vy, ktorý 4. ročník súťaže odborne zabezpečoval.
Znalec vína vykonáva veľmi zaujímavé povolanie. „Moja práca súvisí v výrobou, predajom, ale aj s marketingom vína," prezrádza. "V prevádzkovej praxi som enológ, teda znalec vína. Venujem sa poradenstvu pri jeho výrobe ako nezávislý konzultant. Pôsobím tiež ako poradca pre viaceré vinárske a distribučné spoločnosti v segmente odbytu vína ako po maloobchodnej, tak aj veľkoobchodnej línii. Osobitnú časť profesie rozvíjam v prospech gastronómie vína, propagácii našich vín v privátnej, odbornej i laickej sfére, kde v podobe marketingu a vzdelávania v spolupráci s ďalšími partnermi rozvíjam a priamo podporujem kultúru vína doma i v zahraničí. Svojmu povolaniu sa venujem nepretržite od skončenia vysokej školy, je to rovných trinásť rokov."
Naslovovzatým odborníkom sa nestal zo dňa na deň, jeho povolanie sa totiž musí študovať. Jeho rozhodnutie vyštudovať Strednú vinársko-ovocinárku školu v Modre sa stretlo s pochopením jeho najbližších. Podporu našiel aj u učiteľov, čo znamenalo ďalšie pokračovanie štúdia na Fakulte biochémie a biotechnológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. "Mojím školiteľom a veľkým profesionálnym vzorom sa stal profesor Fedor Malík, ktorý ma v mojom rozhodnutí pracovať s vínom veľmi dobre pripravil. No a aké by bolo štúdium bez praxe? Od skončenia modranskej 'vinárky' som začal praxovať vo viacerých vinárstvach doma i v zahraničí. Skúsenosti z vinárskej praxe, možnosť spoznávať nové vinárske krajiny, a hlavne láska k remeslu mi otvorili naozaj veľké možnosti realizácie v odbore. Víno sa mi stalo prácou a koníčkom zároveň."
Na mieste je aj otázka, ako sa vlastne človek dostane k takému zvláštnemu povolaniu. Dalo by sa povedať, že to zaváňa typickým rodinným podnikom. V mnohých prípadoch sa totiž stáva, že sa istému artiklu venuje otec, starý otec a prirodzene to prejde aj na vnuka. Bolo to tak aj v tomto prípade? „Prirodzene som sa k tejto práci dostal vďaka starému otcovi, ktorý bol učiteľom, staral sa o vinicu a dorábal vlastné vína. V starých desiatkových knihách z obdobia Uhorska som dokonca narazil na rody mojich predkov, ktoré v kraji pod Malými Karpatmi pestovali hrozno a dorábali víno, čím sa stali prirodzenými nositeľmi tohto ťažkého remesla. Vinič a víno živilo ich rodiny, vďaka čomu som možno (nie náhodou) aj ja zdedil trocha prirodzenej náklonnosti k vinohradníctvu a vinárstvu."
Stáva sa však aj, že jablko padne ďaleko od stromu a to, čo robili predkovia, vnuka už toľko baviť nemusí. U V. Hronského to však rozhodne nebol tento prípad. „Prečo to robím? Pretože som vďaka tejto práci našiel cestu k prírode, k ľuďom ale aj k novým skúsenostiam a zážitkom. Vďaka nim je umocnené tajomstvo cestovania, spoznávania, objavovania rôznych krajov vína, zvykov, histórie, odrôd viniča, ich spracovania, gastronómie, skrátka hmatateľných hodnôt pre krajší život, v ktorom je víno mediátorom, skutočnou premenou náročnej práce a odkazom pre budúcnosť."
Vďaka práci sa teda neraz dostane aj do cudzích krajín. „Ročne sú to tisíce kilometrov. Moja firma pôsobí najviac na Slovensku, spolupracujem s viacerými vinárstvami od východu až po západ našej republiky. V zahraničí už viac ako desať rokov aktívne spolupracujem s inštitúciami, kolegami z odboru, a tým pádom moje cesty vedú každoročne napríklad do Talianska a Maďarska, ale aj ďalších vyspelých vinárskych krajín Európy i do zámoria. Tento rok som pracovne navštívil deväť krajín Európy (Belgicko, Luxembursko, Nemecko, Slovinsko, Grécko, Rakúsko, Taliansko, Maďarsko, susednú Moravu) a polopracovne aj Južnú Afriku."
Azda pri každej práci sa človek stretne s nejakým kuriozitami. Dá sa to aj pri víne. „Ak máte na mysli kuriózne vína, technológie, netradičné, autochtónne (pôvodné) odrody, tak áno. Každá krajina vinárskeho sveta má svoje unikátne odlišnosti, ktoré sú ťažko napodobiteľné v inej krajine, aj keby ste pestovali a spracovávali rovnakú odrodu viniča napríklad na víno. Dôvodom sú odlišné pôdne a klimatické podmienky pestovania, predfermentačnej úpravy hrozna, ale aj rôzne kultúry kvasiniek, používané pri alkoholovej fermentácii muštov."
Častokrát senzorické vlastnosti vína ovplyvní jeho výrobca použitím rôznych školiacich metód, sudov a podobne. "Pre cestovateľov je určite potešujúcim zážitkom výstup na najvyššie položenú vinicu v Európe, pre laikov na prvý pohľad exoticky pôsobiaci zber cibéb v našom malebnom Tokaji, spojený s objavovaním fantastickej histórie vín tohto malebného kraja. Priaznivci degustácie vína sú možno zvedaví na najstaršie vinice a vína sveta. Víno zo slovinskej 'Starej trte' v Maribore, bohatý Shiraz vyrobený z 200-ročnej vinice v údolí Barrosa alebo 40-ročný Tokajský výber vo Veľkej Tŕni sa predsa nedajú len tak hocikedy ochutnať."
Ku kuriozitám môže pre bežného človeka patriť aj istá často opakovaná scéna vo filmoch. Degustátor teatrálne ovonia víno v pohári, „pováľa" ho na jazyku a sebavedomo odrecituje jeho názov, ročník a dokonca aj to, či to bol rok úrodný alebo nie. Zaujímalo nás, či je táto situácia pravdivá alebo nadnesená. „Ak ste to isté víno z uvedeného ročníka a produkčnej oblasti predtým v blízkej minulosti chutnali, tak je istá šanca, že sa trafíte do čierneho. Vyžaduje to určitú skúsenosť s degustáciou vína, hlbšie poznanie profilu senzorických a analytických vlastností odrodových vín z konkrétnych oblastí pôvodu a schopnosť definovať a zapamätať si svoje pocity v priebehu ochutnávania."
Keďže V. Hronský spomínal najstaršie vína, opýtali sme sa, aké najstaršie víno sa mu podarilo ochutnať. „Bolo to pred šiestimi rokmi v Bordeaux. Išlo o španielsku likérovú soleru, ročník 1891." A aké z najdrahších? „Somelierom v Monaku som raz predviedol sabráž (otvorenie fľaše šumivého vína šabľou) s použitím jedenapollitrovej fľaše šampanského vína kategórie Cuvée de Prestige. O dva roky na to drevený box s troma fľašami identickej značky a uvedenej kategórie vydražil súkromný zberateľ na burze vína za takmer štyritisíc eur."
Bežný spotrebiteľ, ktorý sa vo víne nevyzná, by si možno logicky myslel, že čím drahšie je víno, tým je lepšie a kvalitnejšie. Tu to však neplatí. „Cenu vína tvorí v prvom rade jeho výrobca a následne po ňom v ďalších krokoch k spotrebiteľovi obchodník. Kvalita vína by mala v primárnom pohľade korešpondovať s jeho cenou a vyrobeným objemom. V skutočnosti to tak vždy nie je. Kvalitné víno je vyrobené zo zrelého a zdravého hrozna, s použitím šetrných vinifikačných metód, ktoré umožňujú zachovať jedinečné senzorické vlastnosti vzhľadom k jeho pôvodu, kvalite ročníka, k použitej odrode a podobne. Ak kvalitu vína ocenia znalci, neznamená to, že bude rovnako výnimočne chutiť laickým priaznivcom vína. Moje obľúbené vína, ku ktorým sa pravidelne rád vraciam v maloobchodnom nákupe, nestoja viac ako šesť eur."
Okrem klasických vín, existuje aj škatuľové. Čo naň hovorí odborník na kvalitu? „Občas si robím z kolegov srandu, keď im v rámci profesionálneho hodnotenia anonymných vzoriek vína nalejem jednu vzorku z tetrapaku. Priznám sa, občas sa v 'škatuliach' naozaj objaví hroznové víno akej-takej kvality, ale ja osobne túto adjustáž pri výbere vína pre akékoľvek účely obchádzam."
Ako odborník teda iste vie, aké víno k akému jedlu, či iné veľmi potrebné tipy, pre bežného konzumenta. „Na túto tému som publikoval množstvo článkov v rôznych odborných i populárnych časopisoch. V každom prípade odporúčam začať primárne s výberom slovenských vín, ktoré vyrábame u nás doma. Sú to naozaj kvalitné vína vyrobené z domácich tradičných i novovyšľachtených, viac či menej známych muštových odrôd, ktorých hrozno naozaj dozrelo do požadovanej kvality a pri ich výrobe sa použili moderné, čisté a šetrné technológie. Sú odrazom našej mikroklímy, pôdy a prostredia. Vyberajte ich podľa ročníka, začnite s mladšími vínami, ktoré nie sú tak komplikované pri spoznávaní a vyjadrujú blízku súvislosť s naším regiónom. Pre porovnanie skúste aj vína zo susedných oblastí, nebojte sa okrem suchých vín, siahnuť aj po vínach so zvyškovým cukrom, ktorý v nich zostal po dokvasení."
V tomto smere sú podľa V. Hronského orientačným bodom pri výbere vyššie kvalitatívne prívlastky, vína z neskorých zberov, bobuľových a hrozienkových výberov, ale aj vzácne slamové či ľadové vína. „Z tradičných vín nezabúdajme na klasický Tokajský výber, ale aj ľahšie kategórie Tokajského samorodného vína, či Tokajského forditášu. K nim ladí aj jesenná gastronómia spojená s kačacími a husacími špecialitami. Fľaše vína po otvorení skladujeme v chladiacich boxoch, pri teplote v závislosti od kategórie pri 8 až 15 °C. Nepriateľom otvorených fliaš vína pri dlhšom skladovaní je vzdušný kyslík. Ideálne je preto použitie vákuových uzáverov."
Keď sa povie odborník na víno, každý si predstaví Francúza či Taliana, žijúceho generácie vo veľkom dome s rozsiahlymi vinicami. Podobný sen má aj V. Hronský. „Mojím snom je žiť na Slovensku vo vlastnom dome s vinicami a vlastnou pivnicou na víno. Na tento sen som si však ešte úplne nenašetril," dodáva s úsmevom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
