Prezradila, prečo pri svojich starších kolegoch nemá trému, ale i to, kto je jej najväčší fanúšik.

V inscenácii Garderobiér dostala I. Kuxová príležitosť zahrať si s osobnosťami českého a slovenského divadla a filmu. Rozhodne to však s ňou nezamávalo. "Myslím, že takéto príležitosti sú prirodzenou súčasťou života mladej herečky. Každý deň sa v práci stretávam s osobnosťami, na ktorých väčšina ľudí pozerá s nemým obdivom. Ja sa však v tomto prostredí pohybujem dlhšie. Pre mňa je to úplne normálne a prirodzené a nemám z toho trému," prezradila herečka. Skôr to berie ako školu a možnosť sa niečo naučiť. "Je to pre mňa zvláštne o to viac, keď som na javisku s týmito dvoma pánmi - Lasicom a Polívkom. Oni sú totiž zvyknutí improvizovať, pričom s týmto ja nemám žiadnu skúsenosť. Samozrejme, že neostanem stáť ako zarezaná, nejako zareagujem, ale je to zvláštne, keď človek musí rátať s hocičím."

Herečkou už od detstva

I. Kuxová túžila byť herečkou už od detstva. "Bola som ten typ dievčatka, ktorý túži byť herečkou. Už od svojich šiestich rokov som o tom snívala. Objavila som sa raz totiž v televízii v zákulisí a úplne ma to pohltilo. To prostredie sa mi zdalo úžasné a videlo sa mi úplne prirodzené pre mňa. Tak som začala chodiť do krúžkov, bavilo ma to, pokračovala som na škole a po VŠMU ma vzali rovno do divadla. V podstate sa dá povedať, že ma to pohltilo natoľko, že mi nenapadlo zamýšľať sa nad akoukoľvek inou profesiou."

Priznáva, že ako mladé dievča, ktoré sa rozhodlo pre kariéru herečky, mala dosť skreslené predstavy o tejto profesii. "Mala som zidealizované predstavy a asi ma musel život trochu prefackať, aby som si uvedomila, že nie všetko je ideálne - ani kolegovia a vzťahy s nimi, ani prostredie... Divadlo totiž nie je objektívna záležitosť. Nemôžete sa spoliehať na to, že vás obsadia do tej postavy, ktorá sa hodí práve vám. Priznám sa, že občas mám aj pocit krivdy, ale s tým si viem poradiť. Nie som však ten typ povahy, ktorý si vie vydobyť to svoje ostrými lakťami. Sú však veci, o ktoré sa snažím trochu zabojovať. Viac mi totiž napríklad vyhovuje hra, ktorá je komornejšia. Ale aby som nehovorila len negatívne veci, občas sa mi prihodí situácia, keď je všetko ideálne. Šťastie na dobré roly mám - ako kedy. Napríklad momentálne som spokojná," podotkla s úsmevom.

Mladí herci, ktorí trávia v poslednom čase pomerne veľa času aj nakrúcaním seriálov, zvyknú tvrdiť, že napriek tomu je pre nich divadlo na prvom mieste. Rovnako to cíti aj I. Kuxová. "Divadlo je najdôležitejšie. Je to veľký základ pre akékoľvek ďalšie herectvo - aj televízne, aj seriálové. To je síce civilnejšie, no nie je v základoch iné. No a ďalšia vec je, že v divadle sa človek naučí pripraviť sa pre rolu. Je to totiž hlavne o psychoanalýze postavy a to je dobrý základ do ďalšej roboty."

Populárna vďaka seriálom

Divadlu sa venuje od detstva a je členkou SND už od svojho štúdia na VŠMU, no až po tom, čo sa objavila v seriáloch Ordinácia v ružovej záhrade a Panelák, si získala aj širšiu popularitu. "Má to svoju logiku, veď seriál si naraz pozrie milión ľudí a do divadla sa vmestí len pár stoviek a navyše - do divadla chodia zvyčajne tí istí ľudia pravidelne. Ak ma však niekto spozná na ulici a povie mi, že som sa mu páčila v tej a tej hre v divadle, tak je to pre mňa vnútorne hodnotnejšie, ako keď mi niekto povie, že sa mu páčim v Paneláku. Beriem to však triezvo a chápem, že televízia je mocná čarodejnica, ktorá má dennodenne dosah na všetky domácnosti."

Mnoho mladých hercov dnes ide zo seriálu do seriálu, z jedného televízneho projektu do druhého. Popri tom skúšajú v divadlách, dabujú, niektorí aj moderujú rôzne spoločenské akcie. Vraj kým je práca, treba brať, lebo zajtra byť nemusí... "Je to pravda. Aj ja sama si veľmi dobre pamätám obdobie, keď som nemala doslova do čoho pichnúť a bolo to príšerné. Na druhej strane sa snažím nezaťažiť sa extrémne. Už keď napríklad mám po sebe tri dni nakrúcania seriálu od rána do večera a popri tom divadlo, tak už na sebe cítim, že viac nevládzem. No a keď si pár dní neoddýchnete, už ten energetický deficit nedobehnete. Som však rada, že je to tak, ako to je, lebo ničnerobenie by ma asi otupovalo."

I. Kuxová navyše nie je ten typ herečky, ktorý sebavedomo ide po príležitostiach a snaží sa doslova lakťami vydobyť si obsadenie do zaujímavej hry či seriálu. "Ja si radšej počkám, či ma niekto osloví. Nerada znásilňujem veci. Našťastie, momentálne mám celkom fajn obdobie. Hlavne čo sa týka práce, ktorá ma baví. Nebudem však tvrdiť, že ma všetko napĺňa rovnako. Sú aj veci, ktoré by som možno oželela, ale z niečoho žiť musím! Ako pubertiačka som bola naivne presvedčená o tom, že nebudem robiť veci, za ktorými si nebudem stáť na sto percent. Lenže potom príde realita - účty platiť treba, chlebík si tiež musíte kúpiť. Nie vždy som úplne spokojná s tým, čo robím, ale život je asi taký..."

Umieranie si odtrpela

Najväčšiu radosť z práce herečky má v divadle. "Teším sa, keď vidím, že sa divákom predstavenie páčilo. Že ich rozosmialo alebo rozplakalo. Občas si aj zanadávam, ale nemyslím, že v iných povolaniach je to iné. Navyše - ja si naozaj neviem predstaviť, že by som každé ráno vstávala o šiestej, šla do tej istej kancelárie a sedela tam osem hodín a už len čakala, kedy padla. Prácu človek musí mať rád, veď si vezmite, že fakticky v nej trávime asi tretinu svojho života!"

Občas to vie byť aj mimoriadne nepríjemné. I. Kuxová si napríklad spomína na nakrúcanie scény v seriáli Ordinácia v ružovej záhrade, v ktorej zomrela. "Nejde ani tak o to, že som zomrela a že by som z toho mala psychickú traumu. Ale fyzicky to bolo veľmi náročné a vyčerpávajúce. Štyri hodiny som ležala v nemocnici na studenom stole, na sebe som mala len niečo ako plachtu. Zovšadiaľ mi trčali hadičky, nemohla som sa pohnúť, ani si odskočiť na toaletu. Navyše, kolegovia mali pocit, že je to dobrá situácia na to, aby si zo mňa robili srandy a robili mi schválnosti. Stŕpli mi všetky končatiny, strašne ma bolela chrbtica a po skončení nakrúcania som nevedela poriadne chodiť. Mala som pocit, že mám všetky kĺby v tele vykĺbené. Zábavné bolo, že som už na tú scénu takmer zabudla, nevedela som ani, kedy ju vysielali, keď mi raz jedna pani v obchode začala nariekať - vraj aká je rada, že ma vidí a že žijem, lebo keď som umrela v seriáli, tak ju to vzalo..."

Momentálne jej pomerne veľa pracovného času zaberá nakrúcanie seriálu televízie JOJ Panelák. Hrá v ňom lekárku Dominiku, rozhodujúcim znakom pre väčšinu divákov je však to, že je manželkou Masláka, ktorého hrá Ján Koleník. "No, väčšina reakcií ľudí, ktorí ma spoznajú na ulici a majú chuť osloviť, tak smeruje na Janka. Už som si na to zvykla," podotkla so smiechom. Ona sama si tiež občas Panelák zapne. "Ešte pred časom mali herci pri nakrúcaní seriálov možnosť si po ostrej pozrieť zábery. Teraz už na to nie je čas, ja často ani len netuším, čo vlastne na obraze bude. Takže ak sa chcem aspoň spätne skontrolovať, tak jedine takto."

Súkromie si stráži

Pre bulvár I. Kuxová rozhodne nie je žiadne šťavnaté sústo. "Chránim si súkromie tak, ako sa len dá. Nikdy som novinárom nerozprávala žiadne detaily z môjho života a ani to nemienim robiť. U niektorých kolegov totiž vidím, ako zle to môže dopadnúť, keď sa médiá príliš opierajú do súkromia. Nežijem škandalózne, nepretŕčam sa na žiadnych spoločenských akciách. Svoj súkromný život žijem úplne odstrihnutý od šoubiznisu. Ja sa na rôznych rautoch a recepciách cítim nepríjemne." Najlepšie jej je s priateľmi a rodinou v prírode. "Najradšej mám tie dni, keď sa môžem vybrať preč a stráviť aspoň víkend v Tatrách na túrach. Niekedy mi však stačí aj vybehnúť za Bratislavu. No a keď je veľmi škaredo, tak si ľahnem pred televízor a nechám sa uspať blikotavým svetlom z obrazovky."

Herci občas zvyknutú tvrdiť, že keď nie sú na očiach, zabúda sa na nich, preto sa oplatí vymetať rôzne večierky. "Ja si to vôbec nemyslím. Mňa takéto prezentovanie neláka, je to proti mojej prirodzenosti. Iné veci sú dôležitejšie. Nehovorím, že práca nie je pre mňa podstatná, na prvom mieste by mala byť predsa rodina, nie?" Rodinu si želá - pred nedávnom sa po dlhšom vzťahu rozišla s priateľom údajne práve kvôli tomu, že on nebol na založenie rodiny ešte ochotný pristúpiť.

"O sebe si myslím, že som silne rodinne založený typ. Túžim po nej, určite by som sa jej nevzdala na úkor kariéry. Navyše - herec prestane hrať a o pár rokov sa o ňom ani nevie a tie roky práce, ktoré tu zanechal, sú ako keby zmazané. Všetci sme nahraditeľní v priebehu sekundy. Toto kruté zistenie sa mi niekoľkokrát potvrdilo. Za popoludnie sa iný herec naučí vašu rolu a je po probléme. Treba to mať na mysli, aby sa človek držal nohami na zemi," dodala na záver.

Profil

Dátum narodenia: 30. jún 1981
Znamenie: Rak
Miesto narodenia: Bratislava
Rodinný stav: slobodná
Relax: príroda

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári