tuje úchvatný pohľad aj pre diváka, hoci orientátori nie sú zvyknutí na masy fanúšikov. Skôr ide o introvertnú pohybovú aktivitu. Aj preto, že sa pretekári musia maximálne sústrediť nielen na rýchly beh, ale i namáhanie mozgových závitov pri orientovaní v teréne. Len škoda, že táto určite atraktívna aktivita nemá viac zástancov a nefiguruje v programe olympijských hier. Zatiaľ.

Východné Slovensko je však veľmi silné, čo je zásluha hlavne Klubu orientačného behu Akademik TU Košice a známeho trénera a bývalého skvelého reprezentanta Jozefa Polláka. Ten nadviazal na činnosť svojich predchodcov a sústredil okolo seba niekoľko výborných jednotlivcov v mužskej i ženskej kategórii. Medzi nich patrí i Michal Krajčík. Ten prišiel posilniť východniarov ako Stredoslovák. Rodák z Banskej Bystrice sa presťahoval do Košíc po tom, čo sa rozhodol pre štúdium na vysokej škole a zapísal sa na Ekonomickú fakultu Technickej univerzity, kde je v 5. ročníku. Má síce 24 rokov, ale za sebou už dlhú kariéru, lebo viac než 10 sezón sa pohybuje v tomto prostredí ako reprezentant v rôznych vekových kategóriách.

"Začínal som v roku 1997 v rodnej Banskej Bystrici, ale je dobré, že som sa dostal do košického klubu, ktorý je podľa mňa najlepší na Slovensku. Odzrkadľuje sa to i na mojej výkonnosti. Je to tiež zásluha dobrého a kvalitného kolektívu, pravidelného tréningového programu. Predsa len v Bystrici by som nemal okolo seba toľko kolegov a tak by tréning nebol taký osožný," rozhovoril sa M. Krajčík, ktorý blahorečí rozhodnutie, že pred časom uprednostnil vysokú školu v Košiciach (urobil skúšky aj v B. Bystrici). Niektorí jeho spolupútnici už medzitým skončili (Drenčák), ale na obzore pribudli nové mladé mená (Ringer, Mušinský).

Michal je momentálne mužskou jednotkou v našom regióne a stabilne patrí do národiaku. Jeho najväčšími rivalmi v rámci Slovenska sú Dávidík, Bukovác či Barták. "Tréner Jozef Pollák je pre mňa veľkým vzorom. Ešte aj teraz má skvelé schopnosti a to, čo dokázal, je obdivuhodné. Jeho skúsenosti sú na nezaplatenie a som rád, že ma môže viesť," pripomenul M. Krajčík, ktorý po skončení školy bude zrejme inklinovať k oblasti investovania a finančných trhov. Inak, vysokoškoláci, pokiaľ športujú, tak potrebujú si takto prevetrať hlavu od štúdia. Lenže uňho to tak celkom neplatí, lebo musí vo veľkom rozsahu zapájať mozog práve počas vystúpení.

"Keď sa učím na skúšky a potom si idem do lesa zabehať, je to pre mňa výborný relax. Spojím príjemné s užitočným. Logické myslenie si takto viac rozvíjam a zíde sa mi to potom i v škole. Tréningy prispôsobím povinnostiam na výške." Tréning je pestrý a rozmanitý. Závisí od ročného obdobia. V jeseni zhltne svoju dávku kilometrov, ale popri tom zaradí do programu i telocvičňu, posilňovňu, v zime zase bežky. Na jar často pracuje s mapou, aby sa dostal do rytmu a okrem toho sa pohybuje i na dráhe, kde si nakladá rýchle úseky. "Striedam rôzne povrchy."

Alfou a omegou pre výborného orientačného bežca je skĺbenie rýchlosti a vytrvalosti s dokonalým mapovaním, teda orientovaním v teréne pomocou mapy a buzoly. "Niekto sa s tým talentom, že sa vyzná v mape, narodí, iný to musí krvopotne vydrieť. Pravidelná príprava dokáže divy aj v tejto oblasti. Kondícia sa dá natrénovať, ale aj sledovanie mapy sa dá natrénovať. V okolí Košíc sú vhodné podmienky na tento špeciálny tréning. Čím viac trénujem, tým väčšmi sa niektoré činnosti zautomatizujú a dokážem sa zlepšovať."

Sú národy, ktoré v orienťáku vynikajú. Trebárs Škandinávci. Oni majú v krvi vzťah k týmto prírodným športom a majú výnimočné terény, ktoré sú mapovo náročné a na nich sa cibria. "My tam musíme cestovať, pokiaľ to chceme okúsiť, oni to majú doslova pod oknami. Ja osobne mám radšej náročnejšie terény, kde je nutné naozaj pozorne skúmať každý detail. Neobľubujem jednoduché trasy, kde treba len bežať a iba občas nakuknúť do mapy. Zase nezbožňujem úplne husté lesy, cez ktoré sa treba predierať, skôr vrstevnicové detaily, ktoré načim ovládať."

Pred pretekmi majú orientátori zakázané chodiť do priestoru, kadiaľ vedú trate. S mapou a prostredím sa oboznámia až po štarte. "Je to pre nás malé prekvapenie. Zoberiem mapu a už sa aj začínam orientovať. Počas súťaže v priemere každú minútu pozriem do mapy najmenej päťkrát. Záleží na tom, či bežím postup alebo už dohľadávam kontrolu, vtedy viac ide do popredia presnosť." Laik si povie, že najlepšie je dobehnúť súpera a tak si pomôcť. Lenže to je zradné, lebo ten druhý môže chybiť. "Ale na druhej strane skôr stiahnem takto stratu. Avšak každý sa radšej spolieha na seba a svoje schopnosti."

Práve pri mapovaní sa vyskytujú chyby, na ktoré potom aktér dopláca. Ani rýchly beh už veľké manko nezmaže. Kiksy sa vyskytnú hlavne vtedy, ak sú na mape dve podobné oblasti. "Pretekár si myslí, že sa nachádza v jednej oblasti a pritom je v druhej, je to takzvaná paralelná chyba." Michal si spomenul, že pred pár rokmi na podujatí v Portugalsku urobil podobný prešľap a skoro vybehol z mapy. Stratil až 15 minút. Úspešnosť výsledku je podmienená i psychickou odolnosťou, schopnosťou makať pod tlakom, stresom a pritom nebrať do úvahy únavu, vyčerpanosť, keď pulz je na hranici 190.

V orientačnom behu špičkové výkony nie sú podmienené vekom. M. Krajčík uviedol príklad, že pozná fínskeho majstra sveta, ktorý má 21 rokov, ale ďalší švédsky medailista z MS mal zase vyše štyridsať. V čom sú lepší práve lídri svetového pelotónu? "Pokiaľ mám svoj deň a psychicky to ustojím, myslím si, že sa môžem porovnávať so svetovými esami. Hendikepom sú skôr moje časy v behu. Severania napríklad dosiahnu na dráhe alebo v cestných behoch také časy, aké u nás majú problém dosiahnuť vytrvalci, špecialisti."

V rýchlostných parametroch sa Michal z roka na rok zlepšuje. "No je pravda i to, že elita vo svete funguje na profesionálnej báze. Hoci ja mám výborné podmienky v klube, predsa sa s nimi nemôžem porovnávať. Navyše nemám také fyzické danosti, aby som bol taký skvelý bežec," pripomenul slovenský reprezentant, ktorý sa podujal i na štart na MMM, ktorý úspešnej zvládol. Zužitkoval tak svoju tohtoročnú formu a okrem toho jeho cieľom bolo aspoň raz pokoriť 42 195 metrov. Pravda, až také dlhé trasy nepotrebuje absolvovať, lebo šprint meria 3-4 kilometre, stredná trať 6-7 km a dlhá trať 15-18 kilometrov. "Najobľúbenejšia disciplína je stredná trať, mapovo a technicky najnáročnejšia. Behám však rád všetky disciplíny."

Pred 10 rokmi okúsil po prvý raz reprezentáciu, keď štartoval ako 14-ročný na neoficiálnych majstrovstvách Európy dorastu v Rusku. V roku 2003 ako 16-ročný získal dva tituly na Slovensku na ME dorastu a ďalšie dva na šampionáte v Rakúsku. Presadzoval sa aj v juniorskej kategórii. Na MS vo Švajčiarsku a Austrálii bol šiesty, v Lotyšsku piaty. Vekom ešte bol junior, keď išiel na skusy v kategórii mužov a debut na MS mal v Dánsku v roku 2006. O rok neskôr dosiahol na vrcholnom podujatí na Ukrajine zatiaľ svoj top výsledok, keď skončil na 31. mieste v šprinte.

Dovedna zatiaľ medzi seniormi zvládol už päťkrát majstrovstvá sveta: 2006 - Dánsko: 12. miesto ako člen slovenskej štafety, 46. miesto dlhá trať, 2007 - Ukrajina: 31. priečka v šprinte, 32. stupienok na dlhej trati, 2008 - Česká republika: 34. miesto na strednej trati, 2009 - Maďarsko: 35. priečka dlhá trať, 17. miesto ako člen našej štafety, 2011 - Francúzsko: 49. na strednej trati, 20. ako člen štafety. Zúčastnil sa aj na akademických MS, pričom najlepšie si počínal v Estónsku v roku 2008, kde bol trinásty na dlhej trati. Kalendár akcií je bohatý, počas letnej sezóny zvládne do 50 vystúpení. Po jesennej prestávke zase obsadzuje podujatia v lyžiarskom orientačnom behu na zlepšenie kondície a zmenu stereotypu.

"Orientačný beh je pre mňa všetkým, vášňou a záľubou. Nemenil by som už nikdy," vyznal sa zo svojho vzťahu Michal Krajčík.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári