u misiou takpovediac na "staré" kolená. O jehon predkoch i práci na Slovensku sme sa s ním porozprávali počas akcie Dni španieskej kultúry, ktoré organizovalo Gymnázium Park mládeže.
V roku 1926 odišiel veľvyslancov otec aj s dvoma bratmi zo Slovenska do Ameriky. Došli do Santiaga de Cuba s tým, že potom pôjdu na sever do "skutočnej" Ameriky. Zostalo však len pri slovách, otec sa tam oženil a plánované USA tak vymenil za Kubu. Paradoxne, jeho ďalší brat zostal v Paríži a ten "zvyšný" sa vrátil na Slovensko. Vtedy však bolo na Kube minimum Slovákov, čo sa nezmenilo ani napriek pokračujúcej globalizácii. Momentálne na ostrove žije niečo vyše 100 Slovákov, mnohí sú tam odvtedy, čo sa tam dostali vďaka vtedajšiemu RVHP. Podobne je to aj s Kubáncami žijúcimi na Slovensku, ktorých je tu 110.
Pre ľudí v oboch krajinách je však tá druhá maximálnou exotikou, čo spôsobuje najmä vzdialenosť, potešiteľné je však to, že vzájomný obchodný obrat vzrástol za posledné roky desaťnásobne na súčasných vyše 400 miliónov USD. Väčšine Slovákov sa pri vyslovení slova Kuba vybavia maximálne morské pláže, rum, cigary, cukrová trstina a kontroverzný Fidel Castro, a to hovoríme ešte o tej sčítanejšej vzorke populácie. Diplomat pripustil, že nami vymenované veci sú spolu s jeho bývalým šéfom asi najznámejšie na celom "ostrove slobody", no Kuba môže toho ponúknuť nielen slovenským turistom omnoho viac.
Hlavné mesto Havana je známe koloniálnymi palácmi, viacerými múzeami, ako je napr. Museo de Ciencias Naturales Sandalio de Noda, kde nájdete všetko od betónového dinosaura po vypchaté mláďa žirafy, a kostolmmi a tiež aj nočným životom s množstvami barov so živou hudbou. Obdivovať sa dá aj Mirador de Bacunayagua, čo je najdlhší (313 metrov) a najvyšší (100 metrov) most na Kube, ponúkajúci najlepšie výhľady na celý ostrov. Oplatí sa vidieť aj Baracou, čo je najstaršie koloniálne mestečko na Kube, ako aj na Isla de la Juventud, čo je národný park na rovnomennom ostrove, kam sa však dostanete iba so sprievodcom. Okrem toho v bývalom hlavnom meste Santiago de Cuba nájdete najstaršie mestské centrum v krajine a zároveň umelecké centrum.
Čechov príde viac ako Slovákov
"V našej krajine nájdete mix africkej a európskej kultúry. A to cítiť v hudbe, literatúre, maliarstve a dokonca aj balete," vraví D. P. Escalona. "Takže pre Európana to môže byť veľká atrakcia, okrem tých klasických vecí. Samozrejme, kto je na Kube, isto musí ísť aj na našu najdlhšiu a najkrajšiu pláž Varadero. Tá je až 18 km dlhá a ročne ju navštívia desaťtisíce európskych turistov. Zo Slovenska k nám podľa našich štatistík príde okolo 5 000. Žiaľ, je to pre Slovákov podstatne ďalej, akoby išli k moru napr. do Chorvátska." Kuba je však vo väčšine turistických sprievodcov vykresľovaná ako lacná a pomerne bezpečná krajina, čo nám potvrdil aj ich veľvyslanec. Najdrahšia položka pri dovolenke na Kube je cena letenky, lebo tie sú naozaj vysoké. Možno sa raz dočkáme aj nejakých charterových letov z Bratislavy, aby to bolo lacnejšie.
"Dovtedy budú musieť Slováci využiť letecké spojenie z Viedne alebo Prahy. Možno aj preto príde na Kubu 8-krát viac Čechov než Slovákov. Ale čo sa týka pobytu, ak máte 5-hviezdičkový hotel s all inclusive, za deň zaplatíte len okolo 70 až 80 eur, čo považujem za dobrú cenu. Navyše, naše mestá sú spomedzi celej Latinskej Ameriky tie najbezpečnejšie, máme veľmi nízky index zločinnosti. Turisti môžu ísť hocikam bez obáv, zločinnosť je u nás minimálna. Asi je to dané našou spoločnosťou, ktorá nie je až taká skorumpovaná a nepoznáme ani žiadne mafiánske skupiny alebo drogové kartely či obchod s bielym mäsom alebo ľudskými orgánmi."
Priemerný plat na Kube je okolo 400 tamojších pesos, čo pri prepočte oficiálnym kurzom dosahuje len 12,50 eura. Hoci D. P. Escalona pripustil, že je to naozaj nízka suma, na druhej strane výdavky bežných Kubáncov pri väčšine tovarov nie sú zďaleka také vysoké, ako je to u nás. Obed stojí v prepočte asi 70 centov, pivo v krčme si dáte za 25 centov. "Keďže u nás na ostrove existujú vlastne dve meny, nedajú sa tie platy veľmi porovnávať. Máme aj obchody na spôsob vašich bývalých Tuzexov a v turistických centrách platia ceny pre turistov v konvertibilných pesos. Uznávam však, že tá mzda nie je vysoká a nie vždy stačí na uspokojenie všetkých životných potrieb, ako je ošatenie a jedlo."
Pre lepšie predstavu diplomat uviedol, že za nájomné platia ľudia okolo 5 pesos mesačne. Až 85 percent Kubáncov je však vlastníkmi bytov alebo domov. Problémom však je, že sa na ostrove málo stavajú nové byty. "Napriek tomu v našich uliciach nenájdete bezdomovcov alebo žobrákov. Zdravotníctvo a školstvo je zadarmo, za lieky sa platia symbolické sumy. Štát podporuje šport detí, všetky druhy kultúrneho a spoločenského vyžitia, dotujú sa viaceré ďalšie veci, čo by ste nikde inde na kontinente nenašli. Kubánci majú veľmi dobrý prístup ku knihám, lebo sú pre nich cenovo prístupné. Každý rok robíme napr. Knižný veľtrh, kedy sa predá okolo 8 miliónov kníh, pričom Kubáncov je len 11 miliónov. Aj to svedčí o tom, ako veľa sa u nás číta.
Už trochu horšie ako s knihami je to s prístupom na internet, ktorý bežní Kubánci doma takmer nemajú. No je dostupný napr. v školách, v štátnych inštitúciách a samozrejme na pracoviskách. Spôsobila to americká blokáda, kvôli ktorej je internetové pripojenie luxusom, keďže Američania zablokovali prístup k optickým káblom položeným v mori. "To spojenie máme zatiaľ len cez satelit, no malo by sa to zlepšiť. Budujeme prepojenie na Venezuelu, a potom bude mať internet doma podstatne viac ľudí ako doteraz. V posledných dvoch rokoch rastie aj počet ľudí, ktorí majú mobilný telefón. Zaviedli sme viaceré prínosné reformy, naši občania si už môžu kúpiť nové auto. Doteraz sa totiž mohli predávať len tie, vyrobené pred rokom 1959. Po novom si ich môže zaobstarať každý, samozrejme, keď na to má. Predtým to bolo možné len vo veľmi obmedzenej miere, za odmenu si ich mohli za zhruba tretinovú cenu zaobstarať len lekári alebo zaslúžilí pracovníci. No nemohli ich potom ďalej predávať."
Súkromný sektor má naštartovať ekonomiku
Najviac Kubáncov pracuje v poľnohospodárstve a turistickom ruchu, no mnohí z nich aj v štátnej službe. V nej je, podobne ako u nás, vysoká prezamestnanosť, čo nám potvrdil aj kubánsky ambasador. "Aj u nás sú nezamestnaní ľudia, ale je ich veľmi málo. Štátnych zamestnancov je však asi o 20 percent viac, než by malo byť. Postupne však tí prebytoční z nich odídu pracovať do súkromného sektora, ktorý by mal hrať v našej ekonomike omnoho významnejšiu úlohu a už teraz jeho podiel významne rastie." Kongres komunistickej strany vytýčil línie hospodárskych zmien, ktorých hlavným cieľom je zvýšenie výroby a vyššia efektívnosť a produktivity práce.
"Cieľom je, aby menšie prevádzky prešli do súkromného sektora, tie väčšie zostanú naďalej štátne, tie isto nepredáme nejakým nadnárodným spoločnostiam. Súčasné reformy sú výsledkom verejných debát, ktoré sa začali už pred 2 rokmi s cieľom zlepšenia života u nás. Ľudia boli za silnejšiu formu súkromného sektora, ktorý môže prebudiť ekonomiku. Už máme okolo 300 000 živnostníkov, sú to najmä prenajímatelia bytov, majitelia reštaurácií alebo taxikári. Veľmi by nám pomohlo skončenie americkej blokády, tá nám spôsobila škody za 100 miliárd dolárov."
Podľa veľvyslanca až 98 percent Kubáncov podporuje vládu, dokonca aj americká štátna administratíva súhlasí s týmto číslom. Opozícia je podľa neho opozíciou nie preto, že to tak cíti, ale preto, že byť disidentom je na Kube výnosné. "Keď už chcete hovoriť o opozícii, na Kube ide o len pár tisíc ľudí z vyše 11 miliónov obyvateľov. Ročne dávajú Američania 60 miliónov na podporu disidentov. Mnohí sú disidenti preto, že im z USA chodia štedré príspevky v dolároch."
Nás, samozrejme, zaujímalo, či sa kubánsky ambasádor niekedy stretol aj s doslova bradatým kubánskym vodcom Fidelom Castrom, ktorý pred dvomi rokmi prepustil vedenie krajiny zo zdravotných dôvodov bratovi Raúlovi. "Áno, viackrát sme sa spolu stretli. Môžem povedať, že či už Fidel, alebo aj Raúl sú úplne bežní ľudia. Keď som bol veľvyslanec v Prahe a nejakí demonštranti nám hodili kameň do okna na veľvyslanectve, volal mi Fidel asi pol hodiny. Zaujímal sa o situáciu, či sa nestalo aj niečo vážnejšie." Potom, keď sa D. P. Escalona vrátil domov, F. Castro si ho zavolal, aby mu to ešte raz celé vysvetlil.
"Fidel je veľmi charizmatická osobnosť. Kvôli zdravotnému stavu sa vzdal aj svojej najväčšej vášne. V OSN mu povedali, aby nefajčil, lebo ide zlým príkladom. Najprv teda prestal fajčiť cigary na verejnosti a potom v súkromí. No rum pije aj naďalej..." usmial sa na záver kubánsky diplomat a spisovateľ.
Môže sa zísť pri ceste na Kubu
* Pre cestu na ostrov slobody potrebujete cestovný pas platný ešte 6 mesiacov po plánovanom konci cesty, vízum vo forme turistickej karty vám vybaví usporiadajúca cestovka alebo kubánske veľvyslanectvo v Bratislave, na túto procedúru si pripravte 25 amerických dolárov (USD). Pri odlete z krajiny musia všetci zaplatiť letiskový poplatok vo výške cca 20 USD.
* Na Kube v súčasnosti existujú dve meny - konvertibilné peso - CUC a národné peso - CUP, s ktorým turisti neprichádzajú do kontaktu. Pre našincov je povinná výmena valút na konvertibilné peso CUC, ktorého aktuálny kurz je cca 0,80 USD, resp. 1,11 EUR alebo 24 miestnych peso CUP. Ešte pred cestou tam sa odporúča vymeniť si americké doláre, keďže našu menu euro zameníte len v dosť nevýhodnom kurze. Zmenárne nájdete takmer všade, miestnym "vekslákom" sa radšej vyhýbajte.
* V prípade akýchkoľvek problémov sa môžete obrátiť na naše veľvyslanectvo sídliace na adrese - Calle 66, No. 521, Entry 5B y 7, Miramar, Playa Havana, tel.: + 53 (0) 7 204 1884+ 53 (0) 7 204 1885, mobil: + 53 (0) 5 263 0584 - konzul (prípadne aj +53 (0) 5 263 1511, e-mail: emb.havana@mzv.sk, web: www.mzv.sk/havana - Úradné hodiny sú pondelok až piatok medzi 9.00 - 16.30 hod.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
