KOŠICE. Divadlo hudby a Lisztova spoločnosť na Slovensku priniesli Košičanom koncert nevídanej nádhery. Wakeman uctil hudbu bez žánrových rozdielov a bariér, v jeho hre bolo cítiť rockovú živelnosť, majestátnosť romantizmu i prvky experimentálnej moderny.
Ako v mladých rokoch
Pamätníkom určite chýbalo viac skladieb z jeho pôsobenia v Yes. Veľký priestor logicky dostali prvé tri sólové albumy o kráľovi Artušovi, manželkách Henricha VIII. a ceste do stredu Zeme.
Došlo i na menej známe kompozície, vzdávajúce úctu obetiam Černobyľu, hrdinom bojujúcim za slobodu, ale i morským koníkom. Stále elegantný Angličan žiaril takmer ako v časoch svojej najväčšej slávy. „Najlepšie kúsky som zložil v 70. rokoch, ale to neplatí pre hranie. V tomto smere sa dá ešte všeličo vylepšovať.“
Pri hre na klavíri sa Rick očividne cíti najlepšie. Jeho prsty kmitali v nepostrehnuteľných otáčkach. Energiu koncertu dodávali námety čerpajúce z art-rocku, no virtuózne behy po klaviatúre niesli známky klasického vzdelania. Melancholické nálady striedali pompézne fanfáry, melodické linky zvádzali súboj s menej ľúbeznými tónmi. Komorná atmosféra v sále vygradovala fenomenálnou úpravou „beatlesovky“ Eleanor Rigby, poňatou v štýle Sergeja Prokofieva.
Duch Franza Liszta zaplesal
Koncert bol organizovaný pri príležitosti 200. výročia narodenia Franza Liszta, hudobníka slovenského pôvodu, ktorý Ricka veľmi ovplyvnil. Aj preto sa mu na pódiu dostalo cti prevziať z rúk viceprezidenta Lisztovej spoločnosti Miloslava Mojžiša pamätnú plaketu.
Napriek tomu, že Wakeman je preslávený po celom svete, šíril okolo seba výbornú náladu a jeho priateľské správanie mu môžu závidieť mnohé slovenské „hviezdy“. V zákulisí skonštatoval: „Keď si deckom, vyberajú ti všetko rodičia. Sila hudby spočíva v tom, že je prvou vecou, ktorú si v živote vyberieš sám.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
