polície. Zašli sme sa tam teda pozrieť, čo všetko strážcovia zákona riešia i ako im to ide.

Situácia na tomto sídlisku si už naozaj vyžadovala policajnú prítomnosť, keďže tu nikdy predtým stanica polície nebola. Teraz funguje od pondelka do nedele od 7.00 do 22.00 hod. „Ťažko však porovnávať situáciu, keďže sme tu predtým neboli takto ako teraz," hovorí veliteľ stanice Miroslav Fajčík. „Počas nášho pôsobenia od 2. júna sú tu citeľné isté zmeny. Samozrejme, tým menej prispôsobivým nepomôže vôbec nič. Väčšina ľudí si zvykla, niektoré veci však naďalej pretrvávajú. Napríklad vyzváňanie na zvonček. To tu máme stále. Neprejde deň, kedy by tu niekto nevyzváňal, a teraz, čo sa začal školský rokm ešte viac. Zhodou okolností, ráno, keď sme prišli, našli sme vo zvončeku vsunutú zápalku, takže to tu celú noc vyzváňalo. Patrí to asi k miestnej zábave..."

Samozrejme, nič sa nezmení zo dňa na deň. Na všetko bolo treba ísť postupne. „Trošku sme pritvrdili od septembra, tie prvé mesiace mali obyvatelia možnosť sa nejakým spôsobom aklimatizovať. My takisto. Prvý mesiac sme sa tu zariaďovali, dali sme do poriadku počítačovú sieť, zabývali sa. Na výslednú činnosť som u chlapcov teda vtedy veľmi netlačil." Bodaj by nie, na toto sídlisko a na to, že tu človek bude denne, si predsa musí istý čas zvykať. „Nie u všetkých sa to stretlo s pochopením, zaznamenali sme aj agresívnejšie správanie niektorých obyvateľov, ale nič nezvládnuteľné. Naštartovali sme spoluprácu s policajným zborom aj kriminálnou políciou. Mapujeme rôzne poznatky z trestnej činnosti. Spolupracujeme aj so starostom, s cirkvou i so školou."

Policajnú stanicu „obýva" deväť policajtov s veliteľom. Už laikovi je jasné, že je to biedne málo. Aký názor má na to veliteľ stanice, koľko by toto sídlisko podľa neho potrebovalo policajtov? „Určite x-krát viac. Pri počte obyvateľov si netrúfnem povedať číslo, koľko by nás tu malo byť. Nastolenie poriadku pri takomto počte policajtov je minimálne problematické, ale i tak našou hlavnou úlohou je pozitívne pôsobenie na miestnych, mapovanie situácie, posúvanie poznatkov vedeniu mesta či policajnému zboru."

Začiatky tu boli naozaj veľmi ťažké. Obyvatelia, hlavne asi deti, upchávali zámku na dverách, hádzali do okien skaly, z okien vyhadzovali odpad na Hrebendovej a skoro trafili hliadku, v dvoch prípadov čosi hodili aj do policajného auta. „Zvykli si však, už pre nich nie sme taká atrakcia. Berú nás ako súčasť sídliska. Predtým, keď sme sa niekde pristavili niečo riešiť, zbehla sa taká tlupa ľudí, že z toho pokojne mohol byť veľký konflikt. Teraz sa to stáva výrazne zriedkavejšie. Rozhodne už nie sme v centre ich pozornosti."

Za doterajšie pôsobenie udelila polícia aj pokuty. „Dali sme dva šeky na 35 eur (porušenie VZN o požívaní alkoholických nápojov na verejnosti), päť blokových pokút na sumu 48 (raz za porušenie dopravných predpisov, dvakrát za priestupok na úseku a dvakrát za porušenie zákona o ochrane nefajčiarov) a napomenutím sme riešili priestupcov v 95 prípadoch (hlavne za požívanie alkoholu na verejnom priestranstve, znečistenie verejného priestranstva a porušovanie Zákona o ochrane nefajčiarov.) V začiatkoch boli tie výsledky slabšie, ale ako som už spomenul, nechali sme im priestor, nech si trochu zvyknú. Cítia, že sa niektoré veci menia. Napríklad vodia psov na vôdzke, predtým to tu bolo nemysliteľné. Najčastejšími problémami sú tu alkohol a fetovanie na verejnosti. Snažíme sa to eliminovať a riešiť. Chce to však ešte veľmi veľa času."

Čo sa týka „bežnejších" vecí, ktoré MsP rieši, ide hlavne o asistencie hasičom, ktorí chodia na LIX hlavne v lete ako na klavír. „Asistujeme aj elektrárom či vodárom. Musíme roznášať aj mnoho súdnych zásielok, riešime prešetrovanie pobytu, preverovanie rôznych podnetov." Často pri riešení rôznych problémov policajti vstupujú do bytov. „Pre vstup do bytu zákon jasne stanovuje podmienky. Policajná práca prináša všelijaké zážitky. Ja som sa s tým stretol už mnohokrát, mne to teda už nepripadá ako niečo výnimočné. S niečím, čo by ma postavilo do pozoru, som sa tu azda ani nestretol. Čakal som, že to bude komplikovanejšie."

Ako si vlastne radoví policajti zvykli na túto prácu? Je ich osem a keď sa človek nad tým zamyslí, premýšľa, na základe čoho boli vybratí. Buď majú superschopnosti, vďaka ktorým zatočia s neúnosnou situáciou na sídlisku, alebo ich ľutujú, že sa tam iste dostali za trest. „Určite to tak nie je. Štyria ľudia a ja sme sem prišli dobrovoľne a ostatní boli prevelení. Z nich však nikto, odkedy sú tu, neuvažoval o prevelení inde. A prečo som sa ja rozhodol dobrovoľne? Bola to pre mňa výzva ísť na také sídlisko. Minulý mesiac som si dal dve služby po sebe a šiel som vonku, lebo som si chcel sám vyskúšať, s čím sa tu chlapci stretávajú, aby som reálne vedel, ako to funguje. Boli to také úsmevné zážitky. Stalo sa, že ma napríklad volali do bytu, nech s nimi idem vypiť. Už nás berú ako samozrejmosť, ako súčasť sídliska. Dúfam, že sa im časom neprispôsobíme," smeje sa veliteľ. „Nie je to tu teda zase až také hrozné, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Samozrejme, keď si človek odmyslí isté špecifiká tejto stanice. Napríklad, že tu nemôžeme parkovať s civilnými autami, lebo by nám ich zničili alebo sporadické postreky proti švábom." Vši našťastie ešte domov nedoniesli.

Lunik IX predsa len nie je bežné sídlisko a o riešenia rôznych situácií tu nie je núdza. „Pouličné osvetlenie svieti len pred našou stanicou a pri kostole. Miestni obyvatelia teda vyhľadávajú tieto priestory po nociach na hranie kariet a lúskanie slnečnicových semiačok. Každé ráno tu máme zábavnú situáciu dostať sa na základňu cez odpad zo slnečníc, ktoré nám tu nechajú. Ale na to sme si už zvykli." Riešia sa tu aj iné veci, také, o ktorých iné sídliská ani netušia. „Malé, asi 10-ročné deti sa s obľubou hrávajú v kontajneroch. Denne, hlavne v letnom období, je to niekoľko desiatok prípadov. Samozrejme, potom robia neporiadok, lebo vyhadzujú odpad von."

Vyskytujú sa aj kuriózne situácie. „Stáva sa, že prídu a pýtajú sa, či máme telefónnu búdku, že si chcú zavolať. Chodia k nám s rôznymi predvolaniami, lebo si myslia, že tu sa všetko rieši. Musíme im vysvetľovať, že s tým musia ísť inam. Raz prišiel manžel, že ho žena podvádza s niekým z jeho rodiny, aby sme to šli riešiť. Musíme teda vysvetľovať, že tu nie sme na to, že pokiaľ nejde o priestupok či trestný čin, nemôžeme zasahovať. Ich právne vedomie je trochu slabšie."

Ak by sa zvýšili počty policajtov, určite to nebude na škodu. "Navrhoval som aj kamerový systém, čo neprešlo, lebo na to nie sú peniaze. Uvidíme, čo čas ukáže, azda sa to pohne dopredu. Od tohto mesiaca začneme robiť častejšie aj nočné. Doteraz boli len v čase 'sociálok'. Chlapi sa mi však nesťažovali, že by to bolo nejaké veľmi zlé. Miestni už vedia, že v čase sociálok tu polícia je, takže možno je to aj z toho dôvodu." Na otázku, či za prácu, ktorá môže byť nebezpečná a hlavne nepredvídateľná, dostávajú policajti aj nejaké príplatky, veliteľ odpovedal: „Všetkým príslušníkom, prideleným na stanicu Lunik IX, bola v čase prevelenia upravená mzda, čiže je možné to čiastočne vnímať ako isté zvýhodnenie. No skutočne len v minimálnej miere."

Po skončení rozhovoru odchádzam s dvoma policajtmi „do ulíc". Hneď pred stanicou prechádza muž a na vôdzke vedie psa. Dôkazový materiál, že azda situácia na tomto sídlisku nie je až taká beznádejná, a že sa nájdu jedinci, ktorí vítajú zmenu, resp. sa jej prispôsobia. O kúsok ďalej stojí kontajner, v ktorom sa hrajú deti. Rodičia nikde, zrejme ich netrápi, že potomstvo má takúto nebezpečnú zábavu. Keď vidia blížiacich sa policajtov, vyskakujú z kontajnera rýchlo ako zajace. Pri škole zas sedí skupinka chlapcov. Fajčili, čo sa však pred policajtmi svorne snažia zatĺkať. Prechádzame popri potoku a policajti vysvetľujú, že tam sa zvyknú zgrupovať feťáci. Teraz počas dňa tam však žiadni nie sú. Hlavne ráno s tým je vraj problém. Konflikty riešia aj medzi dospelými. Hromadné bitky boli hlavne na začiatku bežné, ale keď prišla polícia, osadenstvo sa rozpŕchlo ako husi.

Blížime sa k Hrebendovej, známej adrese, ktorú „cítiť" skôr, ako vidieť. Vytlčené okná a blok ako po výbuchu je zbytočné spomínať, vzduchom sa nesie aróma výkalov a moču. Policajti radia, kade kráčať, aby človek nestúpil „do šťastia", alebo nenatrafil na potkana. Rady sa týkajú aj toho, aby si človek držal pri tele kabelku aj osobné veci. Rómske deti sú rýchle a človek ani nezbadá a nemá mobil či iné veci. Čím sme bližšie k bloku, tým viac cítiť neznesiteľný smrad. Špinavé deti sa hrajú za blokom na kope odpadu, ktorý siaha až po les. Odpadkov je toľko, že človek ani nepremýšľa, čo všetko v tej kope je a žije...

„Ujo! Ujo!" beží za nami tlupa detí. Jedno z nich ukazuje doškriabané ruky. Policajti sa zbytočne pýtajú, načo lozia po odpade, lebo deti svorne zatĺkajú, že to nemajú z toho, že to dieťa sa len o nejaké konáre doškriabalo.

Nuž, policajná práca na Luniku IX je ťažká a treba dúfať, že časom prinesie výsledky...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári