Odsúhlasili to všetci poslanci zastupiteľstva.

KOŠICE. Vedenie kraja ako aj mnohí starostovia najmä od zavedenia mýta v roku 2010 upozorňujú na neúmerné zaťaženie a poškodzovanie krajských ciest nákladnými autami.

Viacerí ich majitelia nechcú platiť mýto za diaľnice, resp. cesty 1. triedy, a tie potom obchádzajú po „okreskách,“ čo spôsobuje nielen rýchle zhoršovania stavu ciest, väčšiu hlučnosť a prašnosť, ale aj tragické dopravné nehody.

Najväčšie škody v Spišskej Novej Vsi

Najvypuklejšie sa to prejavuje v okresoch Spišská Nová Ves, Gelnica, Rožňava v Dolnom Zemplíne a v okrese Košice-okolie.

Podľa výsledkov vážení nápravových tlakov až 30 % vozidiel je preťažených, čo má za následok zníženie životnosti vozoviek až o polovicu. Dôsledkom toho sú odtrhnuté krajnice, zosuvy svahov, vyjazdené koľaje, zalomené priepusty a poškodené odvodnenia ciest.

Štatisticky sa najviac preťažujú cesty v okresoch Spišská Nová Ves, Gelnica a Košice–okolie, ide najmä o dopravcov prepravujúcich drevnú hmotu, resp. kameň z lomov.

Povolená bude len dopravná obsluha

Hoci viacerí poslanci vrátane predsedu KSK Zdenka Trebuľu (Smer) sa prihovárajú za zmenu legislatívy, kvôli aktuálnej politickej situácii to tak skoro nebude.

Úrad KSK preto v spolupráci s ministerstvom dopravy a ďalšími príslušnými orgánmi pripravili zoznam križovatiek, kde by sa umiestnením dopravných značiek obmedzila doprava na niektorých úsekoch pre nákladné automobily do 12 ton.

„Žiadosť sme už podali, predpokladáme, že dopravné značky zakazujúce vjazd budú osadené na naše cesty II. a III. triedy najneskôr pred Vianocami. Obmedzenia sa nebudú týkať dopravnej obsluhy, aby bolo zabezpečené zásobovanie a dopravná obsluha územia kraja,“ povedal nám šéf Úradu KSK Ondrej Bernát (Smer).

Župan sa zhodol so svojím predchodcom

V rozprave poukázal exžupan Rudolf Bauer (KDS) na dlhodobo „zvláštne“ nastavené prerozdeľovanie prostriedkov cestnej dane. Pre porovnanie, kým napríklad v Bratislavskom kraji vyberú ročne vyše 30 miliónov eur, a to sa starajú o 540 km svojich ciest, v KSK sú ročné príjmy 2,5-násobne nižšie, a to starajú o takmer štvornásobný počet kilometrov ciest.

Obrovským problémom je podľa župana Trebuľu skutočnosť, že množstvo služobných automobilov v kraji odvádza cestnú daň v Bratislave, pretože majú bratislavskú poznávaciu značku, hoci prevažne využívajú cesty v KSK.

„Dozvedel som sa, že 20 áut patriacich predtým košickému štúdiu bývalého Slovenského rozhlasu a STV má v rámci novej RTVS bratislavské značky, hoci jazdia najmä po území KSK... Mnohí tú situáciu vnímajú, no neuvedomujú si dopady. My dlhodobo upozorňujeme na neobjektívne prerozdeľovanie finančných prostriedkov z dane a na to, že chudobní sa stávajú ešte chudobnejšími a bohatí ešte bohatšími. Pokiaľ nebude cestná infraštruktúra dobudovaná, nepohneme sa ďalej,“ narážal na fakt, že po zavedení elektronického mýta došlo k presunu časti nákladnej dopravy z diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy na súbežné cesty II. a III. triedy.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári