Šesťdesiatka je pre neho len číslo

Tenorista Peter Dvorský, ktorý nedávno oslávil okrúhle narodeniny, si nevie predstaviť, že by jubileum neoslávil aj v Košiciach, v ktorých strávil na poste šéfa opery tunajšieho divadla viac ako štyri roky. V rámci osláv svojich šesťdesiatin poúkne zajtra

v Dome umenia priaznivcom opery koncert, na ktorom sa predstaví celá plejáda zvučných slovenských i českých mien. Rád si však zaspomína aj na to, ako sa mu zakaždým vo veku menila číslica na jej začiatku....

Ako 10-ročný chlapec býval s rodičmi v dedinke Horná Ves v okrese Prievidza, už mal okolo seba štyroch bratov. "Bolo to krásne a idylické obdobie. Poctivo som chodil do školy, ale popri tom sme pomáhali rodičom na roli," spomína si P. Dvorský. Ako 10-ročný ešte nebral spev vážne, na hodiny klavíra začal chodiť ako 11-ročný, no už vtedy si vysvpevoval. "Spieval som viac, než bolo treba," smeje sa. "Tak ma raz mamka vzala do Banskej Bystrice na ´Súťaž tvorivosti mládeže a pionierov´. Vyhral som ju a bolo to pre mňa obrovské zadosťučinenie, lebo dovtedy ma každý pri speve len okrikoval. Pamätám si, ako mi raz mamka povedala, nech idem spievať do hája. Tak som šiel, spustil som a dobehol brat, nech prestanem, lebo sa to ozýva až do susednej dediny..."

Keď mal P. Dvorský 20 rokov, už študoval v Bratislave. Veľa voľného času nemal, všetok trávil v škole alebo v divadle. "Každé jedno operné predstavenie, ktoré v tom čase bolo v SND, som videl. Vychovávateľky z internátu boli na mňa nahnevané, lebo som chodil z divadla neskoro - o desiatej, o jedenástej... Potom si ale povedali, že nerobím nič zlé a aby som ich neotravoval, potajomky mi dali vyrobiť kľúče od brány. Bolo to krásne obdobie hlavne preto, že vtedy som začal snívať. Snívať o tom, že raz budem aj ja stáť na javisku divadla."

Ako tridsiatnik mal za sebou P. Dvorský v osobnom živote najdôležitejšie povinnosti - oženil sa, narodili sa mu dve dcéry. V profesii sa mu darilo viac, než si kedy dovolil snívať. "Mal som za sebou debuty v Štátnej opere vo Viedni, v milánskej La Scale, v Metropolitnej opere v New Yorku. Spevácky som dosiahol vrchol. Ale to všetko som smel len preto, že som si nezakázal snívať. Keď som nastúpil do bratislavského SND, chcel som ísť skúsiť šťastie aj inde a keď som oznámil, že požiadam o študijný pobyt v Taliansku, tak ma vysmiali. O to väčšie pre mňa bolo zadosťučinenie, keď som o pár rokov stál na javisku La Scaly... Bolo to úžasné obdobie, ktoré mi prinieslo množstvo úspechov. Bol som vo výbornej speváckej kondícii, veľa som cestoval."

Štyridsiate narodeniny oslávil v New Yorku, kde spieval na otváracom predstavení novej sezóny vo Verdiho Maškarnom bále. "Bolo to úžasné. Prišli za mnou priatelia z celého sveta. Dokonca mi vedenie opery zorganizovalo banket. No čo už môže byť lepšie, ako keď vám narodeninovú oslavu zorganizuje newyorská opera? Bolo to moje najúrodnejšie obdobie a dovolím si povedať, že umeleceky najviac zrelé. Na druhej strane som už nebol ten nerozvážny mladík, ktorý sa do všetkého vrhá s nevyčerpateľnou energiou."

V čase, keď oslávil päťdesiatku, začal mať P. Dvorský pocit, že vďaka skúsenostiam, ktoré zozbieral, má zmapovaný hudobný i operný život vo svete. "Nikdy mi však ani len nenapadlo, že by som časom svoje skúsenosti mohol zúročiť aj v zákulisí divadla. Jednoducho som nad tým nikdy neuvažoval. Potom sa však stalo, že som v Košiciach bol hosťovať v niekoľkých predstaveniach a zakaždým ich dirigoval vtedajší šéf opery Karol Kevický. On sa ma opýtal, či by som nechcel prísť do Košíc šéfovať opere. Prekvapil ma, ale zároveň mi zasadil chrobáka do hlavy." Chrobák v hlave zrejme urobil robotu dobre, lebo nie dlho po tejto ponuke ju P. Dvorský prijal. Na poste šéfa opery Štátneho divadla zotrval štyri a pol roka, kým odišiel na rovnaký post do SND.

Divadlo mu robí radosť dodnes, lebo hoci sa zo zdravotných dôvodov málokedy postaví na javisko, divadlom žije od rána do večera. "Nevnímam ako prácu to, že trávim čas na mieste, ktoré tak milujem. No a vek? Necítim sa na šesťdesiat. Ak by som v týchto dňoch neprijímal gratulácie zo všetkých strán, tak si to možno ani neuvedomím. Cítim sa dobre, v rodine máme úžasnú pohodu a snažím sa to vnímať tak, že šesťdesiatka nie je žiadny strašiak. Je to len obyčajné číslo," dodal s úsmevom na záver.