Cyprus.

Petra sa narodila v Košiciach a celý život tu aj žila. „Hneď po skončení ekonomickej univerzity som začala pracovať v Slovenských plynárňach ako finančníčka na ekonomickom úseku. Mala som sa veľmi dobre, s prácou som bola veľmi spokojná a s platom tiež." Napriek tomu sa rozhodla pre radikálnu zmenu. V roku 2004 odcestovala na Cyprus do mesta Limassol. Nešla však sama, ale s tromi kamarátkami.

„Neviem presne aký bol ich dôvod odchodu, lebo doteraz sme sa o tom nerozprávali. No ja som odišla kvôli tomu, že som chcela cestovať a byť v inej krajine dlhšie ako len počas dovolenky," spomína Petra s odstupom času. "Dosť nás motivovali aj Cyperčania, ktorí vtedy študovali v Košiciach na veterinárskej alebo medicínskej fakulte a ktorí opisovali Cyprus ako krásny ostrov s pestrejším životom a väčšou zábavou. Niekedy nezabudli podotknúť, že v Košiciach sa toho nedá veľmi veľa robiť. No práve tí istí Cyperčania sa práve teraz vrátili zo Slovenska naspať na Cyprus, lebo po toľkých rokoch štúdia si na Košice tak zvykli, že sa nechceli vrátiť domov. Dokonca aj keď sa teraz niekedy stretneme, stále za Košicami smútia. Tiež za slovenskými dievčatami a nízkymi cenami. Mnohí sa radi vracajú na Slovensko na prázdniny."

Prvé pocity neboli podľa Petry také skvelé ako sa napočúvala. „Cestujem od mojich štyroch rokov a videla som veľmi veľa krajín, takže som mohla porovnávať. Ale pravdu povediac, na začiatku sa mi tu veľmi nepáčilo. Pláže boli kamenisté, nie piesočnaté na aké som bola zvyknutá, mesto bolo dosť neupravené, ale postupom času sa všetko zmenilo. Na pláže priniesli piesok, dosť veľa miest v Limassole zrekonštruovali, upravili, otvorili veľa kaviarní a dokonca tu stavajú aj Marinu v mori. Je to niečo podobné ako v Dubaji, len menšie. Na ľudí sa nemôžem sťažovať. Nájdu sa aj dobrí aj zlí, ako všade."

Ako Petra spomína, neplánovala, že tam ostane žiť. „Prišla som len na šesť mesiacov, presne na dobu, ako som mala pracovnú zmluvu. Povedala som si, pôjdem a uvidím a keď sa mi nebude páčiť, tak sa vrátim späť." Kým sa tak malo stať, vystriedala niekoľko povolaní. To prvé si našla ešte na Slovensku cez inzerát na "Profesii". „Pred príchodom na Cyprus sme mali pracovné pohovory v Bratislave a ja som bola vybraná na pozíciu plavčíka v päťhviezdičkovom hoteli Le Meridien. Práca sa mi páčila, aj kolegovia boli celkom dobrí. Presne 3. apríla 2004 nás začalo pracovať v hoteli 25 Slovákov a 25 Poliakov. Mojou povinnosťou bolo dávať pozor na deti v detskom bazéne. Keďže tam bola šmýkalka a na nej stále veľa turistov, musela som mať oči v lete naozaj 'na stopkách'. Koncom septembra a v októbri som si mohla vydýchnuť. Stále bolo ešte teplo, ale turistov v bazéne pomenej. Zato v reštauráciách, kde pracovali ostatní Slováci, bolo zákazníkov stále dosť."

Neskôr, po siedmich mesiacoch, sa Petra zamestnala ako recepčná v hoteloch Holiday Inn a Interkontinental. „Táto práca bola viac zodpovednejšia ako predošlá. Telefonáty, rezervovanie izieb, príchody, odchody hostí." Od roku 2008 až dodnes pracuje v spoločnosti Mezan Trade Forex. „Je to traidingová spoločnosť, v ktorej obchodujeme s menami ako je euro, dolár, britská libra. Mojou povinnosťou je aktualizovať denné marketingové správy na našej webovej stránke, posielať správy klientom cez email a interný MT4 manažérsky softvér. Mám priamy kontakt s už existujúcimi klientmi a s klientmi, ktorí majú záujem začať obchodovať vo Forexe. Tiež mám v náplni práce podporovať zákazníkov online pri obchodovaní na MT4 a sledujem aj servis sms správ ohľadom trhu na burze."

O tejto práci sa Petra dozvedela cez kamarátku. Dala jej číslo, išla na konkurz a vybrali ju. „Pri tejto príležitosti som si spomenula na Slovensko, aké to je s pohovormi u nás ťažké. Požadujú niekoľkoročnú prax, ovládanie niekoľkých svetových jazykov a na jedno pracovné miesto sa hlási aj 150 uchádzačov. Nehovorím, doba sa zmenila aj tu kvôli kríze. Ale aj tak na jednotlivé pozície nemusí byť človek 'taký perfektný', ako u nás."

Okrem toho Petra pracuje aj ako prvá distribútorka MPG tabliets na Cypre. Doniesla ich zo Slovenska, kde ich už poznajú azda všetci. „Slúžia na zníženie spotreby paliva, na lepší výkon motora a znižujú emisie až o 90 percent. Práve teraz začínam robiť prezentácie pre cyperských šoférov. Zároveň študujem v Nicosii Theta healing, takže neskôr sa chcem venovať aj tejto oblasti. Theta healing znamená liečenie. Je to technika, ktorá učí ako využiť naše prirodzené intuície. Je to najrýchlejšie liečenie pomocou energií, ktoré bolo doteraz objavené."

Samozrejme, Petra na Cypre nielen pracovala, ale aj spoznávala krajinu, život i miestnych. „Na Cyprus sa dá zvyknúť. Je to pekná krajina, aj keď nie taká zelená ako naša. Všetkých tu láka hlavne more. Najkrajšia pláž na Cypre je v Protarase. Pre turistov je zaujímavý Akamas neďaleko Pafosu, Trodos – cyperské hory cez zimu so snehom a svahom na lyžovanie, soľné jazero pri Larnake, hrad v Kolosy, starý teáter pri Curio, krásne dedinky Omodos, Agros, Platres, kde sa chodí do reštaurácií, na trhy a na turistiku. Najkrajšie mestá sú Limassol a Pafos."

Zvlášť veľkým rozdielom sú ceny. „Napríklad na Slovensku si človek dá jednu kávu za 1,50 euro a tu za 4,50. Spomínam si na dobrý steak v reštaurácii v Košiciach, za ktorý som platila tento rok tri eurá, no tu by ste za rovnaký dali aj 15 eur. Rozdiel tu je aj v tom, že ľudia sa zdravšie stravujú ako my Slováci. Jedia veľa šalátov s olivovým olejom a určite aj viac rýb ako my, no napriek tomu si Slováci vedia udržať lepšie štíhlu líniu. Zasa by som povedala, ale na to som prišla až teraz po rokoch, na začiatku som si to neuvedomovala, že Cyperčania nemajú taký stres ako my Slováci. Berú život ľahšie a vidno to na ľuďoch. Možno je to morským vzduchom, alebo tým, že nezamestnanosť nie je taká vysoká."

Na novú krajinu si teda zvykla pomerne rýchlo. Ťažké boli iba začiatky. Nielen tým, že bola v cudzej krajine, ale aj preto, že kamarátky, s ktorými tam prišla, robievali v inú pracovnú dobu ako ona. „To sa všetko postupom rokov zmenilo. Teraz mám viac známych tu ako na Slovensku. Keď príde človek do cudzej zeme, zvykne mať problém s jazykom. Ten som ja nemala. Hoci tu sa hovorí turecky a grécky, nepočula som ešte, že niekto chodí za prácou na tureckú stranu. Turecko od Cypru veľmi oddeľujú. Žiaden grécky Cyperčan nevie ani slovo po turecky. Dokonca väčšina gréckych Cyperčanov neprekročila za celý život turecké hranice. Takže úradný jazyk na strane, na ktorej som ja, je iba gréčtina a angličtina. Po anglicky som vedela perfektne už keď som tu prišla, skôr by som povedala, že za šesť rokov, čo som tu, by som sa mohla naučiť lepšie po grécky. To je pre mňa trošku problém, lebo keď stále hovoríte po anglicky, gréčtina sa na vás až tak nenalepí. Samozrejme, dohovorím sa s každým, ale je to len kuchynská gréčtina."

Na inej krajine si každý, okrem jedla či pamiatok, všíma a v istom ohľade aj hodnotí aj opačné pohlavie. Cyperčania sa podľa Petry viac starajú o svoj výzor, poniektorí sú viac žiarlivejší, ale sú aj štedrejší. Slovákov však určite nepredbehnú ani zďaleka v humore a v pití piva. „Je zvláštne, že tu môžete hocikedy vidieť partiu piatich chlapcov sedieť pri pohári pomarančového džúsu, alebo šálke kávy. A pre nás, slovenské ženy je to humorné, lebo sme zvyknuté na niečo iné."

Či ostane na Cypre žiť navždy, netuší. Zatiaľ je tam však spokojná. „Na začiatku, pred pár rokmi, som bola presvedčená, že odídem naspäť na Slovensko a zostanem tam. Aj som sa vrátila domov na rok, ale v tom období som si nevedela nájsť dobrú prácu, preto som prišla späť na ostrov."

Do rodného mesta sa vracia trikrát do roka a to, čo jej najviac chýba, sú rodičia. Tých by si na Cyprus najradšej presťahovala. „Chýbajú mi aj najbližší známi. Tiež slovenská príroda, centrum Košíc a pešia zóna, ktorá na Cypre nie je. Nemajú tu toľko obchodných domov ako my. Nie je tu taká krásna príroda ako na Slovensku. Ale v horách, ktoré sú vzdialené od Limassolu len 45 minút autom, sa príroda podobá slovenskej. Dokonca sa tu dá aj lyžovať, ale našim zjazdovkám sa terén nevyrovná."

V cudzej zemi zvykne chýbať Slovákom aj niečo iné. Typicky slovenské, ako keksy, horalky, či pravé bryndzové halušky. No je zaujímavé, že na Cypre sa to dá zohnať. „Dajú sa objednať zo slovenského obchodu v Nicosii, v ktorom dostať takmer všetko slovenské. Človek musí urobiť nákup v hodnote viac ako 25 eur a potom mu ho prinesú priamo domov. A bryndzové halušky? V Limassole máme slovenskú reštauráciu, ktorej názov len prednedávnom zmenili na Prahu. Ale varia slovenské jedlá a majú tu aj slovenské pivo." Či ostane Petra na Cypre žiť navždy, netuší. Zatiaľ je tam však spokojná.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári