Každú nedeľu večer sa vďaka obrazovkám televízie Prima a Joj a šou Česko Slovensko má talent dostáva tisíckam ľudí do obývačiek. Médiá ho pasovali do funkcie kata hviezdnej poroty a nezabudne hádam pri žiadnom súťažiacom poznamenať, či sa do Las Vegas hodí, alebo nie. Jaroslav Slávik si cestu do Košíc našiel prednedávnom, keď v rámci akcie JOJ-ka v meste rozdával na Hlavnej ulici autogramy a úsmevy. Čas si našiel aj na rozhovor.

Do Košíc sa vybral krížom cez celé Čechy i Slovensko a sám priznáva, že si vie predstaviť aj lepšie strávený čas, ako na cestách. „Prísť na 'JOJ-ku v meste' beriem ako povinnosť. Na šou 'Česko Slovensko má talent' sa dívam ako na komplexnú vec. Je veľké množstvo ľudí, ktorí pracujú v zákulisí a ich ďalšie príležitosti a ponuky závisia od toho, ako dopadne tento projekt. No a ja som naučený dívať sa na podobné veci tak, že cítim zodpovednosť aj za nich," prezradil J. Slávik. „Tak ako oni idú na sto percent pri príprave programu, tak ja sa snažím urobiť tiež všetko pre to, aby to bolo úspešné. Robím preto všetko, čo je potrebné a aj čosi navyše. A práve to navyše je to, že prídem do Košíc rozdávať autogramy. Mojou povinnosťou je pracovať pre tých, ktorí pri príprave šou pracujú pre nás."

Pracovné povinnosti sa snaží nedeliť na tie príjemné a nepríjemné. Preto ani neuvažoval nad tým, či sa mu chce, či nechce ísť do Košíc. "Priznám sa však, že to nevnímam ako výlet cez celé Slovensko, lebo ak by som si mal urobiť príjemný deň, tak ho strávim inak. Mám rozčítaných päť kníh, jednu vlastnú mám rozpísanú a máme doma malého psíka, s ktorým je zábava. Takže si viem predstaviť aj lepšie strávený čas. Beriem to ako prácu, ktorá však v istom zmysle aj môže potešiť, lebo je príjemné vidieť ľudí, ktorí sa na vás tešia. Vážim si to. Rozdávať podpisy a úsmevy do fotoobjektívov ľudí, ktorí sa so mnou chcú odfotiť, beriem ako povinnosť voči projektu Česko Slovensko má talent, ako povinnosť voči ľuďom, ktorí prišli na Joj-ku v meste, ale i ako povinnosť voči sebe samému."

Dvojka lepšia ako jednotka

Šou Česko Slovensko má talent začali televízie Prima a JOJ vysielať nie dlho po skončení prvej série. „Táto nová séria je lepšia ako prvá. To jednoznačne. Našli sme vďaka nej neskutočne veľa neuveriteľných talentov. No a Martin Dejdar ako tretí porotca vniesol do šou nový rozmer. Program spĺňa všetko, čo ľudia čakajú od veľkej televíznej zábavy."

Pri hodnotení súťažiacich na kastingoch je J. Slávik často prísny. „Myslím totiž na to, že aj ja nesiem na trh svoju kožu. Nemôžem si dovoliť posunúť ďalej niekoho, za kým by som si jednoznačne nestál. Predsa len, ja som producent, ktorý potom v Las Vegas nesie zodpovednosť za víťaza. Takže takto sa na to aj dívam. Preto ma teší úspech niekoľkých finalistov prvej série, lebo fungujú naďalej, sú to hviezdy a tým sa potvrdili naše rozhodnutia posunúť ich ďalej. Lebo ono mať talent nestačí. Je to len 15 percent úspechu. Ďalších 15 percent je o šťastí a zvyšných 70 percent je o drine a tvrdej práci. Bez toho to nejde. Samozrejme, môže sa stať, že zle odhadneme ľudí, no našťastie - okrem jedného neslávne známeho prípadu - sme sa v prvej šou nemýlili. A všetci ostatní sa chopili príležitosti."

J. Slávik samozrejme ako producent i naďalej sleduje osudy finalistov, pre niektorých, ktorí sa presadili spevom, pripravuje vydanie cédečok. Nesnaží sa však udržiavať s nimi priateľský vzťah. „Nie vždy je priateľský vzťah lepší. Napríklad Martin Dejdar si so svojím manažérom vyká. Vykanie zabezpečuje istý rešpekt." Pri jednom zo súťažiacich, ktorý sa snažil zaujať talentom na imitovanie speváka Shaggyho však J. Slávik nezabudol poznamenať, že sa má snažiť, lebo Shaggy je jeho kamarát... „No, je to pravda, poznáme sa dlhé roky, ešte z čias, keď vo vydavateľstve BMI vydával prvé platne. Absolvovali sme kopu zábavných vecí, prednedávnom som bol u neho doma v New Yorku..."

Už dlhé roky sa pohybuje v prostredí, kde sa to svetovými hviezdami len tak hmýri. „Nič to však so mnou neurobilo. Sú to totiž také isté hviezdy ako hocikto iný. Len robia prácu, ktorá je viac na očiach a to je celé. Hoci sa stali verejným majetkom a každý ich na uliciach spoznáva a chce sa s nimi fotiť, tak sú to obyčajní ľudia so svojimi strachmi, túžbami. Žijú si svoj vlastný život. To najdôležitejšie, čo som sa naučil, je nebáť sa ich. Keď spoznáte svet veľkého šoubiznisu, tak vám síce ostane pokora, ale nemáte z nich trému. Nič sa predsa nestane, keď sa s nim porozprávate a na niečo sa ich opýtate. Hoc by to bola hlúposť, tak svet sa nezrúti."

Verejný majetok

Hoci sa na poli svetového šoubiznisu pohybuje dlhé roky, doposiaľ sa pohyboval v zákulisí. Vďaka prvej časti šou Česko Slovensko má talent však stratil anonymitu. Pred vstupom do projektu musel zvážiť aj to, že aj z neho sa stane ´verejný majetok´. „Keď mi však povedali, že budem v šou vedľa Lucie Bílej a Jana Krausa, tak čo som mal povedať? Samozrejme, isté obavy tam boli. Veď sama Lucia dokáže na pleciach udržať celý program. To isté J. Kraus. Tak som mal isté obavy, či mi nechajú priestor, respektíve, či si ho budem vedieť vydobyť. Na druhej strane tu bola silnejšia túžba do toho ísť. Veď ja vlastne hľadám talenty od svojich 19 rokov. Zrazu som mohol verejnosti ukázať prácu, ktorú viem, že robím dobre! Nezvažoval som preto ponuku dlho. Báť som sa začal až asi desať hodín pred prvým vysielaním," smeje sa.

Herci i speváci zvyknú hovoriť, že strata anonymity je daňou za slávu. „Ja si neveľmi všímam to, či ma ľudia na ulici spoznávajú. Navyše, na Slovensku netrávim väčšinu roka. Za prvý polrok tohto roka som precestoval 17 krajín, len v USA som bol šesť týždňov, takže nie je veľa času na to, aby som 'trpel' tým, že ma spoznávajú ľudia vďaka televíznej šou."

Mimo domu trávi zvyčajne viac ako polovičku roka. Posledné roky bol viac ako 200 dní mimo Slovenska. „Obe moje deti sú školopovinné, takže je nemožné, aby cestovali so mnou. Snažím sa trochu zmenšiť ten počet dní, kedy som preč, ale na druhej strane, keď tu sa nedeje biznis, tak čo by som tu robil? Ak nemôžem na Slovensku zarábať peniaze, tak idem do zahraničia. Možno v Prahe by sa to viac dalo skĺbiť, možno tam by som mohol viac času tráviť doma s rodinou..."

Čas nevrátite

Čas, ktorý nemôže kvôli práci tráviť s rodinou, sa ani nesnaží im vynahradiť. „Ako vrátite čas? Nijako. Ak si niekto myslí, že môže napríklad darčekmi vynahradiť prítomnosť svojej rodine, tak je to hlúposť. Lásku si nekúpite. Nežijem si s rodinou zlý život, no čo by som mal robiť, aby som bol s nimi viac? Napríklad začať chovať jesetery a zarábať na tom milióny? To by sa mi celkom páčilo," vraví s úsmevom.

"Mám však už 37 rokov a nemyslím si, že by bolo dobré v štyridsiatke začínať od nuly. Mám za sebou vyše 20 rokov kariéry a bola by hlúposť to celé zahodiť. Všetky skúsenosti, kontakty. Stále hovorím, že predávať teplý vzduch - čo je vlastne šoubiznis - je nedôstojná práca pre dospelého chlapa, ale nič iné som sa zatiaľ nenaučil. Časom možno prehodnotím svoje ciele. Teraz sa však chcem sústrediť na najbližších 12 mesiacov. Na vydanie novej platne Lucky Bílej, na povinnosti, ktoré v agentúre máme voči finalistom SuperStar i Česko Slovensko má talent. Sústreďujem sa na tie záväzky, ktoré prináša agentúra. V tomto som veľmi pragmatický."

Jeho pracovné povinnosti v podstate zahŕňajú servis pre tých, ktorí túžia po kariére v šoubiznise. „Čas a energiu vrážam do cudzích ľudí. No nakoniec - to robia aj iní, napríklad bankári... Zásadný rozdiel je v tom, že ja spolupracujem s umelcami, ktorí cez seba filtrujú svet okolo nás. Len nešťastný spoločenský tlak sa z nich snaží urobiť ľudí z iného sveta. Aj oni sú však ľudia, ktorí platia dane a chodia na záchod. Umelci nie sú ufóni, i keď pripúšťam, že občas je spolupráca s nimi zložitejšia," dodal s úsmevom.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári