Umelci, aktivisti a „obyčajní“ ľudia, ktorí si k destilovanej vode sem-tam doprajú kôrku chleba, vedia, o čom hovorím. Sú zmierení s tým, že im fandí len hŕstka a skôr či neskôr splynú s masou. Nič nové pod slnkom. Načo písať o pánovi Kasparekovi, keď si môžeme prečítať stokrát obohraný príbeh o Warholovi, Alžbete II. a Saddámovi. Ani by mi to neprekážalo, keby ľudia masovo uznali aj kvality neznámych osobností, o ktorých je napísané buď nič, alebo veľmi málo. A ich osudy sú nebezpečne často zaujímavejšie než príbeh nemenovaného líbyjského politika.

Kvality neznámych hasičov, záchranárov, experimentátorov, fujaristov a pokusných králikov sú nenahraditeľné. Bez nich by nikdy nevznikli ani hodnoty, ani svetoznáme hviezdy. Preto o nich píšem radšej než o tých, ktorým PR a advertising (čiže tlačenka) naložili do vienka akosi viac. Často je to len o jednom správnom kroku, ktorý katapultuje niekoho zo „zero“ na „hero“. Nič sa nedeje... Byť vzdialený od zúriaceho davu sa občas vyplatí.

Niekde som totiž prečítal, že raz budú prví poslednými a poslední prvými. Možno príliš metafyzický výrok, ktorý sa po smrti nedá reklamovať, ale keď je raz viera pevná, netreba zúfať. Alebo si to tá obrovská halda amerických džezmenov len namýšľa?

Ako hovoria Angličania, presadí sa len ten, kto dodrží zásadu „time and place“. Ako keby netušili, že zem a čas na nej sú vo vesmíre sk.....e obmedzené.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári