nejšiu polovičku moderátorskej dvojice Adrianu Kmotríkovú sme si predtým trochu vyspovedali.
Populárna moderátorka sa do Košíc iste tešila. Nielen preto, že jojkári očakávali bohaté publikum, ale aj preto, že navštívila rodné mesto. "Mám z toho veľmi dobré pocity. Už včera večer som sa postretávala s bývalými spolužiačkami z gymnázia. Takisto sme sa asi všetci 50 kolegovia z Jojky večer stretli, takže bola vynikajúca atmosféra. Navyše tu mám celú rodinu, večer mi volali, kde som a kedy prídem," smeje sa. „Žiaľ, tento víkend je pracovný a nestihnem sa so všetkými postretávať. To sa mi nikdy nepodarí, keď sem prídem, lebo tu mám naozaj rozvetvenú rodinu."
Tvárou Jojky je A. Kmotríkova od 1. mája 2004. Ako si spomína na začiatky. "Veľmi dobre. Prišla som vtedy prvýkrát na poradu, zoznámiť sa, a všetci ma prijali veľmi príjemne. Potom mi vraveli, že čakali, že príde majiteľova manželka a že bude nejaká nafúkaná. Ale že som ich príjemne prekvapila." V Jojke je vraj veľmi dobrá atmosféra a pracuje sa tam úžasne. "Sme dobrý kolektív, hoci je nás veľa a už to nie je také komornejšie ako na začiatku. Vtedy sme mali iba jedny správy o ôsmej. Rozrástli sme sa pre Krimi noviny, Promi noviny... Ale atmosféra je stále veľmi dobrá."
Moderátorský chlebíček je ťažký. Človek sa musí usmievať, prípadne milo tváriť a hlavne, dávať si pozor na jazyk. Keď niečo pokazí, vidia a počujú to na celom Slovensku a v dnešnej dobe to internet vezme ešte ďalej. Opýtali sme sa aj A. Kmotríkovej, či má podobný zážitok. "Raz som mala záchvat smiechu. Mali sme vtedy s Braňom Ondrušom veľkonočné vysielanie a do poslednej chvíle sa nám nedarilo zapáliť na stole sviečku. Už bolo pol ôsmej a stále zhasínala. Napokon zázrakom zostala pred pol ôsmou horieť. Prišla však znelka a my sme len pomaly sledovali, ako sviečka zhasína. Už sme boli vo vysielaní. Dostali sme záchvat smiechu a nespomínam si, kto urobil to prvé hlásenie. Viem len, že sme sa strašne smiali. Ale nestáva sa to často. Je to ťažké na psychiku, ale v tom je to čaro živého vysielania, že sa človek musí maximálne sústrediť a nedá sa to zopakovať. Ale toto mám ja práve rada."
Máme za sebou leto a hoci vonku sú stále nižšie teploty, každý z nás má v živej pamäti teplo letnej dovolenky. "Moje leto bolo skôr pracovné," tvrdí. A. Komotríková. "Chodila som do práce z chalupy, ktorá je síce mimo Bratislavy, ale nie tak ďaleko. Urobila som tých sto kilometrov denne. Zároveň som oddychovala pri bazéne s deťmi. Ja som s nimi veľmi rada. Nie je to taký oddych, ako keď je človek niekde pri mori a má ´all inclusive´, lebo ja som celé leto strávila v kuchyni. Popri tom som odbiehala k bazénu, kým sa mi napríklad uvarila polievka. Takže som pri tom aj relaxovala. Chalupa je úžasná, sú tam lúky, lesy, Dunaj, jednoducho to Slovensko má svoje čaro. A niekedy aj krajšie ako nejaký Egypt."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
