Kedysi usporadúval súkromnú súťaž o najlepšiu kapustnicu, dnes zbiera okuliare a rád sa obklopuje peknými vecami.
V kine veru tohto umelca rozhodne nestretnete. „Už ani neviem, ako vyzerá. Tam som chodil, keď som bol mladý a krásny,“ smeje sa „podtatranský junák“, ktorý veľa vody nenamúti, ani čo sa týka čítania. „Už mám trošku problém, pretože 33 rokov práce v televízii mi odrovnalo oči.“ Ak už teda siahne za nejakou knihou, jednoznačne je meditatívna. „Vlastním celú kopu takýchto kníh, to je fakt. Občas si v nich listujem a začítam sa do častí, ktoré ma zaujmú. Potom zase trošku maľujem, k niečomu sa vrátim, čosi ma inšpiruje...“
Hubár ako vyšitý
V televízii ho veľa vecí neosloví. Ako vraví, je fajnšmeker a od rána do noci by dokázal pozerať akurát tak Discovery, National Geographic a Spektrum. „To milujem. Vždy sa tam nájde niečo fajné. Zaujíma ma hlavne história, staroveký Egypt, vykopávky... Najnovšie však pozerám aj slovenskú Dvojku, ktorá sa zlepšuje a od priateľov mám vždy nejaké dobré filmy,“ vysvetľuje výtvarník, ktorý je vo svojej galérii VEBA večne obklopený množstvom priateľov. „Vždy je tu plný dom, preto tvorím hlavne cez víkendy, keď tu akože oficiálne nie som. Vtedy v tvorbe dobieham zameškané.“
Z koníčkov ešte nedá dopustiť na prechádzky v prírode. „Doslova ju zbožňujem, no len málokedy sa do nej dostanem. Len ak ma nejakí výtvarníci vezmú autom na huby. No a zároveň u mňa platí, že bez hudby ani krok. Obľubujem kvalitné džezíky, mám nádherné veci od Miňa Mojžiša... Hudba je môj svet a pri nej aj maľujem. To je taká večná inšpirácia.“
Kuchárskych kníh má ako maku
Dokonale však ovláda aj kuchynský kumšt. Pri varení sa vraj dokáže skvelo odreagovať. „Večne len zhŕňam knižky ako taký pako, už ma s nimi vyhadzujú z domu, lebo ich mám celé kopy. Recepty si opisujem aj z telky a všetky vylepšujem. Zo starého osvedčeného urobím vždy niečo nové. Zháňam aj takzvané retroknižky od starých mám. V nich bývajú najzdravšie recepty. A vlastne sa za tie desaťročia ani nič nové nevymyslelo, len sa to po novom naaranžuje a menej sa dáva na tanier,“ vraví s úsmevom skvelý kuchár, od ktorého priateľom najlepšie chutí fazuľovica, kapustnica a huspenina. „Na tú som veľmi hrdý. A hoci je nezdravá, mne pomáha na kĺby, takže ju robím pomerne často.“
Nalákate ho aj na sladké, avšak výhradne len z domácej výroby. Ľúbi takzvané babičkovské zákusky. „Nikdy si nekúpim nič v cukrárni. Je to drahé a odporné, samý tuk. Inak aj ja viem piecť. Keď som sa rozviedol, jedenásť rokov som žil sám a každý víkend som mal u seba deti, takže som im piekol. Kolegyne v telke ma naučili. Teraz už pečie manželka a naozaj veľmi dobre. Vo varení ma však zase nepredbehne.“
Guláš, to je obrad
Na plenéroch najradšej pripravuje guláš. „V tom som majster, len ho nesmieme variť traja či štyria, lebo doňho každý pridáva svoje chute a vznikne galimatiáš. Guláš, to je hotový obrad a aj sa pri ňom žije. Musí byť pripravovaný vonku a voňať dymom.“ Spomína aj na príjemnú tradíciu, keď ku nemu roky na Silvestra chodila partia priateľov a robili si súťaž o najlepšiu kapustnicu. „Každý doniesol kapustnicu v jednej fľaške, anonymne sa očíslovali a v priemere sme potom vždy chutnali okolo dvanásť polievok a vyberali víťaza. Bolo to veľmi milé a trvalo to roky.“
Pri takom množstve chutného jedla nás samozrejme zaujímalo, či sa nazhromaždených kalórií zbavuje športom. „Ach jaj. Ja a šport? Niekedy som športoval. Teraz jedine bicykel, ale tiež to nie je bohviečo. Akurát z Vodnej na Komenského, a to mi trvá tak akurát sedem minút... Aspoň vtedy na plné pecky šliapem, aby som podal nejaký výkon a spotil sa. Sledovať však šport v telke, to áno. No už nie tak fanaticky ako kedysi, keď som mal prehľad a mohol aj tipovať.“
Dopraje si panské radosti
Inak na seba prezrádza, že sa rád obklopuje peknými vecami. „Keď už niečo zarobím, tak zrejme preto, že som pôvodne chudobný chlapec, si aj doprajem panské radosti. Vždy si skrátka niečo musím kúpiť. Také blbostičky, drobnosti, ale radujem sa z nich. Mám skrátka rád veci a vecičky. Vždy si ich na ozdobu niekde položím, dívam sa na ne... Väčšinou sú aj praktické, ktoré viem použiť v tvorbe, napríklad do zátišia. A veľkú vášeň mám pre okuliare. Mám ich asi štyridsať, na to som maniak. Len čo nejaké vidím, tak ich kupujem. Mám aj drahšie a vážnejšie kúsky, ale aj všelijaké umelé. Všade sa mi povaľujú.“
Ak by si mal Dušan Baláž splniť sen, zrejme by si kúpil chalúpku. „Snívam o chalúpke strýčka Toma. Na staré kolená tam byť a maľovať si, na dobrom vzduchu... A dobrú dovolenku by som si vybral. Skôr poznávaciu. Niečo vidieť, nafotiť, inšpirovať sa, a potom sa vrátiť s dojmami a skúsiť ich dať na plátno. Inak mi nič nechýba. Z drobností sa viem radovať, ale z veľkých vecí ani nie.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
