„Polienka ukladaj pekne rovnomerne, aby sa nám do drevárne vmestilo čo najviac dreva na zimu. Poď, Ajuška, porozprávam ti, čo zase vyparatil veveričiak Riško,“ vravieval mi dedo, keď som mala päť.
„Dokonalý guláš je celá veda, nesmieš vynechať ani jednu prísadu. Len sa poriadne najedz, veď nemáš ani cici, ani rici a ostaneš na ocot,“ prízvukoval mi, keď som mala pätnásť.
„Ahoj, novinárko,“ zdravil ma, keď som začínala a on čítal každý môj riadok. „Do roka proroka,“ nezabudol mi pripomenúť každé narodeniny skutočnosť, že by sa už rád stal pradedkom.
Popiskoval si, aj keď nepočul. Sníval o cestách po svete, hoci mu už nohy neslúžili. Šepkal nám do ucha, že by si dal vínko, hoci tona liekov nepustila. Mal dar užívať si život plnými dúškami aj napriek obmedzeniam a v snoch nepoznal hranice, čo z neho robilo výnimočného človeka.
V utorok dosníval, no súčasťou našich snov nikdy byť neprestane. Dedo, Tvojím odchodom definitívne skončilo moje detstvo. Drž sa, nech si kdekoľvek.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
