ch psíkov, ktorí žnú úspechy nielen vo výstavných halách. Osvedčili sa aj v humánnej oblasti, keď pomáhajú ľuďom prekonávať ich životné osudy.
Modelky a modelovia. Krásne a ušľachtilé plemeno, poslušné, pokojné, ale i veľkí nezbedníci. Dvor plný radosti a zbierka 60 pohárov, zatiaľ bez siene slávy, ako ocenenia ich krásy i disciplíny. Čo sa za tým všetkým skrýva? Tvrdá, ale pekná práca so živým tvorom, ktorý prináša uspokojenie a radosť z toho, že to čo robíte, nie je zbytočné.
"Keď boli deti malé, túžili po psíkovi," spomína pani Dáša. "Začínali sme s krížencom pudla z útulku. Bola to Džinka. Keď ma kamarátka pozvala do Prahy na súťaž strihačov psov a moja sučka jej pózovala, bola som úplne hotová z bieleho pudla kráľovského, ktorého som tam videla. Na prvý pohľad som sa do neho zamilovala. Bol to krásny a veľmi múdry pes, vhodný aj pre alergikov. Tak sa zrodil môj sen o kráľovi, ktorého som za každú cenu chcela mať. Boli sme však mladá rodina s dvoma malými deťmi a keď som začala zisťovať koľko biely pudel stojí, tak som sa s tým rozlúčila. Kvalitný jedinec stál okolo 60-tisíc korún."
Hoci si poplakala a zmierila sa s tým, že takého nikdy mať nebude, sen sa jej napokon splnil. Chovateľka z Popradu jej podstatne lacnejšie predala nie bielu sučku, ale krásnu "černošku". Aida Čarovné puto bude mať už 14 rokov a práve ona bola zakladateľkou chovu. Je šampiónkou Poľska a Čiech, slovenská šampiónka krásy mladých a dospelých, grand šampiónka a veterán šampiónka.
Jeho eminencia
"Potom som dostala do daru vytúženého bieleho Eminence of Minarett (Nino), ktorý sa po Pražákoch, kde sme boli nakrývať, stal otcom ďalších šteniatok. On je nositeľom najväčšieho možného titulu Inter šampión, ale aj mnohých ďalších na Slovensku i v zahraničí. Získal tiež certifikát o vhodnosti psa - terapeuta. Pokračovateľkou chovu by mala byť Aiduškina vnučka."
Keď sú malé šteniatka, spočiatku je to ako s dieťaťom. Musia sa naučiť základné veci a mať výcvik. Aby bola srsť kvalitná, pes musí dostávať kvalitné krmivo, kvalitné šampóny, musí mať dobrú strihačku. Je to náročné i nákladné. Príprava na prehliadku krásy je zdĺhavá. Keď je srsť dopestovaná, ide sa za strihačkou, kde ich okúpu a urobia účes. Takáto tortúra trvá od troch do šesť hodín. Preto sa pózovať učia od malička. Šteniatko vydrží stáť tak 5 minút, potom sa ide pohrať a o nejaký čas sa pokračuje. Postupne si zvyknú a postoja celú procedúru. Ako keby vedeli, že musia vyzerať dobre.
"Keď vyhrajú, tešia sa s nami," tvrdí pani Dáša. "Oni vycítia, že majú úspech. Keď počujú potlesk, vedia, že to patrí im." Síce neuveriteľné, ale je to naozaj tak. Z chovnej stanice už vyšlo mnoho úspešných chlpáčov. Piatich psíkov zobrali do cirkusu Humberto, jedného do Romanze, traja psíci sú vodiacimi, traja agility a dvaja canisterapeuti.
Niektorí sa hodia na to, ďalší na niečo iné. Podľa povahy. Potrebujú však pracovať. Canisterapia je jednou z činností, ktorá pomáha prekonávať bariéru medzi zdravými a chorými. "To má môj osobný príbeh. Môjho syna zrazilo auto. Bol v kóme. Keď som si ho po operácii hlavy doniesla domov s dvomi jazvami, moja sučka Džinka si ľahla k nemu a nepohla sa od neho. Nikdy predtým a ani nikdy po tom, čo sa uzdravil, do postele nešla. Zostala pri ňom, až kým sa mu rany nezahojili. Vtedy som si uvedomila, aká je úžasná liečiteľka."
Deti si s psami rozumejú
Pudlíky deti milujú. Keď idú perešské psíky na prechádzku do mesta, cesta po Hlavnej trvá minimálne štyri hodiny. Všetky deti sa zastavia, nasleduje hladkanie, ktorému sa vytešujú. "Nino, s ktorým som ako s prvým robila skúšky terapeuta, sa v tom úplne vyžíva. Sadne si a hladkajte ma, robte si so mnou, čo chcete. Keďže už na výstavy prestal ako 11-ročný 'dôchodca' chodiť, tak čo s ním. Potrebuje byť aktívny. Tak sme sa na to dali. Základný výcvik má, to nemôže byť problém, pomyslela som si pred testovaním. Potom však prišli ďalšie úlohy, a to som sa už bála, že ich nesplní. Ale Nino to zvládol aj za mňa."
Nie je to žiadna sranda. Figurant lezie napríklad štvornožky a nečakane psa štípne alebo skríkne. Hodí mu fľašu plnú kamienkov a sleduje jeho reakciu. Pes nikdy nesmie zareagovať prudko, ani zaútočiť. Detičky s autizmom majú niekedy nekoordinované pohyby a ich terapeut to musí zvládnuť. Učí sa chôdzi pri bicykli, vozíku, poslušnosti s dieťaťom a cudzím figurantom. Predsedníčka poroty po skúškach priznala, že po desiatom cviku si napísala poznámku "pán pes".
Ninova prvá cesta naostro viedla do detského domova v Košickej Novej Vsi medzi zdravé deti. Bola to skupina s poruchami správania a učenia. Pochádzali zo zlých pomerov, ale aj z rómskych osád. Najprv museli odstrániť všetky zlé návyky, ktoré si priniesli z domu, naučiť ich, že keď psíka udrú, tak ho to bolí, tiež potrebuje najesť i pohladiť a tiež má svoje potreby. Presvedčiť ich, že je to kamarát a nie hračka, ale živý tvor, potrebujúci lásku, nebolo ľahké, ale dnes pani Dagmar tvrdí, že minimálne dvaja by boli perfektnými psovodmi.
Nadišiel čas na to, aby to Nino skúsil s autistickými deťmi. "O autizme som si naštudovala všetko, čo sa dalo, ale realita je iná. Nastúpili sme do zariadenia Rubikon v Myslave. V skupine 25 detičiek sú ťažšie, ale aj ľahšie stavy. Veľmi ma teší, keď urobíme nejaký pokrok."
Ako donútiť psíka, aby počúval? Deti mu môžu ublížiť, môžu si na neho ľahnúť, šklbať ho a on vždy musí zachovať pokoj a nesmie zaútočiť. Na takú prácu sa vyberajú jedince podľa povahy. Musia znášať aj ťažšie dotyky, niektoré detičky majú tendenciu sadnúť si naň ako na koníka. Nuž, ani psík to nemá ľahké. "Začínali sme v januári. Keď sme prišli do zariadenia zoznámiť sa, jeden z chlapcov, už takmer dospelý, mal zo psa panický strach. Začal kričať a vystrájať tak, že na ňom museli sedieť dve asistentky, aby sa upokojil. Tak som musela Nina nechať pri dverách a len z diaľky sa na neho pozeral. V júni prišiel k nemu, pohladil ho a povedal: 'Psík'. Podarilo sa nám odbúrať veľký problém. Predtým, keď na ulici pes zaštekal, rozbehol sa hoci aj pod auto, tak sa bál. Teraz už také reakcie nemá. Je to pre mňa veľká odmena."
S autistickými detičkami sa Nino prechádza, jeho majiteľka spolu s terapeutom učí dotýkať sa ho, trénujú očný kontakt, hádžu mu aport, vysvetľujú, že musí papať, rád sa hladká a nesmú ho ťahať za srsť. Nedá sa to zvládnuť za pol roka. Mohlo by sa zdať, že pri takom zaobchádzaní by pes najradšej utiekol. Nino také sklony nemá. Prečo by utekal, keď má rád maznanie. On neublíži a na to, aby jemu nikto neublížil, je tam pani Dáša. "Máme tam dievčatko, u ktorého sa prostredníctvom psíka zlepšila reč. Aspoň trochu začalo rozprávať. Je to úžasný pocit."
Sú za pekných
Keď vyjde pudlíčia rodina na ulicu, nedá sa prehliadnuť. Svojimi účesmi vzbudzujú pozornosť. Sú ako zvieracie bábiky. Každý chlp má svoje miesto. Ani strih nemôže byť podľa fantázie. Na výstavy sú určené štyri strihy. Aj jednotlivé kategórie majú predpísané účesy. Iné je to pre šteniatka, iné pre dorast a inak musia byť upravení dospeláci. V otvorenej triede môžu mať kontinentálny alebo leví strih. V levom je zadoček vyholený a hlava vystrihaná ako prilba. Pri kontinentálnom dostávajú gumičky a na zadku majú také guličky. Potom je klasický, ale taký psík v triede šampiónov určite nevyhrá. Veteráni majú tiež svoj štýl. Holia sa im ušká, ale aj chvostík. Musia byť vždy elegáni.
Kto je vlastne kto, máte o chvíľu pomiešané. Sú ako živé striebro. A tak nám ich ich majiteľka predstavovala niekoľkokrát. Aida Čarovné puto je už starká, prvá čierna pudlíčka. Otec je biely Eminent of Minarett. Ich syn sa volá El Diablo. Pritom je "blonďák". Prečo dostal také diabolské meno? Bolo ich deväť šteniatok. Kým všetci spali, on ich stále budil. Bol nezbedný ako čertík. Dvaja čierni najmladší sú Horácio a Hillary. Sú ako šachové figúrky. Raz koníky, inokedy králi a kráľovné. Všetci sú rovnako úžasní.
Svet pudlov je záhadný. Aj keď o nich vedia ich chovatelia všetko, stále je čo objavovať. Na Pereši vyrástlo už 40 nádherných kučeravých havkáčov a všetci sú v niečom výnimoční. Nie je úžasné, že okrem canisterapeutov, sa tam narodili aj asistenční psíci? Také štaniatka idú do školy na výcvik, potom absolvujú skúšky, výcvik s majiteľom a až potom sa stávajú ich pomocníkmi. Jeden má zázračnú schopnosť. Svoju majiteľku, ktorá trpí epileptickými záchvatmi vopred upozorní, že si má sadnúť, pretože sa záchvat blíži a mohla by si ublížiť. Taký priateľ človeka je na nezaplatenie a stále zostane záhadou, ako to vie. Jednoducho to cíti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
