Nedotkla som sa ich presne šesť mesiacov. Teda až na výnimky, keď si zobnem najdiétnejší keks na svete, či zhltnem koláčik určený pre bábätká, aj to s pocitom obrovského previnenia.
Už ani neviem, ako chutí čokoláda, londýnske rezy, makové buchty, orechový závin, tie skvelé maslovo-kokosové keksíky, nugátové dezertíky či famózne hruškovo-zázvorové mafiny. Vraj sa to nedá zabudnúť ako bicyklovanie či milovanie? Skúste si to sami a potom buďte múdri.
Z času na čas ma prepadne stav zúfalstva, vystrieda ho agresivita, potom nastúpi ľútosť, rezignácia, a tak pekne dokola. Najnovšie sa mi o tom, ako sa napchávam sladkosťami a hlcem jedno cez druhé, už aj sníva. Aspoň to, inak by som už asi scvokla.
Potešenie som našla vo vypekaní. Kamarátky mi vravia, že som masochistka. Experimentujem, skúšam nové recepty, vyrábam dokonalé zákusky, no ochutnať ich nemôžem. Že pevná vôľa? Skôr počiatok šialenstva.
Občas, keď som sama doma, sa chcem potajomky nažrať (prepáčte, iný termín sa na to naozaj nehodí) čokolády dopopuku. Predstavujem si, ako sa mi roztápa na jazyku a hladko kĺže dolu hrdlom. Absťák je absťák.
A tak nie soľ, ale cukor nad zlato je aktuálne mojím heslom. Verte, že tomu, kto by ma z toho dostal, by som dala bez váhania ruku a hneď aj dve kráľovstvá.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
