n príde čochvíľa film Tigre nie sú šťastné, v ktorom si zahrala a príležitosť dostala aj v hip-hopovom muzikáli Príbeh ulice 2. Práve s týmto projektom prišla prednedávnom aj do Košíc a čas si našla aj na rozhovor.

K hip-hipu nemá nejako extra blízko, no ponuka do Príbehu ulice ju potešila. „Oslovil ma režisér Nikita Slovák s tým, že pripravuje nový muzikál a či by som sa neprišla ukázať. Tak som absolvovala nejaké skúšky a povedali mi, že ma berú a že sa im tam hodím. Je to síce len taká menšia úloha, no alternujem sa s Táňou Pauhofovou, čo je pre mňa ako neherečku veľká pocta," prezradila I. Sláviková.

Napriek tomu, že hereckých príležitostí má stále viac a viac a pomaly sa jej zbierajú, za herečku sa stále nepovažuje. „Na to, aby som sa začala cítiť ako herečka, by som musela najprv nazbierať veľmi veľa skúseností. To, že som si zahrala v jednom filme, jednom seriáli a že sa zo desaťkrát ukážem na javisku v muzikáli, to zo mňa herečku ešte nerobí. Navyše, snažím sa na javisku robiť len to, čo mi príde najprirodzenejšie. Nechodím na žiadne hodiny herectva ani nič podobné. Isteže, niekam ma to posúva, no istotne ešte nie na pozíciu herečky."

Na jej hereckom smerovaní však predsa len niečo bude a nie je to len náhoda. Sama totiž priznáva, že po skončení strednej školy koketovala s myšlienkou dať si prihlášku na VŠMU. Nakoniec však vyštudovala ekonómiu. „V kútiku duše som vždy mala túžbu skúsiť hrať. Dnes však mám pocit, že keďže som to nevyštudovala, tak neviem-neviem, či by som sa tomu vedela profesionálne venovať. Predsa len, herec keď od mladosti vyrastá s tým, že to študuje, keď sa na škole učí rôzne herecké postupy, tak potom je pre neho jednoduchšie sa na javisku stať niekým iným. Zatiaľ čo ja to neviem. Ja síce chápem, že keď som na javisku alebo pred kamerami, tak som tam za niekoho iného, no stále vnímam seba samu ako Ivicu, nie ako danú postavu...

I. Sláviková si myslí, že sa asi nedokáže úplne odosobniť. A navyše už má aj pocit, že je stará na to, aby sa to naučila. "Zrejme je to však aj pri iných povolaniach. Mám totiž kamarátku, ktorá je tiež už trochu staršia a pre kamaráta nafotila zopár fotiek. A tvrdí, že je to otrasná robota a už to viac robiť nechce. Keďže ja som v modelingu začínala ako 16-ročná, tak mi nevadilo, že sa musí na všetko čakať. Že treba byť trpezlivý a že človek vlastne nemá nič v rukách a je len taký panáčik, ktorého niekto učeše, nalíči, oblečie a niekam postaví... Dnes by ma to zrejme tiež už otravovalo. Teraz však mám šťastie na to, že modelingu sa nevenujem denne, len občas a aj to zväčša v partii ľudí, ktorých poznám. Takže je to príjemne strávený čas a žiadna ´makačka´."

Okrem toho, že sa naďalej venuje modelingu a občas herectvu, začala aj podnikať. V Bratislave si otvorila obchodík, v ktorom ponúka priestor mladým slovenským dizajnérom. „Už to pár týždňov funguje a mám z toho obrovskú radosť. Dokonca sama predávam, len keď mám iné povinnosti, tak tam je brigádnička. Momentálne je pre mňa prvoradý cieľ dobre rozbehnúť tento obchod."

I. Sláviková teda rozhodne nepatrí medzi tie typy žien, ktoré sa upnú len na jednu vec. „Mám rada otvorených viacero dvierok naraz. Ešte stále sa hľadám, a to na viacerých frontoch. Nikdy som si totiž nezadefinovala, čo vlastne chcem a aký je môj cieľ. Práve preto som otvorená akýmkoľvek príležitostiam robiť veci, ktoré ma bavia. Ak by mi niečo nevyšlo, ešte vždy je tu možnosť pustiť sa do niečoho iného," dodala na záver.

Autor: kid

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári