KOŠICE. Zapaľovanie sviečok na hroboch blízkych, ich vyzdobovanie kvetmi a spomínanie na tých, ktorých sme ľúbili a už medzi nami nie sú. To všetko sa počas víkendu sústredilo na Rozálii, v krematóriu, ale najviac na verejnom cintoríne. Ľudí napriek očakávaniam nebolo veľa, nenastali ani výrazné problémy s parkovaním. Na návštevníkov cintorínu dohliadali štátni a mestskí policajti.

Miesto stretnutí

Košičan Peter si myslí, že tento čas je nielen o spomínaní na minulosť, ale aj pripomenutie si „živých“ príbuzenských zväzkov.

„Pri hrobe starej mamy som stretol bratranca s rodinou, ktorého som nevidel asi šesť rokov. Nevídame sa pravidelne, ale čím som starší, uvedomujem si, že pokiaľ nejakú rodinu mám, treba si na ňu nájsť čas. Dohodli sme sa, že ho budúci týždeň navštívim.“

Hroby rozžiarené od tisícov sviečok zohrievali srdcia dospelých i najmenších. Mlčanie rodičov prehlušovali otázky detí.

„Prečo zapaľuješ tú sviečku mamka?,“ spytovalo sa dievčatko. „Leží tu tvoja starká, takže jej zapálime sviečku a dáme kvietky na hrob, aby vedela, že na ňu myslíme,“ vysvetľovala trpezlivo mamka.

Nie je to povinnosť

Okrem košických poznávacích značiek sa na parkovisku objavovali ešpézetky z iných slovenských miest.
„Narodil som sa v Košiciach, ale potom sme sa presťahovali do Michaloviec. Starí rodičia však ostali tu a tu boli aj pochovaní. Aj po smrti rodičov sem každoročne prichádzam a pomodlím sa na mieste ich posledného odpočinku. Neberiem to ako povinnosť, je to pre mňa chvíľa, keď si môžem pripomenúť všetko, čo bolo. Aspoň raz za uponáhľaný rok si na to treba nájsť čas,“ zamyslel sa päťdesiatnik Vladimír.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári