Čoraz viac ľudí máva so spaním starosti, trpia rôznymi poruchami spánku, dýchania, srdco-cievného systému a iných životne dôležitých funkcií, čím sa výrazne znižuje kvalita ich života. Práve osobám s nekvalitným spaním pomáha prvé Spánkové laboratórium na Slovensku, ktoré bolo zriadené v Košiciach pred 17 rokmi.

Ročne tu diagnostikujú a liečia stovky pacientov a doteraz prešlo bránami zariadenia vyše 4 000 osôb, vlani napríklad vyšetrili 337. Najčastejšie prichádzajú kvôli chrápaniu. To nie je len estetický problém otravujúci okolie. Jeho podstata býva hlbšia a môže u človeka znamenať vážne zdravotné komplikácie.

Chrápanie vo väčšine postihuje mužov. Tí tvoria aj väčšinu klientov laboratória. Zvyčajne ľudia chodia k lekárovi doobeda, v zariadení sú však vyšetrovaní v noci počas spánku. Do spánkového centra prichádzajú podvečer, kde absolvujú rozhovor s lekárom a vyplnia dotazník. Podľa neho odborník zistí, či je vyšetrenie nutné alebo pacienta odporučí k ďalším odborníkom - kardiológovi, krčiarovi či psychológovi.

Bežných vyšetrení sa pacienti zvyknú obávať, v spánkovom laboratóriu ale nemusia. Všetko je pripravené ako pre hostí v hotelovej izbe. Diagnostika prebieha počas spánku. Pacient spí v samostatnej izbe, kde má k dispozícii televíziu, miestnosť zútulňujú obrazy, koberce, závesy na oknách. Na tele a hlave má pripojených do 20 elektród na registráciu rôznych životných funkcií. Ich napojenie trvá približne 45 minút. Na telo sa lepia špeciálnym lepidlom, aby nedošlo k ich odpojeniu počas spánku. Monitorujú viaceré telesné funkcie, napríklad mozgovú aktivitu, dýchanie alebo činnosť srdca. Okrem toho na pacienta "dozerá" infrakamera, ktorá v tme monitoruje jeho polohu a pohyby počas spánku. Všetku telesnú aktivitu zaznamenáva a uchováva špeciálny prístroj polysomnograf a prenáša ich vo forme dát na monitor počítača lekárovi resp. technikovi sediacemu vo vedľajšej miestnosti.

"Na základe výsledkov vyhodnocujeme zdravotný stav pacienta, zisťujeme príčiny nespavosti a dokážeme mu odporučiť ďalší postup," vysvetľuje riaditeľ laboratória a jeden zo zakladateľov diagnostiky a liečby porúch dýchania počas spánku u nás, profesor Viliam Donič. V laboratóriu disponujú dvomi polysomnografmi, takže dokážu naraz vyšetriť dvoch pacientov ležiacich v dvoch susedných izbách.

Chrápanie sa mnohým ľuďom, ktorých sužuje, môže zdať nevyliečiteľné. Nie je to pravda. Najčastejšie sa lieči operačne alebo prostredníctvom ventilačného dýchacieho prístroja. Podľa profesora ho úspešne používa cca 250 pacientov, ktorým prístroj naordinovali. Jeho užívanie je jednoduché. Skladá sa z nosovej masky a zariadenia, ktoré cez hadicu vháňa vzduch pod tlakom do nosovej masky a cez nos do horných dýchacích ciest. Problémom u chrápajúceho človeka je, že sa horné dýchacie cesty pri chrápaní zužujú až zatvárajú. Tlakovaný vzduch z prístroja ich udržuje otvorené. Vďaka tomu môže chrápajúci pokojne dýchať nosom a nie ústami a prestane chrápať.

Poruchy spánku môžu vyvolať vážne zdravotné problémy. Vyšetrenia napríklad môžu ukázať, že má pacient závažné poruchy dýchania počas spánku a tie môžu spôsobiť vynechávanie sťahov srdca. "Príčiny takých porúch bývajú rôzne. Spánková medicína je preto interdisciplinárny odbor, kde sa prelínajú poznatky z kardiológie, neurológie, otolaryngológie, psychológie a ďalších medicínskych odborov. Príčinou porúch spánku môžu byť rôzne anatomické anomálie. Vtedy odporúčame chirurgický zásah. Pamätám si pacienta, bol farárom. Mal veľmi veľký jazyk, ktorý mu počas spánku zapadával a preto nemohol dýchať. Odporučil som mu chirurgickú úpravu. Tú však odmietol, lebo jazyk je jeho pracovným nástrojom. Napokon sme ho nastavili na ventilačný prístroj a je s ním spokojný."

Profesorovými rukami prešlo množstvo pacientov. Viacerí sú mu vďační, že im zachránil život. "Spomínam si na prvého pacienta, ktorý prišiel ešte v roku 1994, keď sme začínali. Priviezla ho jeho sekretárka. Bol podnikateľ a spolu s ňou veľa cestoval autom do Hamburgu. Celú cestu šoféroval sám a každých 100 km si musel zdriemnuť, takže im to trvalo veľmi dlho. Sťažovala sa, že strašne chrápe a napriek nadmernému spaniu je stále unavený. Vyšetrili sme ho a zistili sme, že sa mu počas spánku zastaví dýchanie asi 72-krát za hodinu, čo je vysoké číslo. Takže ten človek nielenže sa nemohol vyspať, ale nevedel ani poriadne dýchať. Dali sme mu ventilačný prístroj a on už po prvej noci tvrdil, že sa tak roky nevyspal. Neskôr sa nám sekretárka prišla do laboratória osobne poďakovať. Pochválila sa, že teraz so šéfom dôjdu do Hamburgu na jeden ťah."

Pomoci sa na pracovisku dostalo aj mladému mužovi, ktorý bol po ľahkej autonehode hospitalizovaný. V nemocnici zistili, že trpí fibriláciou srdcovej predsiene. Umiestnený bol na JIS-ke, kde počas noci chrápal tak silno, že sa zamestnanci rozhodli obrátiť sa na spánkové laboratórium. "Vyšetrenie polysomnografom ukázalo, že mladík má ťažké obštrukčné spánkové apnoe, čo zapríčinilo roztiahnutie a fibriláciu predsiene. Nasadili sme mu ventilačný prístroj a po prvej noci sa začal lepšie cítiť. Špecifikom u neho bolo, že potreboval také vysoké hodnoty tlaku na to, aby mu udržali dýchacie cesty priechodné, že mal problém proti pretlaku vydýchnuť. Normálne sa používajú hodnoty okolo 10 až 12 cm H2O a on potreboval asi 17. Tak sme mu odporučili v tom čase na trhu novo vyvinutý ventilačný prístroj, ktorý dokázal znížiť ventilačný tlak pri výdychu. Pravidelne ho používal a neskôr mu na kontrole srdca zistili, že vďaka tomu došlo k spontánnemu zmenšeniu predsiene a fibrilácia ustúpila."

Zdravý spánok je teda pre človeka dôležitý. A čo si treba predstaviť pod týmto pojmom? Profesor V. Donič vysvetľuje, že dĺžka spánku je u každého človeka individuálna. Niekomu stačí 5, iný potrebuje 8 hodín spánku. Známe sú historické prípady, že francúzsky generál Napoleon či britský premiér Churchill spali iba 4 hodiny denne. "Zdravý spánok je charakteristický tým, že sa človek ráno prebudí svieži, oddýchnutý a plný elánu do nového dňa. Nesmie cítiť únavu, bolesti hlavy či nechuť vstať."

Problémy s chrápaním má asi 40 % mužskej populácie. Ale 5 % z nich je podľa profesora v možnom ohrození života. Chrápanie totiž môže spôsobiť poruchy srdcového rytmu, zástavu srdca, vysoký krvný tlak, kôrnatenie ciev a ďalšie choroby. Zhoršovať sa môže vekom a pribúdajúcimi kilogramami. Preto sa pokojne môže stať i to, že chrápaním šokuje okolie aj 30-ročná žena.

Spánková medicína má v súčasnosti na Slovensku svoje pevné miesto. Pred 20 rokmi to tak nebolo. Vtedy bol tento odbor u nás neznámy. Do povedomia sa dostal po návšteve tímu slovenských odborníkov v USA (medzi nimi bol aj profesor V. Donič), kde popredným lekárom predniesli výsledky svojich dlhoročných výskumov. Na prednáškach boli vtedy aj predstavitelia amerických spánkových centier. "Ponúkli nám, či sa nechceme ísť k nim pozrieť. Radi sme ich pozvanie prijali, aby sme videli ako laboratórium funguje. Po tom, čo sme to videli, sme sa rozhodli, že začnemu túto metódu aplikovať aj na Slovensku."

Po návrate z USA to bola ešte dlhá cesta, kým laboratórium vzniklo. "Chýbali nám peniaze, nemali sme z čoho zaplatiť prístroje. Jeden polysomnograf stál približne dva milióny korún (cca 70-tisíc eur). Sme radi, že sa nám napokon podarilo všetku techniku zaobstarať a v ničom tak nezaostávame za poprednými svetovými pracoviskami. Veľa ľudí neverilo, že problémy so spánkom môžu mať závažné medicínske problémy. Dnes, po 20 rokoch, už o tom nikto nepochybuje. Existujú vedecké články v renomovaných časopisoch, kde sa jednoznačne dokázalo, že poruchy dýchania v spánku majú svoje príčiny a následky. Týmto ľuďom sa znižuje kvalita života a taký pacient spoločnosť a poisťovňu veľa stojí." Podľa profesora je košické laboratórium vybavené rovnako modernou technikou ako v zahraničí. Jediné, čím sa líši, je kapacita. Napríklad v Nemecku má jedno spánkové centrum aj 10 postelí, čo je v porovnaní s našimi dvoma posteľami veľké číslo.

V. Donič je priekopníkom spánkovej medicíny na Slovensku. Skromne tvrdí, že nie je jediný, kto sa vydal na cestu časti medicíny, ktorá na prvý pohľad nemusí vyzerať atraktívne. "Chcel som pomáhať ľuďom, ktorí pred tým nikde pomoc nenašli. Niektorí ľudia chodia radi po vyšliapaných chodníčkoch, iných fascinuje neprebádaná cesta. Zadosťučinením pre mňa bolo, že sme dokázali v našom laboratóriu pomôcť mnohým pacientom, zlepšiť ich život."

Okrem liečby pacientov sa profesor venuje aj odovzdávaniu poznatkov medikom na Lekárskej fakulte Univerzity P. J. Šafárika. Verí, že jeho práca bude mať nasledovníkov. Sám sa venuje ľuďom s problematickým spávaním, pracuje po nociach, keď jeho pacienti spia, ale na zlý spánok sa nesťažuje. "Zvyčajne som v noci v laboratóriu, aby som sledoval životné funkcie pacientov, ale nie je to tak vždy. Únavu necítim, spávam bez problémov. Asi je to tým, že má táto práca veľmi baví. Žijem pre ňu," dodáva s úsmevom.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári