KOŠICE. Skupinu približne šesťdesiatich ľudí, ktorí sa zúčastnili sviečkového pochodu od technickej univerzity k vedeckej knižnici, tvorili študenti. Staršie ročníky ani tváre novembra, ktoré historické chvíle prežili, na akciu neprišli.

Zhnitý systém

Podľa 20-ročného Antona Borovského znamenal rok 89 pre Slovensko veľa. "Túto zmenu bolo treba možno trochu skôr, ale aspoň to prišlo. Jediná chyba je, že všetci tí súdruhovia sa po zmene režimu zašili. Mnoho ľudí si myslí, že sa toho veľa nezmenilo, ale s tým nesúhlasím. Zmenilo sa toho dosť. Jasné, že to nie je dokonalé, ale spejeme k tomu a raz tá skutočná demokracia k nám dorazí.“

Tino Kántor oslavuje 17. november z viacerých dôvodov. „V tento deň mali svadbu moji rodičia a ako som sa dozvedel, tak o niekoľko rokov ma v rovnaký deň aj počali, čiže pre nás je tento dátum veľkou oslavou. Pre mňa nežná revolúcia jednoznačne znamená slobodu. Ten systém bol už tak zhnitý, že určite by skôr alebo neskôr padol. To, koľko ľudí na tento pochod prišlo podľa mňa nie je až také dôležité, skôr ide o to, že tí ľudia to majú v sebe.“

Prišlo zahraničie

Medzi pochodujúcimi bolo počuť aj cudzie jazyky. Trojica v zložení jednej Nemky a Dánky a jedného Nemca považovala účasť na podujatí za zaujímavú. „V Košiciach sme na výmennom pobyte. Tento váš sviatok je niečo podobné ako u nás v Nemecku 9.november 89, kedy oficiálne padol Berlínsky múr. Pre oba národy je teda november 89 sviatkom,“ vysvetlila nemecká študentka.

Miroslava Ribárová mala v čase Nežnej 6 rokov. Pamätá si ako jej rodičia s napätím sledovali televíziu a tešili sa. „Prvá zmena, na ktorú si spomínam je, že sme viac nehovorili súdružky ale pani učiteľky.“

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári