V prvú októbrovú nedeľu nemohol chýbať na štarte 88. ročníka Medzinárodného maratónu mieru v uliciach Košíc, ktorý bol jubilejný 25. v jeho kariére. Krátko po dobehnutí do cieľa a vydýchaní ochotne pristal na rozhovor.

Spomedzi aktívnych politikov patrí M. Dzurinda k najaktívnejším športovcom a v počte fyzických aktivít sa minimálne vyrovná ruskému premiérovi Vladimírovi Putinovi, o ktorom je známe, že sa venuje džudu, jazdí na koni, lyžuje sa a každé ráno si zvykne zaplávať. Náš expremiér okrem pravidelného bežeckého tréningu na maratóny veľmi rád bicykluje, hrá aj tenis, lyžuje, pláva a sem-tam si dá aj nejaký futbalový zápas. Ale beh je predsa len jeho najväčšou srdcovkou.

Miki ako ho familiárne volajú sympatizanti jeho strany síce najradšej „pobehuje" v okolí Bratislavy, no keď ide o športové výkony, tie najčastejšie podáva v Košiciach. Práve v metropole východu už zabehol svoj 19. maratón z okrúhlej štvrťstovky, ktoré má najnovšie za sebou. V absolútnom poradí skončil časom 3:30:35 hod. na 208. mieste. To v ňom vyvolalo príjemné pocity, hoci mu o 35 sekúnd „ušiel" jeho cieľ zabehnúť maratón pod 3,5 hodiny.

„Ja som mimoriadne spokojný so svojím výkonom, lebo to bolo o vyše deväť minúť menej ako vlani v Budapešti," povedal nám. "Myslím, že je to celkom slušný pokrok. Vzhľadom na október síce bolo dosť horúco, no nemôžem sa vyhovárať na počasie. Druhá vec ale je, že keby nebolo až také teplo, určite dám z výsledného času dolu aspoň 10 minút. Dúfal som, že teplota bude okolo tých 13 - 14 stupňov. Žiaľ, bolo vyše 20. To sa potom veľmi ťažko beží a človeku to výrazne uberá zo síl. Z dosiahnutého času sa veľmi teším. Chcem behať a chcem dlho behať. Baví ma to a mal som z toho vyslovene radosť. Dnes to bolo veľmi ťažké, ale aj pekné. Asi to tak v živote musí byť, že pekné pocity si treba zaslúžiť," skonštatoval v cieli najstaršieho maratónu v Európe, ktorý si prvýkrát zabehol v roku 1983.

Kým svetový rekord v maratóne drží časom 2:03:38 hod. v Berlíne Keňan Patrick Makau, osobný rekord expremiéra dosiahnutý na Malokarpatskom maratóne je 2 hodiny, 54 minút a 57 sekúnd. Tento čas dosiahol vo veku 31 rokov, odvtedy už síce nezabehol 42,195 km trať za menej než tri hodiny, no jeho kondíciu mu pri blížiacich sa 57. narodeninách môžu závidieť aj mnohí vekovo mladší politici, ale aj jeho voliči. Expremiérov recept na úspešné zvládnutie maratónskej trate je pomerne jednoduchý. Ako hovorí, maratónec by mal mať dobrú kondičku, jasný cieľ, dostatok vytrvalosti, vedieť si správne rozvrhnúť svoje sily a presne načasovaný finiš.

Každý maratón predstavuje podľa M. Dzurindu pre človeka veľkú výzvu, keď ho neraz núti siahnuť doslova na dno svojich síl. Pred účasťou na maratóne vždy dbá aj na stravu, večeria cestoviny a ráno si doplní kalórie slepačou polievkou a kurčaťom s ryžou. Po dobehnutí do cieľa si za odmenu dá pivko, o ktorom tvrdí, že ho maratónci obľubujú preto, že je tam dostatok vitamínu B. Priznáva, že vďaka športu sa zbavil stresu, nemusí chodiť po doktoroch a nemá ani bezsenné noci. Aj problémy sa mu zdajú po odbehnutí maratónu vraj až desaťnásobne menšie...

Možno opäť budúci slovenský premiér chodí behať ako mnoho iných ľudí pre radosť, väčšinou sa to tak deje popoludní a po večeroch. Tréningové dávky nemá jednotné, o počte kilometrov sa rozhoduje zväčša podľa nálady. Taká intenzívnejšia príprava na maratón začína asi poldruha mesiaca pred jeho začiatkom. „Behám celý život, aj moja príprava je väčšinou štandardná. Keď sa cez prázdniny trochu viac rozbehnem a v septembri si dám pozor, potom ten maratón vždy dobre zvládnem. Najmä v júli a auguste som toho dosť natrénoval, aspoň sa mi teraz zišlo, čo som si vtedy odbehol v horúcich dňoch. Všade si so sebou nosím tenisky, či už som na výjazdoch doma alebo chodíme na návštevy do zahraničia. To je úplne prvá vec, ktorú si balím, bez ohľadu na to, či idem do Košíc alebo do Bruselu. V mnohých európskych mestách ako napr. v Berlíne, Varšave, Bruseli alebo aj inde by som vás vedel zobrať zabehať si do tamojšieho mestského parku alebo na trasy mimo centra."

So slovenskými politikmi zásadne nebehá. Ako hovorí, časovo sa naňho nedá spoľahnúť, lebo o svojom tréningu sa rozhoduje zo sekundy na sekundu, a tak by z neho nebol dobrý bežecký spoločník. Na obľúbenej dunajskej hrádzi si už zabehal aj s dánskym premiérom a neskorším šéfom NATO Andersom Rasmussenom, ako aj s nemeckým exministrom zahraničných vecí Joschkom Fischerom. Kondičku naháňal už aj spolu s vtedajším českým expremiérom a eurokomisárom Vladimírom Špidlom, či so svojím súčasným fínskym rezortným kolegom Erkkim Tuomiojom. S týmto Fínom, ktorý v roku 2005 zabehol aj polmaratón v Košiciach, sa nedávno počas jedného summitu v Poľsku dohodli, že o šiestej ráno si „odbehnú" z Gdaňska do Sopot. Chcelo sa mu tak skoro ráno vstávať? „Je nás dosť takých bláznov," hovorí s úsmevom.

Z takýchto „výletov" však majú Dzurindovi ochrancovia len veľmi malú radosť a to nielen preto, že ak by behali s ním, väčšina by mu aj tak nestačila... A hoci tvrdí, že je to dosť komplikované, veľmi rád im väčšinou podpíše reverz, oni tak majú nárok na voľno a spokojnosť je potom na oboch stranách. S „bodyguardami" má aj jednu veselú spomienku, keď počas oficiálnej návštevy Moskvy svojou kondičkou až tak šokoval miestnych ochrankárov, že ich šéf rozhodol, že do jeho sprievodu nebude potrebné zaradiť aj sanitku.

V roku 2001 sa stal prvým premiérom na svete, ktorý zabehol slávny newyorský maratón v čase 3 hodiny 42 minút. O dva roky na to absolvoval rovnakú trasu v Londýne v čase lepšom o šesť minút ako mal v NY. Oba maratóny v ňom zanechali veľmi hlboké dojmy. „V New Yorku som prvýkrát behal mimo Slovenska a nikdy nezabudnem na tú atmosféru. Bolo to tesne po páde Dvojičiek, podpísal som aj reverz ochrankárom a bežal som úplne sám. Po emotívnej stránke to bol veľmi silný zážitok."

Práve obrovské emócie sú to, čo sa mu najviac páči na behu. "Ak si odmyslím Košice, Bratislavu, Spišskú Novú Ves a Vysoké Tatry a celé Slovensko, asi najlepšie som sa cítil pri behu práve v newyorskom Central Parku. Tam je neskutočná atmosféra a to najmä večer, keď je to tam vysvietené. V tom parku máte pocit, že je tam celý New York. Máte tam skupiny bežcov, ktorí trénujú rýchlosť alebo vytrvalosť, no je tam aj mnoho in-line korčuliarov, skejtbordistov a cyklistov. Byť tam je jeden obrovský zážitok. Keď som tam bol, ničoho som sa nebál. Cítil som sa tak dobre, že som si dal dolu tielko. Nikto ma tam nepoznal a užíval som si od pol pása hore..."

Šéf SDKÚ behá dokonca aj na Štedrý deň, keď vianočný popoludňajší beh v lužných lesoch patrí medzi jeho tradičné rituály. Na obed si vždy dá na seba športové oblečenie a v okolí Bratislavy si zabehá. Pochvaľuje si, že vtedy je v prírode úplne sám a spoločnosť mu robia len srnky alebo zajace. Zároveň má od každého pokoj a môže tak podľa vlastných slov plnými dúškami vstrebávať čaro a atmosféru Vianoc.

Ako sa nám M. Dzurinda na záver priznal, počas behu vníma úplne všetko, dokonca aj viac či menej obdivné pokriky ľudí na svoju adresu. Tie si mal možnosť vypočuť aj začiatkom októbra na košickom maratóne. „Trochu vás ale sklamem. Teraz na maratóne som na svoju adresu počul len dva nepozitívne pokriky, zvyšok bol presný opak. Vždy je príjemné, keď ma ľudia tak spontánne povzbudia, tie zážitky sú úžasné. Aj teraz ma väčšina ľudí povzbudzovala. Napríklad 'Miki, ideš!' alebo 'Miki, do toho!' Ľudia okolo trate sú niekedy veľmi vtipní a to najmä na adresu mojich koaličných partnerov a občas aj politických protivníkov. Dokonca som si vypočul aj ich hodnotenie k eurovalu," dodal.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári