Historik umenia a kurátor chce, aby východniari považovali mesto kultúry za svoje.
Rok 2013 je veľmi blízko. Nebojíte sa, že sa to všetko nedá stihnúť?
– Nebojím sa ničoho. Niektorí hovoria, že je to samovražedná misia, no keď sa na to človek podujme, musí brať aj riziká, nepríjemnosti a krízové situácie, ktoré nastanú. Pre mňa je dôležitý záver, aby sme dotiahli projekt, aby bol úspešný medzinárodne aj doma.
V minulosti ste spolupracovali aj s vašou predchodkyňou, odvolanou Zorou Jaurovou.
– Podieľal som sa na príprave košického projektu. V predchádzajúcom období sa však zanedbala štruktúra aktivít a zlé odkomunikovanie smerom k verejnosti. To by sme chceli potiahnuť.
Čo vidíte ako prioritu mesta kultúry?
– Realizovanie veľkých kľúčových akcií, ktoré budú kostrou projektu, a zaujmú aj v širšom stredoeurópskom kontexte. Aby to nebol len sled kultúrnych akcií, ale aby došlo k hlbšiemu transformačnému procesu a napomohlo sa vzniku nových kultúrnych inštitúcií. Aby si to obyvatelia vo veľkom užili, je to jedinečná príležitosť zažiť množstvo kultúrnych akcií na rôznych úrovniach. Aby to prijali za svoje, lebo v tom je to trošku problémové. Vnímalo sa to trochu ako elitársky projekt, je preto potrebné to odprezentovať aj pre obyvateľov východného Slovenska.
Ktorý z investičných projektov je pre vás najzaujímavejší ?
– Kulturpark a Kunsthalle sú rovnocenné, lebo predstavujú dva odlišné spôsoby. Ak sa to podarí, kasárne by mali byť multikulturálne epicentrum. Na Slovensku momentálne nemáme priestor, kde by boli spoločne realizované rôzne aktivity. Kunsthalle - plaváreň – je zaujímavá architektonickým spôsobom, chceme vyriešiť verejný priestor predtým. Je to dôležité preto, že je to modelová situácia spustenia kultúrnej inštitúcie, ktorú dodnes na Slovensku nemáme. Košice by boli prvé, ktoré by mali dve výnimočné kultúrne strediská.
Z Trnavy máte zlé skúsenosti s úradníkmi, kvôli formalitám ste prišli o post riaditeľa Galérie J. Koniareka, proti čomu ostro protestovala kultúrna obec. Neobávate sa reprízy, že aj tu to nie je o umení, ale o úradníkoch a byrokracii?
– Dúfam, že túto situáciu obstojíme lepšie a obhájime istú autonómiu všetkých umení. Na druhej strane, tie skúsenosti sú pre mňa dôležité preto, aby som si zobral ponaučenie. Ani umelecký riaditeľ nie je všetkého umelec a nemusí rozumieť všetkým druhom umenia. Rád by som postavil ľudí na konkrétny úsek kultúry. Hlavným nositeľom projektu je mesto a zodpovedná je viceprimátorka. Možno sa dajú predpokladať aj odlišné stanoviská, ale myslím, že ich obstojíme. Osobne sa toho neobávam, ale vylúčiť to nemôžem.
Zore Jaurovej prekážala pozícia umeleckého riaditeľa, ktorý je radový zamestnanec a nie je volený, čo by mu zabezpečovalo určitú autonómiu. Niektorí umelci to označili za samovraždu. Vám neprekáža súčasné postavenie umeleckého riaditeľa?
– Aj v iných mestách boli viacerí riaditelia a tiež nemali autonómiu, bol nad nimi riaditeľ. To, nakoľko to bude autonómny post, ešte bude otázkou rokovaní.
Váš predchodca odišiel po šiestich týždňoch. Svoje odstúpenie zdôvodnil aj tlakmi z umeleckého prostredia. Ak by sa vyskytli aj politické alebo podnikateľské tlaky, ste odhodlaný vydržať do roku 2014?
– Samozrejme, 2014 je dobrý dátum. Dúfam, že prvého januára sa tu stretneme. Kebyže som sa veľmi obával, nešiel by som do toho.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
