Istý nemecký vedec kedysi vyrátal priemernú spotrebu človeka za 75 rokov. Podľa výpočtov, jeden spotrebuje za život, okrem iného, 18 metrákov zemiakov a 15-tisíc litrov piva. Každý, kto si nedávno priniesol na burzu starožitností do obce Budimír vlastný pivový krígeľ, načapovali mu do neho "tekutý chlieb" zdarma. Nečudo, veď sprievodnou akciou, ktorú pripravil košický starožitník Karol Linhart, bola výstavka "Spomienka na pivo košické". A práve o ňom sme sa aj s organizátorom akcie porozprávali.
História varenia a najmä pitia zlatistého moku v metropole východu je bohatá. Prvé zmienky pochádzajú už z roku 1478, z čias panovania kráľa Mateja Korvína. Vtedajší "spravodajcovia" zaznamenali, že mesto Košice nakúpilo pšeničné pivo za 22 forintov. V roku 1514 je doložená existencia cechu pivovarníkov a od roku 1582 platí zákaz čapovania piva získaného rabovaním. V roku 1607 prichádza na magistrát žiadosť na zabezpečenie zvýšenej kvality vareného piva, o dva roky neskôr prijíma mesto do zamestnania prvého sládka. V mestskom pivovare pripravujú svetlé pšeničné a tmavé jačmenné pivo.
Košice sa bránili dovozu cudzích pív, preto bol vydaný tzv. míľový zákaz. V okruhu jednej míle od mesta nikto nesmel predávať iné pivo ako košické. Keďže zákony sú ale na to, aby sa obchádzali, (čo platí dodnes), samotný magistrát udelil výnimku na dovoz penivého nápoja z Bardejova, ako inak, len pre vlastnú potrebu. Zo zdravotných dôvodov ho predpisovali pacientom aj lekári a felčiari. Obyvatelia obcí Ťahanovce, Kostoľany či Košická N. Ves boli povinní rúbať drevo a dovážať ho do mesta pre potreby pivovaru.
Tieto, ale aj mnohé ďalšie zaujímavosti, sú len zlomkom toho, čo má o košickom pivovarníctve naštudované Linhart. "Prvé nápoje podobné pivu mohli vznikať v dobách, kedy naši dávni predkovia začali uskladňovať obilie v zásobných jamách či nádobách," tvrdí starožitník, ktorý holduje pivu, ale vraj iba nealkoholickému. "Vplyvom vlhkého a teplého prostredia takto zrno určené na osev, alebo na prípravu potravy začalo kvasiť. Vôňa i chuť tejto tekutiny boli iste opojné, možno po pridaní medu vznikol nápoj, ktorý zahasil nielen smäd, ale prinášal opojenie prvým pivárom. História košického piva je veľmi bohatá, najnovšia sa traduje spred niekoľkých rokov, keď košický pivovar zanikol."
V treťom storočí pred naším letopočtom v ríši starých Sumerov potvrdzujú záznamy existenciu ôsmich druhov pšeničných, rovnakého počtu jačmenných a troch druhov zmiešaných pív. Robotníci pracujúci na egyptských pyramídach získavali energiu konzumáciou chleba, cesnaku, ale aj piva. Z antických čias je známy recept, či predpis určený pre gréckych lukostrelcov. Autor v ňom popisuje prípravu jačmenného vína. Od roku 803 nášho letopočtu je v prevádzke kláštorná pivnica Stiftskeller sv. Peter v Salzburgu, kde sa už viac ako 1200 rokov podáva nielen jedlo, ale aj pivo.
"Zistili sme aj také pikošky, že Eugen Ketterl, osobný komorník cisára Františka Jozefa I., ešte začiatkom 20. storočia dodržiaval etiketu zavedenú za čias cisárovnej Márie Terézie," pokračuje K. Linhart. "Každý dvoran, ktorý pôsobil na dvore Jeho cisárskeho veličenstva, mal nárok na dve mázy čierneho piva pred spaním. Jedna máza obsahuje zhruba liter, dnes stojí na známych mníchovských pivných slávnostiach Októberfest okolo osem až deväť eur. Takže, každý dvoran mal večer nárok na dva litre piva, aby sa mu lepšie spalo." Miestny pivovar v Myslave-Deutschendorf smeroval v roku 1665 všetku svoju produkciu iba do Košíc, koncom 17. storočia už panstvo popíjalo pivečko iba zo sklenených pohárov, ale pravidelný prídel pivečka dostávali napríklad i klienti vtedajších starobincov.
"V roku 1707 Košice darovali kniežaťu Františkovi II. Rákocimu štyri sudy piva. Košické kupecké bratstvo organizuje posedenie 'Bratské pivo', pri voľbe richtára Košičania pripravujú 'Pivné raňajky'. Mesto už vlastní dva pivovary, spomínaný v Myslave a druhý na Bierhaus strasse, čiže na rohu terajšej Mäsiarskej a Poštovej ulice. V roku 1861 až 1863 arendátor pivovaru na Mäsiarskej ulici Jozef Schifbeck nestačil zachrániť budovu zničenú požiarom a prevádzka upadá. V roku 1852 dostal od mesta povolenie na varenie piva Ján Bayer, o päť rokov neskôr už funguje závod na Floriánskej ulici. Bayerovým spoločníkom sa neskôr stal Konštantín Bauernébl, avšak ešte 15 rokov predtým (1870) začal produkovať pivo na Moldavskej ulici medzevský Nemec Jozef Lepesch. Zamestnával 60 ľudí a koncom 19. storočia vyrábal 40-tisíc hektolitrov piva ročne," poukázal Linhart na vtedajšiu dobu priam neuveriteľné číslo.
Keď J. Lepesch zomrel, rodinná firma sa rozpadla a prevzal ju práve K. Bauernébl. Košické pivá v tejto dobe získali mnohé ocenenia, medzi základné patrili pivá: korunné, kráľovské a bavorské, známe aj ako marcové. Rozdielna bola aj sila omamného moku, od 10 do 16 stupňov. K. Bauernébl mal v roku 1908 tri špeciálne železničné vozne s chladením a na Floriánskej bola aj špeciálna pivnica chladená ľadom. Ten získavali v zimných mesiacoch z jazera pri tehelni. Najväčšiu produkciu dosiahol K. Bauernébl v roku 1915, vtedy už ale mal pobočné sklady aj v Prešove, Spišskej Novej Vsi, Michalovciach, Novom Meste pod Šiatrom, Berehove, Miškovci aj inde.
Košický pivovar "Bauernébl a syn" ponúkal štamgastom obľúbené pivo Svetlý Primus 12°, najmä zahraničným turistom však veľmi imponovalo vynikajúce tmavé 16° Sainnt Florián, vyrobené z prvotriedneho sladu a dvojnásobne sladené. V roku 1930 pivovar expedoval neuveriteľných takmer 75-tisíc hektolitrov piva. Zlom nastal počas 2. svetovej vojny. Pivovar obsadili nemeckí vojaci, K Baurnébl putoval do tábora smrti a závod bol po februári 1948 znárodnený. Výroba sa opäť rozbehla o rok neskôr, avšak v roku 1994 skončila úplne. Škoda, lebo pivá z východu Slovenska mali vynikajúci cveng v mnohých krajinách, vrátane Talianska, Rakúska, Španielska alebo exotického Jemenu. Mimochodom, pred začiatkom 2. sv. vojny pracoval u K. Baurnébla "Džindži", čo bola prezývka brata neskoršieho známeho košického hokejistu Ladislava Trojáka.
Na históriu a tradície košického pivovarníctva nedá K. Linhart dopustiť. Hrdí sa aj zbierkou, akú má asi len málokto. "Mám nálepky na pivné fľaše K. Baurnébla od čias Rakúsko-Uhorska až po zánik pivovaru," pochválil sa nám. "Medzi nimi sú aj také, u ktorých pivo zaniklo skôr, ako ho vôbec niekto zo zákazníkov v krčmách či hostincoch ochutnal. Bolo to tak, že etiketu vytlačili skôr, ako sa pivo dostalo do obehu. Mám i originál fľašu aj s etiketou z toho povestného čierneho sv. Floriána, ale aj zo sedemstupňového piva 'Zlatý potkan', aké sa kedysi popíjalo v tzv. teplých prevádzkach východoslovenských železiarní, prípadne počas žatevných prác na poli."
Sú experti, ktorí zbierajú všetko možné, čo súvisí s pivom. K. Linhart mal priateľa, ktorý bol blázon do pivných uzáverov, zozbieral ich postupne asi tritisíc. Bol taký fanatik, že keď išiel vlakom do Prahy, na každej zastávke vystúpil a uzávery hľadal pod vagónmi medzi koľajnicami. Tam sa totiž nachádzali najčastejšie. Zaujímavé sú aj podpivníky, čím sú staršie alebo ich bolo vytlačených menej ako iných, tým sú vzácnejšie. "Mám ich niekoľko desiatok. Predávajú sa od niekoľkých centov po dve či tri eurá. Naozaj záleží len na tom, o akú veľkú historickú raritu ide. Pivo netreba brať ako alkohol, v minulosti bolo podávané vskutku len ako tekutina. Voda totiž vtedy nebola veľmi kvalitná, dokonca Európa sa delila na pivnú a vínnu časť. No a v stredoveku, keď sa pokrmy konzervovali väčšinou soľou, museli vypiť toho piva neúrekom. Niektorí autori uvádzajú, že každý človek vypil dva až tri litre piva denne. Samozrejme, nebolo také pekne číre ako dnes, skôr išlo o akúsi mútnu pivnú polievku. "
Len pre zaujímavosť, ale pokojne sa to dá aplikovať aj na dnešné časy, už koncom 17. storočia nabádal člen košickej mestskej rady, nech sa pivní úradníci starajú o to, aby sa poháre piva neplnili iba penou, ale pivom, lebo vraj čestní pivovarníci začínajú vymierať a nahrádzajú ich rôzni podvodníci či špekulanti. Pozoruhodné sú aj pravidlá, akési desatoro slušného správania, ktoré platilo v honosnejších podnikoch: 1. Do pľuvátka nepľuj ponad plece suseda. 2. Nevyfúkaj si nos do prstov, ktorými šiahneš na holbu piva. 3. Ak si chceš uľaviť, prdni si na latríne. 4. Zvuk prdov prehluč hlasným spevom. 5. Penu z piva nefúkaj na suseda. 6. Kým si sadneš presvedč sa, či lavica nie je pošťatá. 7. Nezdrav suseda, ktorý práve močí. 8. Keď pľuješ na zem, pritlač slinu nohou. 9. Neciv do susedovho pohára. 10. Prázdnu holbu od piva nenos domov.
Nuž, ktovie koľkí Košičania by sa pri čítaní tohto "desatora" museli parádne červenať, lebo uvedené pravidlá nielenže porušujú, ale znepríjemňujú svojím správaním život aj iným štamgastom a ešte sa na tom celkom dobre zabávajú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
