má rada dodnes, rada sa preháňa na kolieskových korčuliach po hrádzi či na lyžiach po svahu.

Športu sa začala venovať už na prvom stupni základnej školy. Jej výška ju viac-menej predurčila k tomu, že jej najlepšie šiel basketbal. „Vybrali si ma na konkurze a už to šlo potom samo od seba," prezradila A. Tatarková. „Pre mňa ako mladé dievča to bolo zaujímavé. Veľmi som totiž snívala o tom, že budem cestovať, chcela som byť letuškou. Na to som však bola ešte priveľmi mladá, no so športom sa cestovať dalo, a to ma lákalo."

Hrávala za košický klub ZŤS, ale vďaka svojej šikovnosti sa dostala i do juniorskej reprezentácie. „Ako reprezentantky sme chodili hrávať aj do zahraničia, ale vtedy sa dalo len po okolitých krajinách... Aj to však bolo fajn. No a ďalšia vec, ktorá bola na basketbale pre mňa príjemná, bolo to, že som sa kvôli športovým povinnostiam mohla občas uliať z vyučovania," smeje sa.

Na tréningy chodila po škole každý deň. „Otec mi vtedy robil 'taxikára'. Dnes je to už normálne, že rodičia po škole ešte vozia deti na rôzne krúžky, vtedy to však až tak nefungovalo. Bolo to pomerne náročné pre rodičov aj pre mňa." O to viac, že A. Tatarková nebola až taký zanietený športovec, pre ktorého by bol šport na prvom mieste a je ochotný mu všetko obetovať. „Občas som bola lenivá. Hlavne vtedy, ak bolo treba kvôli tréningom skoro vstávať. To som nemala rada. Na druhej strane mi však basketbal šiel veľmi dobre, takže tréningy pre mňa nikdy neboli žiadne utrpenie. Práve naopak." Hrala na pozícii krídla a vraj patrila medzi šikovné basketbalistky. „Pokiaľ som bola motivovaná, mala som chuť a chcelo sa mi do toho, tak to šlo fajn. Neskôr – vo vyššom veku – však začali u mňa prevažovať iné záujmy a šport šiel bokom."

V podstate sa dá povedať, že od záujmu o šport prešla plynulo k záujmu o módu a modeling. „Mali sme totiž susedov, ktorí cestovali často do zahraničia a nosili domov Burdu. Od pätnástich som vyrastala na zahraničných módnych časopisoch a veľmi ma to lákalo." Možno aj vďaka športu mala postavu ideálnu na to, aby zaujala na prehliadkových mólach. „No, niečo na tom bude, aj keď skôr si myslím, že za postavu vďačím genetickej výbave," smeje sa. "Naučila som sa však vďaka basketbalu istej sebadisciplíne. Musela som dokázať, že sa viem prispôsobiť situácii, a to je potrebné aj v modelingu. Navyše, ako športovec som musela dodržiavať životosprávu, a to musia aj modelky."

Športu sa venuje aj naďalej, hlavne so svojimi dvoma synmi. „Dlho som viac-menej profitovala z toho, čo som si nabehala v mladosti. Hehe. Po pôrodoch som však znovu začala športovať aj kvôli postave. Teraz je to pre mňa iné, nešportujem, lebo musím, ale preto, lebo sa mi chce." Najradšej chodí na hrádzu k Hornádu korčuľovať, v zime zas veľa času spolu s deťmi trávi na lyžiarskych svahoch. „Nie som ten typ, ktorý má rád adrenalínové lyžovanie. Navyše, snažím sa hlavne dávať pozor na deti. Nebojím sa toho, že oni niečo vyvedú, ale aby niekto nenarazil do nich. Takže som ako taký strážca svahu, čo je neustále v strehu."

Šport jej robí radosť. „Rada si pri ňom vyvetrám hlavu a udržuje ma v kondícii, ktorú potrebujem. Jednak ako matka dvoch malých synov a jednak aj kvôli práci. Dosť som sa totiž nabehala aj kvôli organizovaniu nedávnej prehliadky módnej značky LIST," dodala s úsmevom.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári