Zvolen vyhral posledných päť stretnutí. Medzi nimi aj zápas v Košiciach, keď uplynulý týždeň zdolal oceliarov v Steel Aréne 3:0. Najvyššia súťaž tak má nečakaného lídra. A pri zvolenskom kormidle si úspešne počína J. Škrak. Niekdajší brankár Košíc dostal v závere uplynulého ročníka extraligy po prvý raz možnosť pôsobiť v najvyššej súťaži a chopil sa jej pevne.

S hokejom J. Škrak začínal ako deväťročný v rodných Košiciach. „Chcel som hrať odmalička hokej. Ale mama s tým veľmi nesúhlasila. Vo večerníku som raz našiel inzerát, že do prípravky prijímajú chlapcov s mojím ročníkom narodenia. Tak som poprosil otca, aby ma odniesol na starý štadión Ladislava Trojáka. A tak som sa dostal k hokeju," vracia sa roky dozadu Jozef Škrak, ktorý sa stal brankárom, nie však od chvíle, keď sa začal venovať tomuto športu. Spočiatku totiž nastupoval v obrane. „Stále som chcel byť brankárom. Až na tréningu, chýbal nám brankár a tréner sa opýtal, kto to chce skúsiť. Hneď som to využil. Mojím prvým trénerom bol bývalý brankár Kuriš. U neho som začínal."

J. Škrak prešiel košickými mládežníckymi kategóriami. S rovesníkmi vyhrali niekoľko turnajov v Česku. Ako junior bol s Košicami na Slovensku na druhom mieste za Slovanom Bratislava. Postúpili tak na majstrovstvá Československa v Prahe, tam sa však už mladým železiarom medaila neušla. „Bol som v reprezentačnom výbere do 15 rokov a potom aj v šestnástke. Ale neskôr som už nereprezentoval. Po skončení juniorského veku som narukoval do Dukly Litoměřice. Tam som vojenčil dva roky. Bola to vtedy hokejová vojna, aj keď išlo o tretiu najvyššiu súťaž – druhá česká liga. Ale aj tak sme sa venovali hokeju, ráno vyšli z kasární a po dvoch tréningoch sa vracali až večer."

Roky brankárskou trojkou v Košiciach

Už ako junior trénoval s áčkom Košíc. Po vojenčine sa vrátil do materského klubu. „Tri alebo štyri sezóny som bol v Košiciach tretím brankárom. Chodil som tak na hosťovanie do Prešova a jeden rok som bol vo Zvolene," hovorí o časoch, keď v Košiciach chytal ešte Pavol Švárny a popri ňom tu bol Jaromír Dragan. „Keď bol jeden z nich zranený, alebo chorý, tak som bol na striedačke ako dvojka. Vo federálnej lige som odchytal jediný zápas. Košice vtedy hrali v Jihlave. Prehrali sme, do konca základnej časti ostávalo kolo či dve. Už bolo jasné ako skončíme, viacerí hráči základnej zostavy nenastúpili, doliečovali si zranenia. Mal som to šťastie, že som bol súčasťou košického tímu, ktorý v rokoch 1995 aj 1996 získal v slovenskej extralige majstrovský titul. Doma mám dve zlaté medaily," konštatuje Jožko, ktorého rodina žije športom. Manželka Eva hrala kedysi basketbal a syn Lukáš sa potatil. Dal sa tak isto na hokej. Nestal sa však brankárom po otcovi, jeho miesto je v obrane. V posledne sezóne sa s juniorskou HC Košice stal víťazom extraligy. Popri tom hrával medzi seniormi aj za prvoligové Michalovce.

Po hráčskej kariére sa Jozef vydal na trénerskú dráhu. „Ešte v čase, keď som chytal v Prešove prvú ligu ma začala zaujímať trénerská práca. To som nemal ešte ani tridsiatku. Najskôr som sa venoval brankárom. Keď mi v sezóne 1995/96 končila v Košiciach zmluva, oslovili ma z Trebišova. Tam som končil hráčsku kariéru, odchytal ešte štyri, alebo päť sezón a popri tom som už trénoval deti. Najskôr prípravku, potom žiakov, dorastencov. V sezóne 2000/2001, keď odstúpilo v Trebišove vedenie, tak som sa stal riaditeľom klubu. V tej sezóne som dokonca ja chytal, bol aj hrajúcim trénerom. V Trebišove prišli dve ťažké sezóny. Nebolo peňazí. Nehrali sme ani prvú ligu, tak som bol v druhej hrajúcim asistentom trénera."

Trénerské ostrohy brúsil roky v prvej lige. „V Trebišove som jeden čas viedol šiestakov, mladších žiakov, dorastencov aj mužov. Bola to pre mňa dobrá škola. V roku 2003 som bol v Prešove trénerom a súčasne športovým riaditeľom. Strávil som tam dve sezóny, na to som sa na chvíľu vrátil do Trebišova. Potom som viedol extraligový dorast v Spišskej Novej Vsi. Opäť som smeroval do Trebišova, na čo ma oslovil Bardejov. Ten som viedol v sezóne 2010/2011."

Zvolen siahol po východniarovi

A vtedy prišla ponuka, na ktorú čaká asi každý tréner. „Pre Bardejov sa sezóna skončila. Už som vlastne oddychoval a hokej sledoval ako divák, chodil na zápasy extraligy v Košiciach. A v tom čase ma oslovil Zvolen," vrátil sa k momentu, ktorý bol pre mnohých nečakaný. V extralige sa na striedačkách točia zväčša známe mená. Pôsobí u nás už roky viacero českých kormidelníkov. Napriek tomu siahol Zvolen po východniarovi, ktorý s najvyššou súťažou nemal žiadne skúsenosti. „Niekto vám musí dať dôveru. Zvolen si ma vyhliadol. Je pravda, že už predtým mi naznačili, že sledujú moju prácu. Ale musíte mať aj šťastie, aby ste sa dostali do extraligového kolotoča. Som rád, že som im padol do oka a mohol sa uviesť v extralige. Povedal som si, že tú šancu nesmiem pustiť zo svojich rúk."

Záver sezóny bol vraj hekticky. "Zvolen ma angažoval tri kolá pred koncom základnej časti súťaže. Hneď nasledovalo play-off. Niektorých hráčov som ani nepoznal a to som sa posunul o úroveň vyššie, alebo extraliga je niekde inde ako prvá liga. Ale to pôsobenie na konci sezóny bolo celkom úspešné. Síce sme cez Banskú Bystricu nepostúpili, ale pokojne z toho mohlo byť veľké prekvapenie. Tá séria bola mimoriadne vyrovnaná. Prehrali sme ju na zápasy 3:4, hoci v dvoch stretnutiach sme už už boli víťazom. Na konci tretej tretiny viedli a prehrali po samostatných nájazdoch. Ale tie zápasy boli z mojej strany vnímané pozitívne a rovnako aj zo strany vedenia klubu. Dohodli sme sa tak po sezóne na pokračovaní spolupráce."

Bol si vedomý toho, že takáto možnosť už prísť nemusí. V najvyššej súťaži sa chcel zapísať čo najlepšie a podarilo sa mu to. „Viem, že šanca viesť extraligový tím už prísť nemusela. Veľa trénerov na ňu čaká. Ja som mal to šťastie. Na druhej strane som sa snažil na sebe neustále pracovať," podotýka muž, ktorý bol po 12. kole extraligy trénerom lídra najvyššej súťaže. Pre mnohých je to nečakané. Zvolen vonkoncom nebol pasovaný za favorita súťaže. V lete vo veľkom nenakupoval a už vôbec nie známe mená. Napriek tomu HKm nazbieral v 12 zápasoch až 26 bodov, prehral len tri stretnutia a dostal sa pred tímy ako Slovan, Trenčín či Košice.

„V športe je možné všetko," pousmial sa Jozef, ktorý však súčasné postavenie a výsledky svojho mužstva nepreceňuje. „Pred začiatkom extraligy by ma ani vo sne nenapadlo, že po 12. kolách budeme na prvom mieste. Na to vo Zvolene nemyslel ani najväčší optimista. Po poslednej sezóne nám odišlo veľmi veľa hráčov a zväčša skúsených. Rozhodli sme sa dať priestor mladým. Takúto filozofiu nám predostrelo vedenie a my ako tréneri sme sa s tým stotožnili. Kostra mužstva nám ostala a k nej sme získali neznámych hráčov, menej skúsených. Ale pustili sme sa do práce. A chlapci ukázali, že chcú hrať hokej. Celú letnú prípravu makali poctivo. Tesne pred súťažou sme dospeli k tomu, že potrebujeme aj ostrieľanejších hráčov, krátko pred ligou sme získali troch. V príprave to bolo ešte premenlivé, raz lepšie, raz horšie, ale tím sa formuloval. Ctižiadostivý kolektív sa zatiaľ ukazoval v dobrom svetle."

Je za metódu cukru a biča

Škrak má pár trénerských vzorov, ale má aj svoje trénerské krédo. „Disciplína a poriadok musí zavládnuť. Aj o tom je šport. Musia byť dané jasné pravidlá, aby vedel každý, čo má robiť. Mám radšej útočnejší, priamočiarejší hokej. Som za metódu cukru aj biča. Hráčov neraz karháte, no musíte vedieť pochváliť, vyzdvihnúť to dobré. Zvlášť ak odohrajú dobrý zápas. To treba chlapcov povzbudiť, poďakovať. Je veľa trénerov, ktorí niečo dokázali a boli pre mňa príkladom. Charizmu mal v sebe nebohý Ivan Hlinka. Bol aj úspešný. Rovnako Vladimír Ružička, ktorý bol veľmi dobrým hráčom a to isté platí o jeho trénerských schopnostiach. Spomenul by som aj Rosťa Čadu, ktorý bol v Košiciach, jeho práca sa mi páčila."

Zvolen je dnes v tabuľke vysoko. Ale čo bude na konci sezóny? Kam až chcú škrakovci zarúbať? „Naším cieľom je skončiť do štvrtého miesta po základnej časti. Súťaž sa len rozbieha a toto je beh na dlhú trať. Ktovie čo bude v decembri, v marci 2012. Samozrejme, teraz prevládajú pozitívne emócie a reakcie, ale nechcel by som to preceňovať. Stojím nohami pevne na zemi. Súťaž je dlhá, pre nás je dobré, že sme to takto naštartovali. Ale nesmieme poľaviť v tréningovom ani v zápasovom nasadení. Medzi úspechom a neúspechom je ľad veľmi tenký. A v prípade trénerskej práce zvlášť. Ťažko sa deriete hore, ale dole padnete rýchlo. Preto na súčasnú situáciu hľadím triezvo. Som nohami na zemi."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári