Každý vodič je iný. Jeden rád riskuje, iný jazdí opatrne. Jeden nadáva, iný nie. „Ja som tolerantný vodič, nenadávam počas jazdy, počúvam svoju obľúbenú hudbu z　CD alebo USB kľúča, jazdím bezpečne, neriskujem a neponáhľam sa," hovorí Emil Petrvalský, starosta sídliska Ťahanovce. „Jazdím veľmi rád a snažím sa dodržiavať povolenú rýchlosť. Možno mi občas ujde rýchlosť, ale nie oveľa. Zvyknem jazdiť na tempomat."

Dalo by sa teda čakať, že pokuty sú mu cudzie. „Nedostal som ani jednu. Raz mi ale mestskí policajti odtiahli služobné auto z　Mojmírovej, kde sme mali poslanecký klub, za zlé parkovanie."

Vodičský preukaz skupiny M vlastní od 23. mája 1974, ale to nie je všetko. „Od 9. decembra 1975 mám skupinu A, od 10. októbra 1986 skupinu B a od 10. decembra 1987 aj skupiny C a T. Najskôr som jazdil na otcovom trabante, potom som si doniesol svokrovho moskviča. Jazdil som aj na rôznych služobných autách, v　armáde dokonca na BVP (bojové vozidlo pechoty) a tohto roku som si kúpil vlastné auto Kiu Sportage."

Kým niektorí vodiči bežia s　každou maličkosťou do servisu, sú aj takí, čo sa neboja rozložiť auto v　garáži a pustiť sa aj do väčšej opravy. Ako je na tom starosta Sídliska Ťahanovce? „Mám radšej odborný servis, ale nebehám do neho s　každou maličkosťou. Tie riešim popri väčších veciach."

Mnohí šoféri majú skúsenosti s　dopravnými nehodami, ktorých sa buď zúčastnili, alebo ich zavinili. E. Petrvalský si na jednu spomína, ale stala sa v ďalekej minulosti. „S　rodičmi v　detstve do nás nabúrala zboku škodovka. Skončilo to deravými dverami."

Spomína si aj na vtipnú príhodu. „Tohto roku som s　neterou absolvoval Veľkú cenu ČR motocyklov v　Brne. Po skončení pretekov nám trvalo 20 minút, kým neter objavila auto v　tej záplave áut na parkovisku. Takže po motoristickom zážitku sme mali aj krátku detektívku s　cvakaním diaľkovým ovládaním. Bolo to zaujímavé."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári