ý celok. Svojím tvarom by mal čo najvernejšie pripomínať stromy vysokého veku v prírode. Nedávno ste mohli bonsaje obdivovať na výstave v košickej botanickej záhrade.
Bonsaj je staré umenie miniaturizácie drevín. Doslovný preklad bon sai znamená miska a strom. Pôvod umenia tvarovať bonsaje pochádza zo starovekej Číny, odkiaľ pochádzajú prvé zmienky už z doby okolo prelomu letopočtu. V 6. storočí sa ich pestovanie dostáva do Japonska, kde ich zjednodušili a výrazne prepracovali, zdokonalili umelecké i pestovateľské aspekty. Skutočný bonsaj sa na prvý pohľad zreteľne odlišuje od bežného stromu zasadeného do nádoby. Neustále sa vyvíja, preto dielo nie je nikdy dokončené. Proces tvorby sa nikdy nekončí. Preto už po stáročia fascinujú ľudí.
Jedným z tých, ktorí tomuto umeniu podľahli, je Július Kolesár, predseda Košického bonsaj klubu. Bonsajom sa tejto činnosti venuje už celé štvrťstoročie a nechýba na žiadnej z výstav. Jeho zbierku tvorí niekoľko prestížnych ocenení. Do umenia čínskych i japonských majstrov nám dovolil nazrieť, aj keď technika úspechu zostáva opradená tajomstvom. To sa neprezrádza, ale dedí.
"Bonsaje sú umeleckými zmenšeninami veľkých stromov a k tomu je pridaná tvorivá myšlienka autora," vysvetľuje J. Kolesár. "Rozdeľujeme ich na izbové, tie pochádzajú z tropických a subtropických oblastí. Najčastejšie sú to fikusy či čínske bresty. Väčšiu skupinu tvoria klasické exteriérové bonsaje a prakticky sa na to dajú využiť všetky naše domáce druhy. Viac vhodné sú listnaté s malými listami, aby bol zachovaný pomer, ale hodia sa aj ihličnany ako borovice, tisy alebo smrekovce. Na tvarovanie treba viacročné skúsenosti a ľudia sa ich pestovania boja, ale netreba sa vzdávať. Údržba stromčeka, ktorý má už základné tvarovanie, nie je náročná."
Pri pohľade na miniatúrne a živé skvosty si mnohí kladú otázku. Ako dosiahnuť to, že v prírode obrovský strom dokážu niektorí pestovatelia zmenšiť a zasadiť do misky. Na prvý pohľad sa nelíšia, len jeden je obor a druhý trpaslík. Ale ako vidíme na výstavách, dá sa to. "Snažíme sa získať zakrpatené stromy, ktoré sú už prirodzene malé. Základom úspechu sú konáre. Snažíme sa využiť danosti stromu. Potom je bonsaj prirodzenejší."
Základný strom sa dá získať napríklad zo živých plotov - buxusy či hraby. Ako hovorí bonsajista, veľmi dôležité je, kedy a čo urobíme. Buď sa na jar pred rašením, alebo na jeseň. Keď stromček získame, skrátia sa mu korene tak, aby prežil, teda aby mu zostali nejaké vlásočnice, cez ktoré prijíma živiny. Ideálne je presadiť ho do veľkého kontajnera alebo do voľnej pôdy a zredukovať mu hornú časť a konáre. Potom ho necháme minimálne dva roky na pokoji, aby získal energiu. Tvarovať sa dá len strom, ktorý je vo výbornej kondícii. Počkáme, kým začne rásť, a potom začíname s tvarovaním. Želaný efekt sa dá dosiahnuť za 4 - 5 rokov.
Človek musí mať vytvorenú predstavu o tom, ako by mal bonsaj vyzerať. Pridržiavame sa však určitých štýlov. Keď dodržiavame pravidlá, máme 75-percentnú záruku, že bonsaj bude vyzerať dobre. Pohľadová strana sa určuje podľa koreňových nábehov - nebari. Zväčša je tam, kde sú najkrajšie. Väčšinou je to kompromis nebari a rozloženie konárov. Konár je stále v pozitívnom ohybe, nikdy nevychádza dopredu ku pozorovateľovi, ale do strán, a tiež aj dozadu, aby zabezpečili hĺbku. Kmeň má byť v dolnej časti hrubší, smerom hore sa stenčuje. Sú aj kaskádové štýly, štýl metla, ale to je už práca pre náročnejších. Japonci hovoria, že treba počúvať to, čo strom hovorí, pozrieť sa naň a prispôsobiť. Nedá sa urobiť všetko naopak.
Aby toho nebolo málo, tak by sme mali ešte vedieť, že základné tvarovanie sa urobí za jeden, dva dni a potom čakáme, kým strom nezačne znovu rásť. Niečo odstrihneme, prípadne nové konáre nadrôtujeme, aby sme ich nasmerovali tam, kde ich chceme mať. Nič v zlom, ale že to nie je náročné? "Momentálne pestujem približne 150 bonsajov doma i v záhrade. Špecializujem sa na naše dreviny. Je to dané aj ich dostupnosťou. Miláčikov mám viac. Najpyšnejší som na buk. Ešte ocenený nebol, ale dúfam, že bude. Chystám sa s ním do Ľubľany na celoeurópsku výstavu, ktorá bude na budúci rok. Na bonsajoch mám najradšej hľadanie vhodného stromu."
Bonsajista J. Kolesár sa učil na svojich chybách. To je to, čo ho priviedlo až na vrchol. V Nitre pred 11 rokmi získal Veľkú cenu za hrab, ďalším míľnikom bola drienka pred dvoma rokmi, získala titul "Certifikate of merit" od európskej asociácie a zároveň "Najlepší strom roka" od slovenskej asociácie. Keď sa páči aj Japoncom, človek nemôže chcieť viac. Aj keď v kolíske bonsajov v Japonsku sú pri ich pestovaní konzervatívni a málo inovatívni v tvarovaní, Európania si idú vlastnou cestou a viac experimentujú.
"Bonsajové sny už mám čiastočne splnené. Zišlo by sa mi zopár miliónov, aby som si mohol zbierku rozšíriť. Chcel by som ešte zopár pekných vecí urobiť. Vek bonsajov nie je ohraničených ľudským životom. Dožívajú sa asi toľko ako vo voľnej prírode. Japonci majú generačné bonsaje a vedú si o nich záznamy. Ja to nerobím. Svoju techniku už odovzdávam kolegovi, ktorému učarovali japonské záhrady. Určite sa o moje miniatúry postará," dodal J. Kolesár.
Nasledovníkom a žiakom skúseného bonsajistu je Peter Šaffo, ktorý bonsajové techniky používa aj na stromoch vysádzaných do záhrad - japonských. "Bonsajom som sa začal venovať pred siedmimi rokmi. Popri tom som si všímal aj japonskú záhradnú architektúru, ktorá je stará tisícky rokov. Veľmi sa mi páči, že prevzali niečo z prírody, ale dotiahli to až do dokonalosti. Sú to až zidealizované záhrady. Najznámejšie sú pri kláštoroch alebo veľkých sídlach, sú úžasné a staré niekoľko storočí. Snažím sa dostať niečo z toho k nám."
Príznačné pre japonské záhrady sú strihané dreviny - gule až bochníky, vysoké tvarované stromy a využívajú sa v nich aj špecifické záhradné prvky. Zenové záhrady sú určené na meditácie a upokojenie mysle. Nenájdete v nich kvety a ani veľa farieb, pretože tie rozptyľujú. Na znázornenie krajiny využívajú iba veľké kamene, trochu machu, morské vlny sú znázornené v štrku. Navodzujú dojem krajinnej scenérie. Máte dojem, ako keby ste sa na krajinu pozerali z vtáčej perspektívy. Sú to také ostrovy v mori a bez jedinej kvapky vody. Odlišné sú tzv. čajové záhrady s čajovým domčekom.
"Návštevník vstupuje do nej, umyje si ruky, očistí sa, a potom popíja čaj. Je to hotový obrad. Potom si pozerá záhradu, z ktorej vyžaruje pokoj, a rozjíma. Keď navrhujem, ako by mala vyzerať záhrada, striktne nedodržujem všetko tak, ako je to v Japonsku. My, Európania, sme trochu iní - obdivujeme farby, oni viac žijú duchovne - v záhrade meditujú. Moje záhrady nie sú typicky japonské, ale záhrady inšpirované japonskými."
Každý máme nejaký vzor. P. Šaffo by chcel dokázať to, čo Švajčiar Pius Notter. Pred rokom sa do jeho súkromnej záhrady dostal, neskôr si bol pozrieť jeho realizáciu pri päťhviezdičkovom hoteli a znovu sa jeho cesta skončila v jeho záhrade. Tak ako sa menia ročné obdobia, mení sa aj záhrada. Na jar kvitli azalky do ružových gulí, teraz boli zelené a medzi nimi dominovali bonsaje. Atmosféru dotvárali kamene, číre jazierko s koi kaprami a cez okraj prevísali okrasné trávy.
"Bavia ma záhrady. Pestujem bonsaje, ale zatiaľ sú bez ocenení. Som len na začiatku. Záhradné scenérie prezentujem aj na výstavách. Prvý raz som robil naturálnu napodobeninu záhrady, kde bol použitý reálny mach s útesmi. Naznačil som čerenie vody vlnkami v štrku, prechádzalo to do časti s bonsajmi. Na jar som pripravil zmiešanú realizáciu s vodným prvkom tsukubai (nádrž na vodu)." Svoje nápady prezentoval aj v botanickej záhrade.
Povolaním stavebný inžinier má rád pekné veci a detaily, ktoré prenáša do záhrad a vytvára zaujímavé celky. Jeho snom je robiť dizajnovo moderné záhrady. "Rád by som išiel do Japonska. No neviem, čo by som chcel skôr vidieť - bonsaje alebo japonské záhrady, keďže Japonci to oddeľujú," tvrdí P. Šaffo. "V Japonsku majú aj malé detaily svoje opodstatnenie. Napríklad cestička zo šľapákov môže byť nerovno uložená. To preto, aby návštevník nemal pocit istoty, ale pozeral sa pod nohy a všímal si aj detaily. Chodníčky sú kľukaté, pretože vychádzajú z feng-shui, kde zlý duch prichádza len po priamych cestičkách. Ich záhrady často nie sú väčšie než niekoľko desiatok metrov štvorcových. Ak chceli vytvoriť veľkolepé prírodné scenérie, z dôvodu nedostatku miesta museli záhradu miniaturizovať."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
