Korzár logo Korzár Košice
Streda, 27. január, 2021 | Meniny má BohušKrížovkyKrížovky
MIROSLAV TIRDA ŽIL 20 ROKOV NA LUNIKU IX, TERAZ ŠTUDUJE NA VYSOKEJ ŠKOLE A SNAŽÍ SA ÍSŤ "HORE"

Kedysi bol pre nich čierna ovca, teraz sa im snaží pomáhať

Lunik IX. je neslávne známa košická adresa. A to nielen pre tých, ktorí tam žijú, ale aj pre tých, ktorí na tomto rómskom sídlisku žili kedysi. No nie je dobré hádzať všetkých jeho obyvateľov do jedného vreca.

Miroslav a deti, ktoré mali o zbieranie odpadkov veľký záujem.Miroslav a deti, ktoré mali o zbieranie odpadkov veľký záujem. (Zdroj: Veronika Janušková)

Keď sa situácia začala zhoršovať, mnohí nečakali na úplnú katastrofu, ale vzali nohy na plecia a bežali „hore". Jedným z nich je aj mladík menom Miroslav Tirda. Už býva inde, no na svoje pôvodné prostredie nezanevrel. naopak, snaží sa mu pomáhať.

Miro je 21-ročný Košičan, ktorý žil 20 rokov na Luniku IX. „Obaja moji rodičia pochádzajú z Košíc a keďže sú Rómovia, keď hľadali byt, bol im pridelený na Luniku IX na ulici Podjavorinskej. V tej dobe to bolo ešte krásne sídlisko. No museli sme odísť. Mama povedala, že musíme ísť 'hore'. Až neskôr som pochopil, čo tým myslela," spomína Miro. „Hore, znamenalo lepší a poriadnejší život v normálnych podmienkach."

Mladík má ešte dve sestry. Staršia Klaudia má 18 a mladšia Laura osem. "Moje detstvo dnes vnímam pozitívne. Možno to tak malo byť, že som žil tam, aby som sa niektoré veci a súvislosti naučil chápať. Keď som bol dieťa a hlavne, keď som prišiel do puberty, som to ako pozitívum nevnímal. Stále som sa pýtal každého, prečo práve my sme sa museli ocitnúť na Luniku IX, prečo my musíme trpieť niektorým ľuďom ich správanie... Nikto mi však nevedel odpovedať."

Mirova mama pracovala ako upratovačka v nemocnici a otec ako sklenár. Neskôr pracovali v iných odvetviach a ich posledné zamestnanie bolo asistentka učiteľa na Základnej škole na Luniku IX a skladník v obchodnom centre. Žili na pomerne dobrej úrovni. „My sme bývali vo vtedy tej lepšej časti Lunika IX. Teraz sú všetky zlé. Hrebendova ulica, to bola tá zlá a predné ulice boli tie dobré. Tam žili tí, ktorí žili poriadne a platili účty. Existovalo tam také rozdelenie, akoby akési kasty."

Keď spomína na detstvo tvrdí o sebe, že bol akousi čiernou ovcou. „Zažíval som nevraživosť nielen zo strany majority, ale aj zo strany Rómov. Už na základnej škole som bol 'iný', lebo som mal vždy dobré známky. Skončil som ju s jednotkami a asi dvoma dvojkami. Keď som niečo nevedel, pýtal som sa. Vždy som sa učil, angažoval sa v aktivitách. Na sídlisku to nebolo ešte také hrozné ako dnes. Fungovalo tam mnoho vecí, ľudia ešte mali akýsi rešpekt, či súdnosť. Odpad vyhadzovali vonku iba 'hrebenďáci'. Na sídlisku fungoval miestny úrad, bar, ihrisko pre deti s hojdačkami. My sme teda ešte tak veľmi neboli ukrátení o detstvo, ako deti, ktoré tam vyrastajú teraz."

Keď bol Miro tínedžer, vnímal vzrastajúci neporiadok a zlé pomery, ktoré pomaly šírili z Hrebendovej a prenikali do ďalších ulíc. „Vnímal som to veľmi zle. Nerozumel som a ani dodnes nechápem, prečo sa tam tí ľudia tak správajú. Občas som nenávidel seba, či rodičov za to, že dovolili, aby sme tam žili. Situácia sa zhoršovala a vďaka neplatičom začínali aj nám vypínať vodu, elektrinu, radiátory. Mnoho ľudí začalo zo sídliska odchádzať..."

Miro bol čiernou ovcou aj v stredoškolskom štúdiu. „Začal som chodiť najprv na obchodnú akadémiu. Bol som prijatý bez prijímačiek. Tam som bol jediný Róm v triede. Dvaja boli so sídliska Nad jazerom. Oni sa však tvárili, že k Rómom nepatria. Vtedy sa hovorí, že sa Róm robí gadžom. Nejako sme sa spolu nebavili. Už po prvom dni v triede s 'bielymi' som nechcel do tej školy chodiť. Nebolo to preto, že by ma odsudzovali, alebo na mňa pokrikovali, to vôbec nie. Ale mne stačili, len ich zvláštne pohľady.:

Pozerali na neho, akoby sa chceli spýtať, čo tam robí, či nezablúdil... "Mnohí isto neboli nadšení, že budú mať spolužiaka Róma a ešte menej, keď som povedal, že som z Lunika IX," smeje sa Miro pri spomienke na tieto chvíle. „Nikdy nezabudnem na prvý deň v škole. Triedna čítala mená, každý mal hovoriť o sebe a spomenúť školu, na ktorú predtým chodil. Každý hovoril ulice. Ja som povedal Podjavorinskej 1. Ona sa spýtala, že aká je to škola. Povedal som, že z Lunika IX. Ostala tiež prekvapená. Neskôr, keď ma spoznali, už to bolo lepšie. Dokonca som s 'bielym' sedel v lavici. Dodnes sme dobrí kamoši."

Paradoxne však túto školu predčasne neukončil kvôli rasovým predsudkom, nezhodám či nezvládanie učiva. „Mňa to štúdium po čase prestalo baviť. Išiel som tam preto, lebo to chcela moja mama. Po roku a pol som zistil, že ekonomika ma absolútne nebaví. Ja som predtým chcel byť kuchár - čašník. Nesúhlasila s tým, lebo to podľa nej nezodpovedalo známkam. Podľa nej som mal na viac. S jej pomocou som napokon prestúpil, presvedčil som ju. V škole som to nepovedal, vybavila to mama. Bavili ma v tej dobe humanitné predmety. Začal som teda chodiť na pedagogickú a sociálnu akadémiu na odbor sociálna práca sociálno-výchovný pracovník."

Táto škola Mira bavila a zvládal ju. Keď bol vo štvrtom, maturitnom ročníku, situácia na Luniku IX začala byť neúnosná. Jeho rodičia sa rozhodli odísť do Belgicka. Keďže pracovali, vždy platili účty. Ibaže nevideli na Luniku IX spravodlivosť. Boli tak, ako neplatiči, obmedzovaní vo vode, či elektrine. „Mama povedala, že aj keby mala chodiť po všetkých krajinách sveta, na Lunik IX sa nevráti. Mal som vtedy 18 rokov. Rodičia nechceli, aby som ostal sám v Košiciach a už vôbec nie na Luniku IX. Ale ja som chcel dokončiť školu. Dohodli sme sa preto, že až ju skončím, potom sa rozhodnem, či definitívne ostanem, alebo pôjdem za nimi."

V tej dobe Mirovi pomáhal kňaz Jozef Červeň ktorý prišiel na sídlisko. S ním sa mohol rozprávať o všetkom, pomohol mu aj so štipendiom. „Bol mojim 'ťahačom' z Lunika IX. Keby jeho nebolo, tú školu neskončím. Kvôli tomu prostrediu. Málo ľudí chodilo v tej dobe na strednú školu a smiali sa mi, prečo ešte nemám ženu. Ešte aj teraz sa mi občas smejú, že mám 21 rokov, že už by som mal mať ženu a deti..."

Na sídlisku sa Miro zdržiaval stále menej a možno aj preto ho to prostredie nestiahlo dolu. „Začal som chodiť na mládežnícke školenia. Okrem toho som začal blogovať na sme.sk a ozvali sa mi ľudia, ktorí mi ponúkli prácu v Rómskom mediálnom centre. Najskôr mi dávali rôzne kurzy a po maturite ma vzali do práce. Nebolo to však na plný úväzok. Zasvätili ma do rozhlasového vysielania. Bol som rozhlasový redaktor v rámci národnostného vysielania v rádiu Patria."

Neskôr pracoval aj pre MECEM, ktorý vydáva rómsky národnostný magazín "So vakeres" pre STV. V tejto práci sa Mirovi podaril veľký úspech. „Natočili sme s kolegyňou dokument. Volal sa 'Narodil som sa na Luniku IX'. Bol som rozprávač aj hlavná postava dokumentu. Poňali sme sídlisko objektívne. Ukázali sme to dobré aj to zlé. Poukazovali sme na to, čo robí voči Rómom zle mesto a čo robia naopak zle Rómovia. Za dokument sme dostali novinársku cenu za najlepšiu televíznu reportáž za rok 2010 a cenu British Council za medzikultúrny dialóg."

Zo sídliska odišiel Miro bývať inam pred niekoľkými mesiacmi. Začal externe študovať na Vysokej škole sv. Alžbety sociálnu prácu a našiel si podnájom. Teraz je v 2. ročníku. Momentálne je nezamestnaný a hľadať prácu má problém aj ako človek s maturitou, externe študujúci vysokoškolák. Lebo je Róm. „Ľudia majú mnoho predsudkov. Na druhej strane ich však chápem. Ak niekto má s niečím iba negatívne skúsenosti, ťažko očakávať, že sa bude na to pozerať pozitívne. Ja sa snažím tie predsudky a bariéry lámať."

Pomoc sídlisku na ktorom Miro kedysi žil, sa rozhodol realizovať cez projekt „Čistý Lunik IX - lepšie miesto pre deti". Projekt podporuje IUVENTA - Slovenský inštitút mládeže v rámci grantového programu EÚ - Mládež v akcií. „Raz som sa v duchu opýtal, čo môžeme urobiť pre tie deti? Dlho som rozmýšľal, čo by sa tam dalo robiť tak, aby som mohol zahrnúť do môjho projektu väčší počet detí bez ohľadu na to, či sú špinavé, alebo inteligentné. Tak som mi napadla myšlienka: poďme upratať Lunik IX. Možno na prvé počutie je to nemožné, ale ja si myslím, že to možné je... Keďže mi mládež na Luniku nie je ľahostajná a vidím toľkých mladých, ktorí majú potenciál, no potrebujú príležitosť, tak som sa rozhodol pripraviť tento projekt. Jeho cieľom je doslova dohnať hlavne deti k zodpovednosti za svoje životné prostredie, za svoje správanie."

Keď pripravoval projekt a v ňom opisoval, prečo to asi títo ľudia robia, prečo hádžu odpadky von oknom, napísal, že to nevie. „Teraz na to postupne prichádzam. Deti nemajú čo robiť. Keď idem po sídlisku, často ich vidím hrať sa vo veľkokapacitnom kontajneri. Prečo? Lebo tam okolo nie je nič iné. Potom mi napadne otázka, prečo to nevadí rodičom, že sa deti hrajú v smetiach?. No aj na toto som prišiel. Rodič má možno toľko iných 'starostí', že toto ho nezaujíma alebo nemá síl to riešiť. Musí riešiť milión iných vecí, ako to, či sa jeho decko hrabe v kontajneroch alebo nie."

Napríklad musí riešiť každodennú otázku, čo budú jesť. "To je tá najzákladnejšia otázka. Ďalej, odkiaľ zoberie peniaze na naplnenie probanbutanovej 'bomby', aby si mohli navariť aspoň čaj. Potom, a to sa stáva v lepšom prípade, odkiaľ zoženie peniaze na zaplatenie elektriky. Aspoň 6 eur na jeden deň. Naschvál som povedal, že v lepšom prípade, lebo polovica ľudí z Lunika IX, približne 3-tisíc obyvateľov, v tejto chvíli nemá elektrinu. To znamená, že mrznú. Mrznú oni, mrznú ich deti. Mrznú bábätká. Takže asi preto som prestal riešiť otázku, prečo sa deti hrajú v kontajneri." Nesnaží sa ospravedlňovať ich. Len pomenováva fakty.

„Po prvom zbere odpadu mi Janka, jedna z dobrovoľníčok a pomocníčok pri realizácii projektu, ktorá bola 'odmenená' kameňom do ruky, povedala: 'Miro, ja si ťa teraz vážim ešte viac.' Keď som na ňu nechápavo pozeral, dodala: 'Že si neskončil ako títo ľudia...'

Táto veta v Mirovi Tirdovi rezonuje doteraz. "Som šťastný, že som tak neskončil a dúfam, že ani neskončím. Nechcem si však stavať kariéru a život na tom, že som Róm z Lunika IX, ale na tom, že som Miro a na tom, čo dokážem. Nechcem byť pozitívne ani negatívne diskriminovaný..."

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Hygge ako životný štýl
  2. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  3. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  4. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  5. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  6. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  7. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  8. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  9. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  1. Babylon Berlín: Najdrahší nemecký seriál
  2. Potravinové intolerancie bude KRAJ riešiť aj tento rok
  3. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  4. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  5. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  6. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  7. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  8. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  9. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  10. Budovanie zelenej značky
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 20 858
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 20 158
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 18 095
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 552
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 198
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 876
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 478
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 341
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 212
  10. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 6 604
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto.

Pribudla stovka obetí, vakcínu dostalo 5 743 ľudí.

53m
Priebežné výsledky plošného testovania.

K horším sa ešte môže prehupnúť Prešov a Spišská Nová ves.

45m
Šačianska nemocnica.

Kedy mali vakcínu dostať, už nevysvetlili.

11 h
Očkovacie centrum v košickej nemocnici.

Nemocnica: Nemôžeme ovplyvniť, kedy ľudia prídu.

11 h
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ilustračné foto.

Na Slovensku sa skončilo celoplošné testovanie.

5 h

Druhé plošné testovanie za sto miliónov dosiahlo toto.

Certifikát z celoplošného skríningového testovania na ochorenie COVID-19 prebiehajúceho od 18. - 26. januára 2021.

Od dnes platia prísnejšie pravidlá.

15 h

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop