KOŠICE. Základný kameň novej sochy bol položený v roku 1998. Autorom bol akademický sochár Peter Sceranka. Dielo sa malo skladať z dvoch častí. Spodná, čiastočne v zemi, mala mať výšku 2,40 m. Socha na nej mala byť z bronzu s výškou 2,30 m.
Umelec počas prác zomrel. Ostali po ňom modely a štúdie, dielo mal dokončiť jeho zať, sochár Dušan Zahoranský. Magistrát v roku 2000 odporučil v prácach na diele pokračovať. Odvtedy projekt sochy zapadal na magistráte prachom. Úplné dokončenie pamätníka plánovalo bývalé vedenie mesta na tento rok.
66–tisíc eur
„Termín a miesto osadenia sochy M. R. Štefánika závisí nielen od vôle, ale aj finančných zdrojov Košíc,“ povedala hovorkyňa mesta Martina Viktorínová.
Financie na sochu boli ešte v roku 1998 vyčíslené na 4,6 milióna korún (takmer 153-tisíc eur). Doteraz mesto investovalo viac ako 66-tisíc eur. Financovanie pamätníka stopla radnica v máji 2010, argumentovalo sa finančnou krízou.
Bývalý šéf kultúrnej komisie ale teraz priznáva, že argument krízy bol len zástupným dôvodom. „Mne sa ten návrh nepáčil, bola síce kríza, ale keby bol návrh vydarenejší, dalo by sa to prekonať,“ hovorí František Balún (KDH).
Čiapka v ruke
Výhrady k podobe pripravovaného diela hovorili o Štefánikovej podobizni ako karikatúre. „Neočakával som kópiu starého, ale toto nebolo podarené. Nie som v žiadnom prípade proti pokroku umenia, ale moje videnie osobnosti histórie akou Štefánik nesporne je, by malo byť vernejšie. Čiapka v ruke sa mi nepozdávala.“
Balún tvrdí, že odkedy sa zmenilo vedenie mesta, o osude sochy nevie. Ak by sa socha realizovala, spomínalo sa nádvorie Historickej radnice, Východoslovenská galéria, pôvodné miesto Štefánikovej sochy či priestor pred bývalým Domom kultúry.
Sochár: Debata patrí do 19. storočia
Akademický sochár Dušan Zahoranský hovorí, že pamätník bol hotový, respektíve čakal len na odliatie do bronzu. „Technologicky je zakonzervovaný. Mestu som ponúkol najúspornejší variant, ktorý spočíva v dokončení bronzového odliatku pôvodnej figúry, tak ako ju pre mesto pripravil zosnulý Peter Sceranka. Najschodnejšie by bolo odliať model a nájsť mu dôstojné, možno aj komornejšie umiestnenie. Mesto totiž nemá prostriedky a ani jednoznačný záujem, aby sa pamätník zrealizoval v plnej podobe.“
Pripomína, že jeho výtvarnú formu schválili zástupcovia mesta. „Zástupcovia magistrátu boli v roku 2000 na návšteve v ateliéri a definitívnu podobu pamätníka schválili. Samozrejme, každý môže mať právo vyjadriť sa k podobe diela na verejnom priestranstve. Myslím si, že obdobne ako všetci akceptujeme, že sú odborníci na zdravotníctvo a dôverujeme im, pokiaľ ide o špecifickú liečbu, sú medzi nami aj rešpektovaní mestskí úradníci, odborníci v architektúre a výtvarnom umení. Juraj Koban – spoluautor pamätníka a Peter Sceranka nimi nespochybniteľne boli a sú.“
Košický výtvarník žijúci v Prahe hovorí o malomeštiactve. „Áno, je to expresívna figúra, ale vo svete sa objavujú oveľa kontroverznejšie a výtvarne odvážnejšie riešenia. Táto debata by sa skôr hodila do 19. storočia. “
Priznáva, že po skúsenostiach s košickou samosprávou je k reálnemu osadeniu Štefánika veľmi skeptický. „Keď sa táto debata pred dvoma rokmi oživila, nebol som ten, kto trval na úplnom dokončení pamätníka. Navrhli sme symbolickú sanáciu pamätníka, ale mestom sme boli vyzvaní, aby sme rozpracovali pôvodný veľkolepý projekt.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
