Vojta však už nie je len bezbranný chlapček, ako vo svojich prvých filmoch. Odsťahoval sa od rodičov, skúša režírovať, hrá v českom Národnom divadle, vo filme i v dabingu. Má 23 rokov, zažil pár milostných sklamaní, ale stále túži po láske. Je tak pracovne vyťažený, že niekedy nestíha spať.
Hoci od Snowboarďákov ubehlo veľa rokov, Vojta priznáva, že tejto nálepky sa dodnes celkom nezbavil. Aj keď sa objavil v iných dielach, okrem divadla si zahral aj v Poisťovni šťastia, moderoval a podieľa sa aj na iných projektoch. „Mám ten pocit, že mám tú nálepku, pretože som odvtedy nenatočil žiaden väčší film, ktorý by ma niekam preradil," skonštatoval, no ako dodal, herectvo a filmové úlohy nie sú jedinou záležitosťou, ktorú by chcel robiť. Poškuľuje aj po iných sférach. Stále koketuje s myšlienkou, že by sa pustil do svojho režijného filmu.
Paradox je, že hoci je nesporne krajší, ako jeho „snowboarďácka dvojička" Jirka Mádl, nie je to pre neho výhoda. Práve naopak. „V podstate si môžem vyberať roly len z toho, čo mi ponúkajú. So svojím ksichtom to mám trošku zložitejšie, než kolega Mádl, ktorý je taký žabiak a môže hrať prakticky čokoľvek. Mne vždy dávajú 'hezounov', klaďasov a princov. Najviac ma bavila rola vo filme Smrť pedofila, to som mal ešte 14 rokov a hral som homosexuála, ktorý vydiera svojho učiteľa. Mnoho ľudí dodnes hovorí, že to bola moja najlepšia rola."
Snowboarďáci však Vojtovi priniesli aj čosi, čo mu mnoho mladých mužov závidí. Obrovskú priazeň nežného pohlavia. V časoch najväčšej slávy sa za ním hnali ulicami, zvonili u nich v byte, skrátka šaleli. Ohromné nadšenie rokmi opadlo, čo však sympatického mladého herca teší: „Keď boli Snbowboarďáci, tak to 'jelo', ale teraz si už toľko nedovolia. A hlavne je to už trápne. Je to milosrdné, že doba ide hrozne rýchlo, sú nové a nové idoly, všetky tie superstar, takže sa to rozomlelo a ja môžem byť konečne v pokoji."
No hoci sa po jeho boku objavilo viacero žien, v konečnom dôsledku patrí k smoliarom, ktorým dlhodobé vzťahy akosi nevychádzajú. Aj momentálne je bez frajerky. „Posledné tri roky vždy od februára do júna niekoho mám, potom ma opustí a potom si zase niekoho nájdem. Takto sa to opakuje celú dobu," smutne konštatuje, no pri zmienke, prečo ho dievčatá opúšťajú, zaváha. „Neviem. Asi sa to nejako nezišlo. Po prvýkrát som si myslel, že je to preto, že som veľmi dobrý a že to preháňam. Po druhýkrát sa mi to potvrdilo. Po tretie som na to šiel úplne naopak a to bolo, pochopiteľne, tiež zle. Snažím sa poučiť z vlastných chýb, ale to nemá cenu."
Hoci má Vojta len 23 rokov, prekvapuje tým, po čom vo vzťahu túži. Keďže búrlivú časť života, keď vymetal večierky a popíjal nemálo alkoholu, už má za sebou, chce si nájsť takú partnerku, s ktorou by si užil trochu pokoja. A vôbec by mu nevadilo, ak by bola staršia: "Staršie dievčatá viac vedia a viac dokážu a teraz nemyslím na sex. Mňa by bavilo trošku usadiť sa. Mám pocit, že by som potreboval mať niekoho doma, ku komu by som sa vracal, s kým všetko môžem zdieľať, nejakú istotu. Možno je to moje momentálne obdobie. Potrebujem sa zastaviť na jednom mieste, chvíľu tam vydržať a potom uvídím, či chcem ešte niekde lietať. Ale na milostné hýrenie som aj tak nikdy nebol, neviem si užiť len jednu noc a nazdar. Ani ma to veľmi nebaví."
Kým však takú ženu, s ktorou by sa mohol usadiť nájde, zostáva naplno ponorený v práci a do budúcnosti sa pozerá opäť svojsky: "Verím, že budem robiť, čo chcem, ale možno sa stane, že odrazu prestanem a rozhodnem sa žiť na dedine s políčkom, krávou a ženou, ktorú milujem. Možno by mi asi tiež nič nechýbalo."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
