sám seba považuje za lenivého človeka.

M. Lasica sa tunajšiemu publiku predstavil v hre Garderobier a v komédii "Na fašírky mi nesiahaj". V metropole východu strávil niekoľko dní. Keďže bolo pekné počasie, najradšej by sa počas tých pár dní videl na golfovom ihrisku. „Aj som uvažoval nad tým, či si predsa len nenájdem čas a nezájdem na ihrisko pri Alpinke, ale mal som v Košiciach pomerne veľa pracovných povinností. Inak však takéto pekné dni najradšej trávim na golfe," prezradil herec. Nie je žiadnym tajomstvom, že tento šport mu učaroval, často sa snaží predĺžiť si golfovú sezónu.

Rád sám o sebe hovorí, že jeho najobľúbenejšou činnosťou je hlivenie. „Najlepšie sa mi hlivie práve na golfe, ale viem si užiť ničnerobenie aj doma. Či už s knižkou, alebo len tak bezmyšlienkovite pri telke. Mám pocit, že hlivenie je činnosť, ktorá mi odjakživa šla najlepšie," podotkol so smiechom. Na to, že najradšej nerobí nič, má na konte úctyhodný výpočet filmov, v ktorých účinkoval, televíznych relácií, ktoré autorsky pripravil, množstvo textov piesní, hier a kníh, ktoré vydal...

„Stále mi ktosi hovorí, že by chcel byť taký lenivý ako ja," pokračuje herec v úsmevnej tónine. "Asi tým chcú ľudia povedať, že hoci som lenivý, tak som toho dosť vyprodukoval... No, ja si aj tak o sebe myslím, že som lenivý. Keby som nebol, tak by som toho mohol napísať oveľa viac. Obdivujem ľudí, ktorí si každé ráno sadnú a píšu texty, skladajú hudbu alebo idú do úradu pracovať. Ja keď vstanem a nemám napríklad skúšku v divadle, tak sa mi väčšinou nič nechce a do ničoho sa ani nepúšťam. Jediné, čo ma vie naštartovať, sú objednávky a termíny. Keby som nemal termíny, tak nič nenapíšem, lebo sám by som sa k ničomu neodhodlal." Chuť nič nerobiť a oddychovať vraj neprišla iba s postupujúcim vekom. „Vždy som bol taký, dokonca keď som bol mladší, tak som bol ešte lenivejší," smeje sa. "Ja napríklad ráno vstanem a najradšej idem posedieť si do kaviarne."

M. Lasicu však onedlho čakajú povinnosti, kvôli ktorým určite odloží obľúbené hlivenie bokom. O pár týždňov by sa totiž malo jeho dcére Hanke narodiť dievčatko a M. Lasica sa s manželkou – herečkou, spisovateľkou a političkou Magdou Vášáryovou – tešia na vytúžené vnúčatko. „Nerozmýšľal som zatiaľ nad tým, ako budem s vnučkou tráviť čas a čo všetko spolu budeme robiť. Teraz si prajem len to, aby bolo všetko v poriadku a aby to Hanka v pohode zvládla. Už je to len pár týždňov."

Herec sa netají, že po vnúčati už dlhšie túžil, takže keď sa ho v jeden deň dcéra opýtala, či vie, čo má nové, dúfal, že to bude práve tehotenstvo. „Naschvál som však hovoril všetko možné iné, aby som to náhodou nezariekol. Nakoniec sa však ukázalo, že som vlastne hádal dobre, hoci som to nahlas nepovedal. Dúfam, že dcéra si ešte dobre pamätá to, aký som bol ja rodič a že vo svojej snahe pridá, lebo ja mám pocit, že som toho veľa zanedbal. Jednak som mal dve dcéry, čiže je prirodzené, že dievčatá viac vychovávala manželka, jednak niekedy nebolo času..." Pocit, že by mu bolo treba syna, však nikdy nemal. „Ja som totiž ani nikdy nemal také tie typické mužské túžby ako je moc, peniaze... No a keďže nie som žiaden kráľ, tak mi netreba mužského nasledovníka, nie?"

Z úcty k Satinskému

M. Lasica je hercom, dramatikom, spevákom, textárom, režisérom, komikom, glosátorom, ale i šéfom vlastného divadla. „V poslednej dobe je to dosť náročné. Kríza urobila svoje. Nie tak v návštevnosti predstavení, ale v sponzoringu." Udržať latku kvality Štúdia L+S vraj vôbec nie je jednoduché. „Človek nesmie urobiť nič také, čo by ľudí pobúrilo, alebo čo by ich priveľmi sklamalo. Snažím sa neklesnúť pod úroveň toho, čo sme ľuďom doteraz prinášali. Toto divadlo je moja srdcová záležitosť, už aj z úcty k menu Jula Satinského. Bude to už deväť rokov, odkedy ho niet, sám neviem, dokedy bude toto divadlo ešte fungovať. Úprimne povedané, sám už nemám veľmi chuť hrať, ale ešte ma celkom baví baviť ľudí."

S J. Satinským tvorili zohratý pár pred kamerami, na javisku ale i mimo neho vyše 40 rokov. „Mám pocit, že s Julom komunikujem viac, ako keď ešte žil. Často uvažujem nad tým, čo by povedal v niektorej situácii, ako by sme sa o tom asi bavili. Takáto moja komunikácia s ním je častá a myslím, že aj veľmi intenzívna." Po jeho odchode mal M. Lasica pocit, že prišiel o polovičku svojho ja. „Boli sme spolu 40 rokov od amatérskych začiatkov. Prežili sme si aj obdobie zákazu činnosti, prežili sme všetko, čo človeku môže takáto profesia priniesť. Vlastne sme spolu prežili všetko, čo nám život priniesol. Preto je prirodzené, že potom ten druhý chýba..."

A zmieriť sa s tým? "To sa nedá. Jediné, čo potom ostane, je snaha nenechať sa zdeprimovať. Čosi podobné sa prihodilo Jiřímu Suchému, len s tým rozdielom, že keď zomrel Jiří Šlitr, tak mal Suchý len 40. To je ako keď vám zomrie manželka. Keď máte 80, tak to nie je taká tragédia, ako keď máte 40." Vtedy je tu však aká-taká šanca, že budete mať šťastie aj na druhú manželku... „Istá možnosť tu je. Ja sa napríklad objavujem v dvojici s inými hercami alebo aj herečkami na javisku v divadle, ale nikdy som sa nesnažil nahradiť Jula. Vytvoriť takú dvojicu, ako sa podarilo nám, to sa podarí len raz za život. Rozhodne však som ten typ herca, ktorý patrí do dvojice. Nie som sólista a necítim sa dobre na scéne ani ako súčasť veľkého kolektívu..."

Práve spoločné dialógy M. Lasicu s J. Satinským bolo to, čo mali ľudia na ich tvorbe najradšej. Mnohé zľudoveli a dodnes ich mnoho ľudí dokáže citovať naspamäť. „Dialóg je forma komunikácie, ktorá mi ako autorovi i ako hercovi najviac sedí. Jednak preto, že mám rád komunikáciu s partnerom, a jednak preto, že nemám rád monológy a potrebujem kontakt. Vzájomné inšpirovanie na javisku bolo pre mňa vždy prvoradé. Dôkazom toho je aj hra, ktorú som napísal, hráme v nej spolu s Milanom Kňažkom a ktorú sme aj ponúkli Košičanom – Na fašírky mi nesiahaj. Nemá to veľký príbeh, dôležité sú rozhovory. Dokonca som do nich zakomponoval aj ten náš dialóg s Julom o zaváraní, ktorý sme napísali pred 45 rokmi."

Humor na prvom mieste

Okrem Milana Kňažka sa M. Lasica na javisku pomerne často objavuje aj po boku Bolka Polívku, s ktorým účinkuje v dvoch predstaveniach. „S Bolkom sa dobre improvizuje, nadväzuje na dialóg, ale predsa len – on je sólista, ktorý aj keď má na javisku partnera, tak len ako nahrávača. My s Julom sme boli rovnocenní partneri a je vzácnosťou, keď sa takíto dvaja stretnú na javisku i v priateľstve." V ich tvorbe bol na prvom mieste humor. „My dvaja sme boli komici a naším cieľom bolo zabávať ľudí a vyvolávať smiech. To všetko ostatné, čo sa nám popri tom podarilo, bol vedľajší produkt našej snahy. Komici zvyknú používať také klišé, že rozosmiať je ťažšie ako rozplakať. To asi preto, aby sami seba ospravedlnili. Rozosmiať však môžete ľahko. Stačí sa potknúť a spadnúť na zadok, ide len o to, aké máte predstavy o vlastnej úlohe komika. Rozplakať publikum nie je ľahké, to chce dojímavý príbeh. Je ľahšie ľudí rozosmiať ako rozplakať, ale rozosmiať ich na úrovni, to je náročné. A to bolo práve to, o čo nám s Julom vždy šlo."

Podľa všetkého sa im to darilo a darí sa im to podnes. Vďaka rôznym úryvkom z ich televíznych relácií, ktoré sú na portáli youtube, sa na ich humore zabáva aj najmladšia generácia. „Je to dôkaz toho, že humor, ktorý sme robili, nebol časový a nefungoval len v období, keď vznikol. Keď sa na tom smejú ľudia po 30 rokoch, je to znak toho, že sme do toho dávali niečo univerzálne, a to je úžasné. Som rád, ak mi napríklad niekto začne citovať veci, ktoré si už ani ja nepamätám, ak povie, že bol na niektorom našom predstavení desaťkrát... Vtedy sa cítim, ako keby mi niekto udelil vyznamenanie."

Napriek tomu však M. Lasica tvrdí, že nemá pocit dobre urobenej práce. „Vrátim sa k tomu, čo som už spomínal – som lenivý, mohol som toho urobiť viac a dôkladnejšie. Ešte stále mám plány na nejaké veci, ktoré by som chcel napísať, no plánovanie dopredu nikdy nebola moja silná stránka. A teraz by to bolo zrejme aj divné, keby som si robil veľké plány na ďaleko dopredu. Hovorím, že môj vek má už len jednu výhodu, že už nemôžem zomrieť predčasne," dodal so smiechom.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári