KOŠICE. Hudobník s neodmysliteľným sakom a čiapkou počas hodinky a pol ukázal svoj široký hudobný záber. Hráč na všemožných dychových nástrojoch okrem hudby bravúrne ovláda aj umenie rečnícko-herecké. Jeho nákazlivo dobrá nálada sa hravo preniesla na publikum.
Improvizoval hudbou i slovami
Stivín chvíľami pripomínal Iana Andersona z Jethro Tull, inde sa štylizoval do pózy ľudového pastiera, o chvíľu z neho bol seriózny jazzman či renesančný umelec. Naprieč žánrami prechádzal s ľahkosťou baletky, zo svojej bohatej kariéry veru mal čo vyberať. To isté sa týkalo rôznych nástrojov. Pozornosť vzbudila krátka píšťalka. „Tento nástroj som si vyrobil z trubice zo záchoda,“ vysvetlil. O chvíľu už mal v ústach koncovku, s ktorou zaobchádzal vtipne ako pastier oviec. Výborne mu to svedčilo s priečnou flautou, s ktorou improvizoval aj na slovenskú ľudovú hudbu. „Túto skladbu som zložil na ceste medzi Breznom a Popradom, v lesoch Nízkych Tatier. Každý sa ponáhľa po diaľniciach, ja vyhľadávam okrajové cesty,“ uviedol.
Všetko, čo Stivín vzal do rúk, vzbudzovalo údiv. Každý nástroj rozozvučal tak, až publikum tajilo dych, aby zostalo viac vzduchu pre hlavného aktéra. Navyše po každom strhujúcom výkone bez problémov komunikoval s divákmi. V závere ich prosby vyslyšal vzorne. Fanúšikovia sa dočkali Dávida a Goliáša, Nepůjdu domů či Umrem, umrem. „Na záver som si nechal svoj najhorší materiál,“ zažartoval hudobník, ktorý budúci rok oslávi 70-ku. Stivín sa lúčil mnohokrát, definitívnu bodku za vystúpením urobil zábavným bavorským trilkovaním, čím len potvrdil, že mu nechýba rokmi nadobudnutý hudobný nadhľad.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
