Čím vás fascinuje bábkové divadlo natoľko, že ste mu zasvätili celý život?
- Všetkých bábkárov zaujíma hlavne možnosť ukázať ľuďom rozmanité alternatívy sveta. Každý autor ten svoj svet vytvára na vlastný obraz, každý to chce urobiť tak, aby sa tam sám cítil príjemne a útulne. Už len tento samotný proces tvorenia je čosi úžasné. My bábkári si teda vytvárame svety, v ktorých sa nám páči.
Cítite potrebu hrať sa?
- Každý z nás si túži predĺžiť detstvo, no nie každý to dokáže. Ja túto možnosť mám a vďaka tomu akoby som zotrvával dieťaťom.
Na svojom konte máte množstvo ocenení. Ste človek, ktorý si na nich zakladá?
- Predovšetkým tieto ceny prichádzajú vždy neskoro... Dostávam ich v čase, keď už sám o sebe viem, čo dokážem, čím som a čo som dosiahol. Je samozrejme v poriadku, že prichádzajú, ale keby prišli tak o desať rokov skôr, bolo by to oveľa šťastnejšie.
Spolupracujete s rôznymi divadlami v rôznych európskych krajinách. Sú herci všade rovnakí, alebo hľadáte stále nový kľúč, ako na nich?
- V každom divadle, kde pracujem, nech už je to v akejkoľvek krajine, vždy možno nájsť analógiu herca s hercom. Všade je však iný temperament či mentalita. Mám však to šťastie, že v každom divadle pracujem tak, akoby to bolo moje divadlo. Všade som doma. V Poľsku, v Bielorusku, na Ukrajine i na Slovensku... Jediná smola je, že sa nedá z každého divadla, kde som pôsobil, zobrať najlepšieho herca a vytvoriť si jeden skvelý kolektív.
Ako hodnotíte súčasnú situáciu v oblasti bábkového herectva? Vidíte krízu, alebo nie?
- U nás v Bielorusku to momentálne vyzerá tak, že pre kritikov je zaujímavejšie divadlo bábkové, ako činoherné. Takže o kríze nemôžeme hovoriť. Žiaľ, tu je to asi iné. A hlavne, dnes skôr môžeme hovoriť o kríze diváka. Nechce sa mu totiž premýšľať a je pohodlný. Spoločnosť je konzumná. Každý nám všetko dáva na podnose, robí za nás rozhodnutia a z toho dôvodu sme rozmaznaní. V divadle však treba hlavne rozmýšľať a cítiť, čo však, žiaľbohu, už nie je v móde.
Ako sa vám pracuje v Košiciach?
- Veľmi dobre. Som tu už druhýkrát a ak by som nebol spokojný, nevracal by som sa. Pripravujem inscenáciu Potkaniar a za základ som si vzal nielen známu nemeckú legendu, ale aj poému Mariny Cvetajevovej. Menší diváci budú vnímať hlavne dej a väčší snáď porozumejú aj podhubiu príbehu a jeho filozofii.
PROFIL
- Narodil sa v roku 1961 vo Vilniuse (Litva).
- Ukončil herecký odbor bieloruského Divadelno-umeleckého inštitútu a odbor réžie Leningradského Štátneho inštitútu divadla, hudby a filmu.
- Ocenený bol na mnohých festivaloch v Bielorusku, Rusku, Ukrajine, Litve, Bulharsku, Poľsku, Maďarsku, Česku, Chorvátsku, Srbsku, Moldavsku, Juhoslávii, Estónsku, Taliansku i Francúzsku.
- Inscenoval predstavenia v bieloruských, ruských, ukrajinských, bulharských, litovských a poľských divadlách. Na Slovensku zatiaľ pôsobil len v Košiciach.
- Jeho inscenácia Filipko a ježibaba získala pre Bábkové divadlo Košice ocenenia v Subotici (Srbsko), Katowiciach (Poľsko) a Grand Prix na festivale Interľaľka v Užhorode.
nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
