Oslávila tam najkrajšie sviatky roka - Vianoce a príchod Nového roku.

Rozhodnutie plaviť sa v regióne najjužnejšej časti Strednej Ameriky padlo pred tromi rokmi v lete. Zuzane to ponúkol český kamarát Pepo, ktorý sa každý rok v zime plaví cez Atlantický oceán so svojou loďou Princezná do tejto časti zemegule. Pôvodný plán stráviť s priateľmi sviatky na Kostarike tak rýchlo padol. Všetci šiesti si rezervovali letenky na december. Lietadlom sa z Viedne prepravili do Paríža a odtiaľ na francúzsku kolóniu v Karibiku - Martinik.

Tu strávili šiesti Slováci prvé tri dni spoznávaním prostredia a miestnych ľudí. "Na Martiniku je infraštruktúra na dobrej úrovni," spomína Zuzana. "Po troch dňoch sme sa nalodili na Princeznú. Naša trojtýždňová okružná plavba začínala pri tejto francúzskej kolónii, pokračovala po ostrovoch St. Lucia a St. Vincent a okolo súostrovia Grenadiny. Z druhej strany ostrovov sme sa potom vracali späť na miesto odchodu."

Na lodi cestovali siedmi, vrátane kapitána. K dispozícii mali tri kajuty s dvomi posteľami, v zadnej časti lode sa mohli vyspať ďalší štyria ľudia. Prvá zastávka viedla na severný cíp St. Lucie. Aj keď sa partia vybrala na plavbu preto, aby si oddýchla od civilizácie, niektorí z posádky odlúčenie od techniky nezvládli. "V prvom prístave bola okrem reštaurácie, baru a sociálnych zariadení aj možnosť pripojenia na internet. Chlapci vytiahli laptopy, sadli si oproti a začali kontrolovať pracovnú poštu. My ostatní sme na nich pozerali, čo to má znamenať. Ale je pravda, že po uplynutí dvoch týždňov na cestách sme boli radi, ak sa nám podarilo spojiť s domovom."

Potápanie so žralokmi

St. Lucia a St. Vincent sú ostrovy sopečného pôvodu. Na oboch je vyhasnutá sopka, preto sú tam pláže pokryté čiernym pieskom. Nezabudnuteľný pohľad sa Zuzane naskytol po výstupe na 750 metrov vysokú horu Petit Piton na ostrove St. Lucia. "Na vrchole vyzerá taká úzka, akoby sa na ňu nedalo vyliezť. Našťastie, náš kapitán Pepo poznal cestu, takže sme mali dobrého sprievodcu. Na vrch hory neviedol žiaden turistický chodník, niektoré úseky boli nebezpečné. Napríklad sme dva razy liezli po lanách upevnených na stenách takmer úplne kolmých. Trochu sme sa báli, že sa odtrhne. Výstup trval asi tri hodiny, ale výhľad odtiaľ stál za to. Naša loď sa javila dole v prístave úplne maličká."

Pláže v Karibiku sú podľa Zuzany rovnaké, ako vidíme na cestopisných fotografiách. Okrem tmavých piesočnatých na St. Lucii a St. Vincente si na Grenadinách mohli cestovatelia vychutnať aj biele koralové pláže, ktoré obmývalo azúrové more. Zatiaľ čo počas bežných dovoleniek sa treba tlačiť pomedzi ďalšími dovolenkármi, ležadlami a slnečníkmi, tu si mohli „moreplavci" dopriať luxusný komfort ako z Modrej lagúny. „Na väčšinu pláží, ktoré sme navštívili, sme si museli doplávať z lode. Zvyčajne boli opustené, takže sme si ich mohli do sýtosti užiť. Jeden deň nás kapitán poslal zaplávať si poza skaly a my sme doplávali k vodopádu, ktorý ústil rovno do mora. Bolo to nádherné. Len my a okolo nás skvelá príroda. Iný deň sme si večer vybehli na opustenú pláž, grilovali a opekali v úplnej divočine, pričom sme si svietili čelovými lampami, pretože iné osvetlenie okrem ohňa tam nebolo."

Karibské ostrovy sú charakteristické tým, že dovolenkárom nespríjemňuje pobyt hmyz ako komáre, pavúky či moskyty. Za jeden z naj zážitkov považuje Zuzana chvíle, keď sa potápali a sledovali žraloky. Pri pobreží Grenadín žije jediný druh, ktorý možno v Karibiku nájsť. „Je asi meter a pol dlhý, nie je útočný a možno sa s ním normálne potápať. Tak sme si vzali plutvy i 'šnorchle' a vyrazili do vody. Žraloky boli skryté pod skalami, takže sme ich odtiaľ museli vyhnať. Pokúšala som sa plávať za jedným, ale nestačila som jeho rýchlosti."

Domorodí obyvatelia žijú na ostrovoch skromne. Živia sa prevažne rybami a pestovaním plodín. Veľký zdroj ich príjmov tvorí turizmus. Američania prichádzajú na ostrovy krátko pred sviatkami. Preto boli prvé dva týždne Zuzaninho pobytu mestečká a osady pomerne prázdne. Neskôr sa začali zapĺňať. Miestni obchodujú s potravinami i suvenírmi. Podľa Zuzany boli často v snahe predať niekomu svoj tovar až neodbytní, preto s nimi treba jednať rázne. „Keď sme niekde zakotvili, párkrát sa stalo, že k našej lodi priplával miestny obyvateľ na člne. Chvíľu sme sa s ním porozprávali, ale potom sme ho poslali preč. Nechcel odísť a vyzeral, akoby sa hneval, že s nami stratil čas a preto si od neho niečo musíme kúpiť..."

Voňajú im americké doláre

Keďže väčšinu klientely tvoria Američania, miestnym "vonia" najmä americký dolár. Vlastnou menou je karibský dolár, ktorého hodnota bola v čase cesty Slovákov cca 10-krát nižšia ako USD. Paradoxne ich na americké doláre naučili samotní Američania. „Ak pýtali od Američanov za predávaný tovar doláre, tí sa nepýtali aké. Dali im priamo ich americké. Tak Karibčania pochopili, že sa im viac oplatí predávať v cudzej mene, čím sa služby oproti pôvodnému stavu predražili. Preto sme s nimi museli zjednávať."

Väčšinou na ostrovoch Karibiku ľudia nežijú blízko mora. Dediny a mestečká sú ukryté na kopcoch a v lesoch, preto mala Košičanka s priateľmi možnosť obdivovať miestnu flóru. „Vždy som sa na niečo zapozerala, že sa mi to zdá známe a nakoniec som zistila, že to mám doma v črepníku, len asi päťnásobne menšie. Pri ceste k vodopádom sme prechádzali cez bambusový háj. Vyzeralo to úžasne, bambusy boli asi 5 či 6 metrov vysoké. S rovnými stonkami bez listov, ktoré sa tiahli do výšky v rovnakej hrúbke. Vzápätí na to sme natrafili na grepfruitovník. Spočiatku som si hovorila, že je to veľká škoda, pretože grep nepatrí medzi moje obľúbené ovocie pre jeho horkú chuť. No rozhodla som sa spraviť výnimku. Keď som ochutnala prvý z nich, bol taký vynikajúci, sladký, že som si dala ešte ďalšie dva."

Pri ďalšej ceste do vnútrozemia – keď si išli obzrieť miestnu sopku - Zuzana a jej spoločníci videli v kopcoch učupené domčeky. Počas chodenia stretli len málo ľudí. Napokon natrafili na jedného, ktorý sa vracal z údolia do vrchov. „Do kopcov sme šliapali už tri hodiny, tak sme sa sami pýtali, ako tí ľudia spolu komunikujú, či sa stretávajú a ako často schádzajú z kopcov dole. Ten muž nám povedal, že z domu odchádza do doliny raz za týždeň. Ak sa chce rozprávať s ľuďmi, ktorí žijú v dome oproti cez dolinu, jednoducho na seba kričia. Nemajú veľkú šancu sa s niekým stretávať. Vedú skôr samotársky život v dome uprostred stromov. Žijú veľmi skromne z toho, čo si dopestujú a lovom rýb."

Keďže moreplavci brázdili Karibik, museli zakúsiť aj pirátsku atmosféru. Tej sa im dostalo na ostrove St. Vincent, kde natáčali legendárnu pirátsku ságu – Piráti z Karibiku. Kvôli tvorbe tohto amerického "seriálu" postavili v zátoke Wallilabou bay filmové kulisy, vrátane budov, šibenice či truhiel. „Keď sme sa vylodili, nikto tam nebol. Je to vlastne ďaleko od bydlísk ľudí. Všetko tam je schátrané, nikto sa o to nestará. Veľmi sa nám tam páčilo, len škoda, že z toho nikto nespraví lepšie turistické miesto." K rekvizitám z populárneho filmu sa napokon dostali v mestečku, kde si Francúzi otvorili a prevádzkujú reštauráciu. „Jej majitelia tam mali vystavené rekvizity, tak sme sa poobliekali a pofotili sa. Nezistili sme však, ako ich majitelia získali."

Karibské Vianoce

Na jednom z ostrovov Grenadín – Unione strávila partia Vianoce. Pekne vyobliekaní, s dobrou náladou si pochutnali na slávnostnej večere, pozostávajúcej z predjedla, polievky a hlavného jedla. Keďže kapustnicu, rybu a zemiakový šalát by im tisíce kilometrov od domova nikto nespravil, pozostávalo ich slávnostné hlavné menu z ryby. Aby si predsa len Slováci aspoň trochu priblížili najkrajšie sviatky roka, na aké sú zvyknuté doma na Slovensku, rozhodla sa Zuzka nakúpiť ešte v Košiciach malý vianočný stromček. Po príchode na loď im uvarila bobaľky s makom, rozdali si darčeky a na Prvý sviatok vianočný si pozreli na laptope klasiku Tri oriešky pre Popolušku, a tak sa kúsok Slovenska presunul do ďalekého Karibiku.

Práve 25. decembra sa rozpútala zábava, na akú sa cestovatelia tešili. Roztočili to v jednom z miestnych barov, kde domáci mohli oči nechať na troch blond Európankách. „V tom podniku sme ostali samé baby v plavkách, pretože sme sa tak celý deň pohybovali po ostrove. Tak nám chalani odišli po oblečenie. Keď sa vrátili, už to v bare žilo..."

Počas spiatočnej cesty na Martinik, kde Slováci oslávili záver roka, si z lode obzreli súkromný ostrov Micka Jaggera a arabského šejka. Nezvyčajná vianočná dovolenka nie je pre Zuzanu nič ojedinelé. Vlaňajšok strávila plavbou na lodi v okolí Egypta. O tom, že je veľká cestovateľka, svedčí fakt, že si prezrela aj Thajsko či Indiu.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári