Sediac v barokových laviciach (len tie vlnovkovitejšie) našej košickej katedrály sa zadívajme ešte na hlavný, predný oltár sv. Alžbety, hoci sa zdá, že to nie je k téme, lebo je gotický. Stredná socha Panny Márie z neho musela spadnúť alebo sa jej stalo niečo podobné, lebo ľavá ruka Ježiška i časť jej rúcha boli opravované už v baroku. Napravo od hlavného oltára i od oltára Navštívenia Panny Márie, ktorý momentálne chýba kvôli rekonštrukcii, je na stene ešte barokový epitaf mešťanostu menom Reiner. (Vidno ho, ak stojíte pri primátorskom kresle v Dóme a pozriete sa nadeň.)
Tón košického baroka udával Šimon Grimming, ktorý býval aj na Dominikánskom námestí č. 7. Trojičný stĺp z r. 1722 stojí teraz blízko jeho bývalého domu, no kedysi zdobil južné predmestie. Boh Otec drží kríž, na ktorom je Boh Syn a tomu pri nohách zasa sedí holubica - Boh Duch Svätý. Dolu sa tri božské osoby spomínajú zlatými písmenami po latinsky a k tomu aj, čo spravili, a na štvrtej voľnej strane sú okrem dvoch havranov aj iniciály G S. Možno, že znamenajú práve meno Šimon Grimming.
Ďalší Grimmingov stĺp, morový, je uprostred Hlavnej ulice. V 14-metrovej výške je Madona a dolu sv. Šebastián – rímsky vojak, sv. Jozef s Ježiškom a sv. Imrich, kráľ, drží v ruke žezlo. Stoja na podstavcoch z volút a sú v plných tvaroch s vypracovanými rúchami. Je to najkrajšie sochárske barokové dielo v Košiciach, či vlastne teraz už len jeho verná kópia.
Neďaleko vidno fasádu bývalého kostola františkánov (teraz seminárny kostol), tak ako ju v 18. storočí vynovil ten istý autor. Nad vchodom je biely baldachýn, čoby ďalší znak baroka, a okná sú oválne, čím sú tiež pre barok typické. Vnútri kostola je tiež typický nepravý farebný mramor (zelený) len tak namaľovaný na stĺpy a ešte jeden baldachýn vo svätyni.
Takmer čisto barokový je okrem kostola Najsvätejšej Trojice (premonštrátskeho) ešte aj uršulínsky kostol na Mäsiarskej ulici č. 25. Okná sú síce secesné, no zvyšok barokový (až na strop, ktorý pamiatkari nie tak dávno povolili premaľovať na nový, nudný a neumelecký). Každý z bočných oltárov nám pripomenie, že barok je hromadenie tvarov a ich deformácia. Je tu plno "slimáčikov", ozdôb, čo sa podobajú na morských ježkov, špirálových stĺpov a ozdôb, čo majú tvar ušnice. Podobné tvary sú na laviciach.
Hlavný oltár má sochy umiestnené na podstavcoch zo steny. Možno, že uršulínky si po svojom prvom príchode do Košíc (1698) objednali tieto sochy a neskôr pri druhom už nemali dosť peňazí na honosný oltár, a preto ich umiestnili len tak. Je tam sv. Katarína, sv. Agáta, sv. Barbora a sv. Alžbeta. Sv. Uršuľa (na ľavom (secesnom) okne) si ustrážila svoju čistotu pred divými Hunmi, aj za cenu smrti. Podobne krásna sv. Agáta (2. zľava) odmietala všetkých nápadníkov, až jeden to nezvládol a udal ju, že je kresťanka. Sudca jej nariadil odrezať prsia, a tak sa zrodila ďalšia mučeníčka. Sv. Barboru (2. sprava), za to že sa nechcela vydať, udal sám jej otec, ktorý jej našiel ženícha a namiesto kata ju aj on sám sťal. Sv. Alžbeta, ktorá pomáhala chudobným v 13. storočí, je patrónkou Košíc. Rozviate rúcha u nich i u archanjela Gabriela nad nimi a slávnostnosť zlatej farby patria k baroku. Zakladateľka rádu uršulínok Angela di Merici je na pravom secesnom okne.
Keď už niekde odhalíme jednotlivé znaky baroka, ešte stále to môže byť aj nebaroková budova. Najpravdepodobnejšie sa z nej vykľuje neobaroková. Koncom 19. stor., keď architekti všetky štýly zopakovali (lebo im práve nenapadlo nič originálnejšie) v podobe neo- či pseudo- štýlov, (neo)barok medzi nimi nechýbal. Tak bol prefasádovaný Arcibiskupský palác, ale neobarokové prvky má aj Štátne divadlo alebo tzv. Žobrákov dom. Že nie sú barokové, na to prídeme tak, že keď bol barok, ešte nestáli (Štátne divadlo), alebo majú rok poslednej prestavby niekde uvedený (napr. Žobrákov dom priamo na fasáde – 1898), čo je už tiež po 17. a 18. storočí, keď bol barok v móde, alebo uveríme niekomu, kto sa tým zaoberá.
Od takých expertov teraz preberám informáciu, že aj Dominikánsky kostol je takto vymaľovaný, Slovenské technické múzeum má fasádu v tomto štýle, dom na Hlavnej ulici č. 68 má barokový vchod, na ktorom sa spomína rok a aj Mária Terézia. Fasádu má aj uršulínsky kláštor na Hlavnej ulici. Keď už som s klasifikovaním barokovej architektúry úplne v úzkych, vyhovorím sa na to, že barok je pre mňa nearchitekta niekedy ťažšie vydeliť aj preto, lebo sa včlenil do prúdu umeleckých štýlov a zanechal stopy všelikde.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
