Potom škola ponúkla pre deti mliečnu desiatu. Mlieko je zdravé, nebude Anetka kupovať v bufete želatinu, sprostosti, ale chrúmať fajné pečivo, cuckať slamkou mliečko. A spolufinancuje to Európska únia, no neprihlás ju.
Najprv tvrdila, že mliečna desiata je super. Po týždni ju prestala baviť. „Zas mlieko, blé,“ ofučane komentovala. Po 2 týždňoch hovorí: „Odhláste ma z mliečnej čím skôr.“ Lenže už je vyplatená dopredu. Tak začala domov v taške nosiť vyschnuté pečivo a neotvorené krabičkové mlieko. Hromadilo sa nám v chladničke. Tak som ochutnal. Mmmmmmm.........
Žiadne pivko ani vínko doma večer pri telke. Mliečko v krabičke cmurkám. Minule mali jahodové. Mňam. Za 10 sekúnd som ho vysŕkal slamkou. Potom doniesla čokoládové. Dobre urobilo môjmu brušku. Inokedy vanilkové. Osviežilo, aj vitamíny mi dodalo. Ani nad neochuteným neohŕňam nos. Stiahnem ho do seba, ťahám, až kým nepočuť chrčanie slamky na dne prázdnej krabičky. Len kedy mi už konečne pošlú aj banánové?
To je teda obrázok – starý „kôň“ v obývačke pahltne poťahuje dačo ružové z malej krabičky, čo vzal vlastnému dieťaťu. Len čo dorazíme domov, už kutrám Anetke v taške, čože to dnes máme. Ó, mliečna desiata, god bless EÚ!
Keď teraz vyberám Anetku zo školy, už ako prvé sa hneď pýtam rovno k veci: „Sevas, moja, nenapínaj, hovor, čo ste dnes mali na mliečnu? Davaj het!“ Asi ju neodhlásim. No neobetujem sa pre dieťa?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
