vete. Po skúške si našla čas na rozhovor, v ktorom okrem iného prezradila, prečo neostala rockerkou, ale i to, kto jej dokáže najlepšie dobiť baterky.
E. Urbanová na začiatku speváckej kariéry spievala na rockových koncertoch a dodnes, keď si potrebuje vyčistiť hlavu, v aute na "plné gule" púšťa Judas Priest alebo Nightwish. Rockerkou neostala kvôli svojmu "veľkému" hlasu. Chcela som ho lepšie využiť a cestou bola opera. Speváčka sa rozhodla dobre, veď si počas svojej bohatej kariéry podmanila tie najprestížnejšie operné domy.
„V tom čase, keď som sa zahrávala s myšlienkou venovať sa naďalej rocku, tu neboli speváčky s vyslovene operným hlasom, ako je napríklad dnes Tarja Turunen z Nightwish. Na druhej strane, to, čo spieva ona, je z môjho pohľadu dnes ľahké spievanie..." No a ľahké spievanie nie je to, čo E. Urbanovú láka. Lákadlom sú pre ňu veľké spevácke výzvy. „Odspievať Wagnera, to je hodená rukavica! Keby som ostala rockerkou, tak mi pesničky niekto napíše presne na telo, ale taký Verdi alebo Puccini o mne nevedeli," smeje sa. "Navyše, v čase, keď písali opery, ladenie bolo oveľa nižšie. My to všetci teraz spievame vo vyšších tónoch."
Dnes byť opernou divou, ktorá kvôli príležitostiam cestuje po celom svete, nie je jednoduché. „Napríklad v časoch Emy Destinovej to bolo omnoho jednoduchšie. Ona, ak chcela ísť spievať do USA, sadla na loď a pomaly plávala... Kým došla do New Yorku, mala naučenú operu, rozospievala sa a ak natrafila na pekných námorníkov, tak si aj spestrila dlhú plavbu... Ale dnes? Dnes sadnem do lietadla, doletím do New Yorku a na druhý deň som od rána do večera na javisku a skúšam. A to ani nehovorím, že hlas ostal v Prahe, alebo je v lepšom prípade ešte len na ceste za mnou. Okrem toho, príšerne zle zvládam časový posun. Keď som napríklad letela do Los Angeles, po prílete som sa snažila hneď nezaspať, nech sa nastavím na ich čas. Tak som v totálnom delíriu vyberala veci z kufrov. Potom som však nič nevedela nájsť, lebo som dávala veci na úplne nezmyselné miesta. No a na druhý deň bolo vonku horúco, vlhko, v divadle zase mraziareň... Krútila sa mi hlava, bolo mi príšerne zle..."
Neraz práve kvôli častým presunom z jedného divadla do druhého ide E. Urbanová na hranici fyzických možností. „Nielen na hranici, ale až za hranicu svojich síl. Myslím, že počas svojej kariéry väčšinu času dosť ubližujem svojmu telu." Žiadalo by sa preto občas telo vynahradiť to, že ide až na energetický dlh. „Toto som sa však zatiaľ nenaučila. Často sa mi stáva, že mi ľudia vravia, že svoje telo ničím, sústavne ho preťažujem. Už roky chodím na terapie k tradičným čínskym liečiteľom. Tam si zo mňa robia žarty, že som energetická mŕtvola. Keď mi zmerajú energetické toky a tam nič, divia sa, že som vôbec došla. Potom im poviem, aby so mnou niečo urobili, lebo zajtra mám koncert. Dokážem totiž svojmu telu rozkázať. Veľakrát som to už urobila a je asi pravda, že to telo si to zapamätá a raz mi to všetko vráti aj s úrokmi. Nemám však čas na to myslieť," vraví s úsmevom. "Som človek, ktorý si vypestoval veľmi silnú sebadisciplínu. Som ako auto, ktoré ide, aj keď mu napríklad chýba olej a ide aj na úkor toho, že by sa mu mali zapiecť valce. Idem naplno, aj keby som mala zadrieť motor!"
K zrelaxovaniu jej postačí návšteva u mamičky, u ktorej má dvoch papagájov - svojich miláčikov. „Hlavne Rozárka je úžasná, tá ma vždy dostane. Ako ma nevidí často, tak keď prídem, hneď mi nasadne na rameno a nepohne sa odo mňa. Po celom dome chodíme spolu, ona sa mi vešia na sveter dolu hlavou... Zvieratá sú tie najmilšie stvorenia na zemi," dodala E. Urbanová na záver.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
