošetrujúci lekár dieťaťa. Podstatnou zmenou bolo zrušenie presnej lehoty návratu matky k dieťaťu z hniezda, ktorá nemala ukotvenie v zákone a bola uplatňovaná len po dohode rezortov."

Lehota je od roku 2008 zmenená, teda už to nie je pôvodných 6 týždňov. „Matka sa k dieťaťu môže prihlásiť, kým nie je právoplatné rozhodnutie súdu o adopcii. Potom je už proces nezvratný a biologická matka nemá šancu. Podľa skúseností však vieme, že matky, ktoré sa k deťom vracajú, urobia tak maximálne do troch dní od uloženia dieťatka do hniezda a za taký krátky čas adopcia určite neprebehne. Ale urýchlila sa, v záujme dieťaťa, aby malo rýchlo láskyplnú náruč. A to je hlavné. Lebo o deti ide v prvom rade!"

Ako hovorí A. Ghannamová, k piatim deťom sa mamičky vrátili. Nie je to však jednoduchý proces. „V každom prípade rozhoduje príslušný sudca. Aj o tom, či sa bude robiť genetický test. Môže sa stať, že napriek tomu, že ten preukáže, že prihlásená matka je biologickou matkou dieťaťa, súd jej ho nemusí zveriť do starostlivosti, ak sú na to vážne dôvody. Napríklad psychické narušenie matky, zlé podmienky pre výchovu dieťaťa, možné ohrozenie dieťaťa a podobne. Z tých 5 prípadov sa to však stalo iba raz. Inak súd deti matke vrátil. V poslednom prípade za rekordne krátky čas – 2 dni. Preto si ženy musia uvedomiť, že dieťa nie je vec, ktorú môžu len tak odložiť. Samozrejme, najlepšie by bolo, keby sa ženy svojich detí nevzdávali. Tie, čo nám zavolajú, presviedčame a niektoré sme aj presvedčili a dnes sa o ne staráme v našom sociálnom zariadení Náruč záchrany a pomáhame im."

V košickom hniezde záchrany, umiestnenom v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura, našli sedem detí

Prvé dieťa - Eugena - mama doniesla dvakrát

Košice majú vlastné hniezdo záchrany, ktoré je aj tu veľmi potrebné. „Verejné inkubátory slúžia na bezpečné uloženie nechcených novorodencov, ktorí tak získavajú šancu na život," hovorí Jaroslava Oravcová, PR manažérka - hovorkyňa UN L. Pasteura Košice. „V našich podmienkach majú opodstatnenie, pretože nie každá žena sa rozhodne pre možnosť anonymného pôrodu a z minulosti sú známe viaceré prípady usmrtenia novorodencov."

Hniezdo záchrany v Košiciach prevádzkuje Univerzitná nemocnica L. Pasteura na Rastislavovej 43 v monobloku. Vzniklo v decembri 2005 a doteraz sa v ňom našlo sedem detí, pričom jedno z nich bolo vložené do inkubátora dvakrát. „Väčšina detí bola podľa našich informácií adoptovaná," vraví J. Oravcová.

Prvé dieťatko sa do košického verejného inkubátora dostalo v apríli 2006. Približne dvojtýždňový chlapček mal pri sebe i rodný list s menom Eugen. Jeho mama si svoje rozhodnutie napokon rozmyslela a prišla si poň do Detského domova na Hurbanovej ulici. Dôvodom skratového konania matky boli problémy s bývaním, peniaze a aj to, že ju opustil druh, s ktorým mala už jedno staršie dieťa. O dva týždne sa inkubátor ozval znovu. Bolo v ňom ďalšie bábätko. Aké však bolo prekvapenie sestier, keď sa neskôr prišlo na to, že je to znovu Eugen a či už matka znovu konala skratovo, alebo premyslene, o dieťa tým činom natrvalo prišla. Chlapček dostal novú identitu a dnes má náhradných rodičov.

Neprešiel ani mesiac a v hniezde bolo ďalšie bábätko. Chlapček však nebol už novorodencom, ale mal takmer dva mesiace. "Váži 5 140 gramov a meria 57 centimetrov," povedala vtedajšia primárka novorodeneckého oddelenia Božena Pšeničková. „Je v klinicky dobrom zdravotnom stave a nemá žiadne známky násilia. Takisto bolo dieťa pomerne čisté a dobre živené, ale hladné. Kým sme ho nenakŕmili, poplakávalo a vypilo veľa umelej výživy." O tom, kto chlapček je, nebola pri ňom ani zmienka. Žiadny list ani doklad. Dieťa bolo normálne oblečené a zabalené v perinke. Chlapčeka začali volať Ľubko.

Ako tretí bol v hniezde záchrany koncom júna 2006 nájdený ďalší chlapček. Primárka B. Pšeničková vtedy uviedla, že približne týždňové dieťa je životaschopné, ale prišlo v poslednej chvíli, podvyživené a zanedbané.

V januári 2009 pribudli do rodinky zachránených detí ďalšie dve. Najskôr dievčatko a potom chlapček. V júni sestričky našli ďalšieho chlapčeka a v auguste dievčatko. O týchto deťoch sa však už von nedostali žiadne informácie. "Myšlienkou verejných inkubátorov je totiž zachrániť život a zdravie nechcených detí a všetky informácie týkajúce sa ich by mali byť anonymné. Preto o konkrétnom umiestnení dieťaťa v hniezde záchrany médiá neinformujmeme a neposkytujeme ani bližšie informácie o vložených deťoch," dodáva J. Oravcová.

Zo všetkých detí sa iba po Eugena matka prvýkrát vrátila, po ostatné deti si matky neprišli. Sedem detí našlo nových milujúcich rodičov vďaka adopcii, jedno vďaka medzištátnej. Keby nebolo hniezd záchrany, týmto detičkám by azda aj ostala ich identita, ale kdesi v kroví či v igelitke by im mŕtvym bola celkom nanič.

Michaela Hajduková

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári