la úplne inak, jeho spomienky dostali priestor na tejto strane.
Ľubomír má 23 rokov. Narodil sa v Košiciach, istý čas žil v malej dedinke Zemplínska Teplica. „Vrátil som sa však do Košíc kvôli mojej láske. Žijeme tu spolu šesť mesiacov. Momentálne pracujem v Kechneci ako CNC operátor. Do Francúzska som sa vybral v roku 2009 kvôli práci. Bol som tam asi rok a pol, z toho som štyri mesiace žil v meste Grenoble, ktoré mi prirástlo k srdcu. Pracoval som ako tesár a keďže medzi moje záľuby patrí spoznávanie nových miest, túto príležitosť som využil naplno a počas víkendov som vždy nejaké mestá navštívil. Bol som zvedavý najmä na známe francúzke pevnosti."
Keď Ľubomír začína rozprávanie o všetkých zaujímavých miestach, ktoré pochodil, musí začať Parížom. „Hoci sa pri tomto meste skloňuje najmä eiffelovka, boli by ste na omyle, ak by ste si mysleli, že by som opisoval práve ju. Nejako ma nelákala. Naopak, priťahoval ma slávny Louvre či francúzsky Musée du Louvre. Toto múzeum ma fascinovalo hlavne vďaka tvorbe Leonarda da Vinciho. Je pomerne ťažké dostať sa doň. Najmä v turistickej sezóne nám to trvalo dva dni, kým sme sa dostali dnu." Vtip je totiž v tom, že vstupné je 50 eur, ak je človek nedočkavý a chce vojsť dnu hneď. Ak si kúpi lístok v predstihu, ako Ľubomír, stojí ho „iba" 30 eur.
Múzeum zaberá veľkú časť paláca Louvre pozdĺž brehu Seiny. „Je otvorené už od roku 1793. Vlastní obrovské množstvo zbierkových predmetov a vyše 5-tisíc diel maliarskeho umenia. V jeho zbierkach sú obrazy z 13. až 19. storočia, ale aj štýlový nábytok zo 17. až 19. storočia. Okrem Mony Lisy sme videli napríklad sarkofág či asýrske okrídlené zvery, oba z doby pred Kristom, fragmenty sôch z aténskej Akropoly, Michelangelových Spútaných otrokov, Dürerov Autoportrét, diela Boticelliho, Giotta, Raffaela, Rembrandta, Goyu a mnohé iné, dokonca tam bolo aj niekoľko vynálezov. Ja osobne som bol najviac zvedavý na obraz Leonarda Da Vinciho a záhadný úsmev Mony Lisy, taktiež na jeho významné dielo Posledná večera." Keďže múzeum je veľké, Košičan v ňom strávil dva dni, konkrétne sa každý deň túlal po Louvri 12 hodín. Ako však hovorí, aj tak nestihol vidieť všetko.
Za najzaujímavejšie mesto, ktoré navštívil, považuje Marseille. „Je opisované ako mesto najväčšej kriminality vo Francúzsku. Presvedčil som sa však o úplnom opaku. Ľudia sú skôr priateľskí a zvlášť k turistom. Blízko, na malom ostrovčeku, je známe väzenie. Je to vlastne hrad Château d'If, zo začiatku 16. storočia, ktorý dlho slúžil ako väznica. Medzi väzňov patril aj gróf Monte Christo, hrdina románu Alexandra Dumasa st. A práve o ňom sa tu aj točil film s Gerardom Depardiem v hlavnej úlohe." Mimochodom táto väznica pripomína slávnu väznicu Alcatraz.
"Na ostrovček sme sa dostali malým trajektom z prístavu," spomína Ľubomír. "Cena sa pohybovala okolo 15 eur. Pri vykročení na ostrov po nás prebehol mrazivý pocit strachu a bolesti, čo bolo zvláštne. Zaujímavé je, že sme tu dostali možnosť vyskúšať si nielen niekoľkominútové uväznenie, ale aj hladomorňu, či elektrické kreslo. Samozrejme, vyskúšali sme si uväznenie, ale kedže sme vedeli, že nie sme zločinci, brali sme to skôr ako zábavu. Nechcem si však ani len predstaviť, ako sa tam cítil ozajstný väzeň. Možnosť posadiť sa na elektrické kreslo bola neobvyklá. Sadal som si s obavami, keď ma spútali a položili na hlavu ten tanier. Prvé, čo mi napadlo bolo, že dúfam, že v tom už nie je elektrina," smeje sa.
Mnohí poznajú mesto Marseille aj vďaka inému filmu. Taxi. „Zaujímavé, že film nie je založený na žiadnej fikcii a nelogickosti. Sú tam skutočne také úzke cesty, do ktorých sme sa báli vojsť, hlavne, keď šlo oproti nám auto. Vtedy to bolo zaujímavé. A čo ma úplne dorazilo, boli mladí ľudia, preháňajúci sa na skútroch pomedzi nás. Niečo neskutočné. Marseille sa môže pýšiť aj nádhernými kaplnkami a bazilikami."
Ďalšie miesto, ktoré Košičan navštívil, a ktoré ho nadchlo z niekoľkých dôvodov, bolo Monako. „Kvôli daňovému raju aj vďaka neobmedzenému počtu kasín, ktoré sa snáď nachádzajú na každom kroku. O Monaku sa hovorí, že je to štát v štáte. Takisto sa málokedy stane, aby ste tu nestretli nejakú hollywoodsku hviezdu. Aj mne sa to podarilo. Videl som Johnnyho Deppa i krásnu Courtney Cox, známu ako Moniku z Priateľov. Jedným z dôvodov návštevy Monaka bol okruh F1, po ktorom sme sa chceli previezť aj my. Aj sa nám to podarilo, keďže sme nemali inú možnosť. Táto trať sa totiž nachádza v centre mesta."
Vedľa Monaka leží mesto, v ktorom strávil istý čas aj Ľubomír. No musel sa kontrolovať, aby sa mal za čo vrátiť domov... „Hovorím o meste Monte Carlo. Na pobreží je nespočetné množstvo kasín a pláží. Na mori zas dych vyrážajú jachty, ktoré sú majestátne. Samozrejme, k takému luxusu patria aj hviezdy, ktoré tento štát navštevujú najmä kvôli zábave. Po dlhom váhaní sme sa rozhodli, že navštívime jedno z miestnych kasín. Šupli sme sa do toho najznámejšieho a najväčšieho s názvom Monte Carlo. Hneď pri vstupe do kasína sme nadobudli pocit výhry a neporaziteľnosti, no ako sme sa presvedčili, bol to len pocit," smeje sa. „Bohužiaľ, naše ťažko zarobené peniaze, nie zase v nejakej nezávratnej sume, ale predsa len, ostali v tom kasíne. Tak sme ho radšej opustili, aby sme neprišli nielen o celoživotné úspory, ale aj o gate... Hrali sme asi hodinku, počas ktorej som si vyskúšal ruletu a môj obľúbený poker. Doma ho hrávam len so známymi a len pre zábavu."
Ako už Ľubomír spomínal, jeho srdcovou záležitosťou sa stalo mesto Grenoble. „Je to alpské mestečko, ktoré sa nachádza cca 100 km od Lyonu. Tiež je tu veľa viníc a už spomínané pevnosti. Mesto je plné historických a umeleckých požitkov a je známe najmä riekou Rhony a Alpami. V tomto malebnom mestečku je veľa starobylých štvrtí. V jednej z nich sa spájajú malé pretekajúce kanály, nad ktorými sú nádherné mosty. Pri prechode ponad kanál po moste má človek pocit, akoby sa na okamih ocitol v Benátkach."
Práve v tomto meste pracoval Ľubomír s kamarátmi ako tesár na obytnej stavbe. „Bývali sme cca 15 minút od centra v apartmánových bytoch medzi tunajšími obyvateľmi. Sú veľmi priateľskí a najmä neuponáhľaní, ochotní vždy pomôcť. Obzvlášť ma nadchla jedna prechádzka. V isté nedeľné ráno sme sa vybrali na celodennú turistiku do Álp, ktoré boli fascinujúce a príliš čisté. Dokonca sme sa na chvíľočku ocitli akoby mimo 21. storočia a pochopili niekdajšiu krásu lesov a potokov. To bolo jednoducho niečo neskutočné, svojvoľne sa vyvíjajúce bez zásahu ľudskej ruky."
Pri tejto príležitosti navštívili aj väznicu Fort de Comboire. „Stretli sme sa tam s veľkým počtom turistov. Bolo to neopísateľné. Miestami mal človek pocit, že počuje rev väzňov. Škoda len, že sa o túto väznicu akosi nestarajú. Na druhej strane v tom bolo niečo fascinujúce, práve preto, že je to taká ruina. Ďalší víkend sme sa vybrali na ďalšiu pevnosť, také väzenie spojené z kasárňami, Fort de la Bastile. Žiaľ, bola zatvorená."
V ďalších dňoch však mali šťastie a túto väznicu mohli znovu navštíviť. „Na vrchol kopca, na ktorom stojí, nás vyviezla lanovka so zaoblenými vozňami. Do jedného sa vojde 15 pasažierov. Vyviezli sme sa hore a hneď sme sa pustili do objavovania minulosti. Pri vstupe do väznice, ktorá sa nachádzala priamo v alpských skalách, bolo niečo desivé, no zároveň prekvapujúce. Nachádza sa tam múzeum, ktoré pripomína francúzsku ozbrojenú armádu vtedajšej doby. Videli sme tam starobylé vojenské zbrane a uniformy vojakov, spoznali aj históriu armády Francúzska a francúzskej légie. Mňa najviac zaujímali zbrane. Pri vchodoch nechýbala čestná stráž Francúzska. Pri prechádzke tou veľkolepou stavbou sme premýšľali, že je až nepochopiteľne postavená. V tej dobe totiž nepoznali žeriavy a kamene, z ktorých je postavená, sú veľkolepé a určite veľmi ťažké. Neskôr sme sa pustili do podzemia, kde to bolo veľmi stiesnené. Rozmýšľali sme, ako sa tam mohli pohybovať vtedajší vojaci pri obrane mesta počas vojny."
Zážitky, ktoré si Ľubomír z tohto pracovného pobytu doniesol, sú rôzne. Má však aj jeden špeciálny, ktorý mal priamo v meste Grenoble. „Bol u mňa na návšteve otec, s ktorým som prešiel niekoľko zaujímavých miest. Stáli sme vtedy autom na križovatke na červenú, keď sme si všimli, že pomedzi autá sa neistými krokmi potkýna žena. Prišla aj k nám. Keďže bolo teplo, mali sme stiahnuté okná. Naklonila sa cez okno a ponúkla nám sex. Bola to prostitútka. Na tom by nebolo možno nič zlé, keby nebola opitá a podľa vráskavej tváre minimálne 80-ročná. Našťastie sa autá pred nami pohli a my sme nemuseli odpovedať," smeje sa.
Ľubomír na záver dodáva, že nevidel ešte všetko, čo ho zaujímalo a že sa do Francúzska iste vráti. Pracovne, alebo na dovolenku. „Táto krajina na mne zanechala výnimočný dojem. Je ešte minimálne jedna vec, ktorú by som chcel vyskúšať, a to je trasa rýchlovlakom z Paríža do Londýna, ktorý ide po morskom dne..."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
