Nežerie, aj preto vyzerá tak, ako vyzerá...

Niektorí o nej hovoria, že je svojím spôsobom šialená. To však nie je pravda. Česká herečka Veronika Žilková je len veľmi rýchla. Ale naozaj veľmi rýchla. Rýchlo rozpráva, rýchlo rieši problémy, rýchlo žije. A aj za to si zasluhuje obdiv. V polovici októb

ra oslávila okrúhlych 50, no to vôbec neznamená, že ide na polovičný plyn. Jej zásoby energie sú zdá sa neutíchajúce.

Ak ženy zvažujú, či sa dá zladiť kariéra a rodina, mali by sa inšpirovať práve touto českou herečkou. Veronika dokázala, že materstvo a kariéra idú dokopy, veď je mamou štyroch vlastných detí a dve mala v pestúnskej starostlivosti. A aj tak sa vypracovala medzi hereckú špičku. Priznáva však, že to nebolo práve najľahšie a žiadalo si to ohromné odhodlanie. Hoci je u nich doma už voľnejšie, ešte chvíľu potrvá, kým si bude môcť naozaj vydýchnuť.

„S deťmi to už nie je také dramatické. Mám teraz fakticky dve - šesťročnú dcéru a 14-ročného syna. A potom už mám len dospelých ľudí. Takže to nie je taký záprah, ako keď ich bolo päť alebo šesť. Tá energia je jednak daná geneticky, jednak je dôsledkom zodpovednosti, ktorú za svoje okolie mám a cítim. Musím byť potomkom nejakým vzorom v pracovitosti vrátane domova, kde nemám dvojmetrovú trávu a týždeň špinavé riady. A tiež im musím byť finančnou istotou."

Naozaj sa teší na to, keď všetky jej deti vyrastú a ona ešte bude pri zmysloch. "A že aspoň niekoľko mesiacov zažijem, že sa nebudem budiť v hrôzach, či je v chladničke mlieko, všetci majú úlohy a čisté ponožky, pretože sa vraciam o jedenástej večer z divadla, odpadávam do postele a rána sú drsné. Do toho teraz ešte občas v noci strážim vnúča. Mám pocit, že som nasadla do električky, ktorú v skutočnosti tlačím a ona navyše ide do kopca. Moja energia je vlastne strach, že keby som električku pustila, rozpučí ma a zabijú sa všetci, ktorí v nej sedia," svojsky vysvetľuje údel pracujúcej matky mnohopočetnej rodiny.

Aj keď ju najstaršia dcéra, známa a neraz škandalózna modelka Agáta Hanychová, obdarovala vnúčikom Kryšpínom pomerne skoro, pár mesiacov pred päťdesiatkou, Veronika má z bábätka radosť. „Nie je nad pocit, keď sa narodí vlastné dieťa. Narodenie vnúčaťa je niečo iné. U mňa to bola pýcha, že moje dieťa porodilo dieťa, že ten reťazec, ten život večný existuje už tu, na zemi."

Na babičku však Veronika rozhodne nevyzerá. Je rovnako štíhla, ako pred rokmi, čo vysvetľuje svojsky: „Som rýchla, ako som bola, preto som štíhla, ako som bola." Podľa jej názoru je to však údel herečky - vyzerať dobre. Nepáči sa jej, ak sú herci rozkysnutí. „Príliš veľa ľudí si myslí, že je lepšie sa nažrať, ako nežrať. Ja nežeriem, aj preto vyzerám tak, ako vyzerám. Pokojne by som skonzumovala vedro šmalcu, hektoliter piva a šesť pecňov chleba. Ale preto, že mám základnú profesijnú zodpovednosť, aby sa ľudia nepozerali na ´sadlovú´ herečku, zjem len jeden krajec chleba. Ako keď doktor nemá pracovať ožratý, tak herec nemá byť tučný."

Veronika sa naozaj vie obracať doma i v robote. Má úväzok na dvoch pražských scénach, hosťuje aj v iných divadlách, účinkuje v seriáloch i filmoch, nedávno tancovala v českej verzii Let's dance a dokonca učí na konzervatóriu, čo ju nesmierne baví. A hoci je už v zrelom veku a na scéne zhruba štvrťstoročie, vraví, že v profesijnom živote je oblasť, ktorú zatiaľ nerozlúskla. "Aj keď mám päťdesiat, v profesijnom živote som nenašla recept, ako sa nepotácať medzi komerciou a kultúrou, pretože niekedy chcete byť komercia a niekedy kultúra. Mne pritom to vymedzujúce delenie hrozne vadí, vlastne ho neuznávam."

Na druhej strane, v osobnom živote dostala lekcie, ktoré ju dobre vyškolili. "Zmúdrela som asi len v tom, že niektoré veci už proste nerobím. Doslova aj obrazne povedané: neprechádzam na červenú, nesiaham na horúce kachle, nepôjdem do vzťahu s alkoholikom, pretože sa nenapraví. Čo ma však čím ďalej viac trápi, je fakt, že pomyselný harddisk svojho života za vysokú cenu vypilujeme, lenže získané skúsenosti aj tak nie sme schopní predať. Každý vynálezca zaznamená to, na čo prišiel a jeho nasledovníci na neho naväzujú. No aj keby som svoje skúsenosti zapísala ako najlepšie viem, moji nasledovníci začínajú prakticky od nuly, tak ako som začínala ja," filozofuje.