ravuje len na potrave, ktorá nebola tepelne upravená. Žiadnym spôsobom.

Na surovú stravu sa dala pred troma rokmi. Dva a pol roka ju dodržiavala na 100 percent, posledný polrok si občas dopraje drobný prehrešok. "Od detstva som mala zdravotné problémy. Až 19 rokov som užívala hormóny na štítnu žľazu a päť rokov som každý týždeň chodila na vakcináciu kvôli rôznym druhom alergií. No a popri tom som musela užívať množstvo ďalších rôznych liekov," prezradila speváčka. Pred troma rokmi sa jej však podarilo s kolegyňami vycestovať na koncertné turné do Mexika, kde sa zoznámila so slovenským manželským párom, ktorý tam pred rokmi emigroval a pôsobia v umeleckej agentúre. "Obaja sú vitariáni a trúfam si povedať, že mi zachránili život tým, že ma k tomuto spôsobu stravovania priviedli. Presvedčili ma dokonca aj o urinoterapii, ktorej som sa dlho zdráhala."

Čo sa týka vitariánskeho stravovania, nie je to nič zložité. Treba mať na mysli len princíp prirodzenosti. "V dnešnej dobe existujú tisícky kníh o správnom stravovaní. Ktorá je teda tá správna? Jediný, kto má pravdu, je príroda. Vráťme sa teda k nej, jedzme len to, čo je človeku prirodzené. A to je surové. Takže žiadne výrobky - rastlinné či živočíšne, len surové ovocie, zeleninu, orechy, klíčky a ak olej, tak len za studena lisovaný. Čiže potraviny ak upravené, tak len mechanicky. V žiadnom prípade tepelne!"

Keď sa Lucia rozhodla pre vitariánstvo, podstúpila ešte v Mexiku očistný pôst. "Bola som doslova zanesená chémiou a preto som hneď pocítila účinky detoxu. Okrem bolesti hlavy som aj bezdôvodne plakala. Čistilo sa mi telo, hlava a aj duša. Napriek všetkému som však mala veľa energie, fantastickú náladu, akú som dovtedy nepoznala. Doslova sa mi zdalo, že všetko dokážem a že môžem aj hory prenášať. Po troch týždňoch som schudla osem kíl, vyčistila sa mi pleť, zmizli vrásky, zhustli mi vlasy. Som omnoho citlivejšia na vône a pachy a pomáha to rôznym spôsobom aj v psychike. Pomohlo mi to aj hlasovo, zdá sa mi, že sa mi spieva ľahšie a môj hlas prešiel istou zmenou."

Keď prvýkrát o svojom vitariánstve písala z Mexika rodičom plná eufórie, najprv v nich vzbudila obavy. "Hneď na druhý deň mi volali, lebo sa zľakli, že ma niekto uniesol a istotne som na drogách. Hehe. Keď som sa vracala na Slovensko, mala som predstavu, že urobím ľudí šťastnými, že už tiež nebudú chorí a ja im pomôžem... Ale reakcie boli všelijaké. Pomohla som však aspoň pár jednotlivcom, ktorí mi dodnes píšu ďakovné maily plné optimizmu. Cítim sa totiž skvelo, som svieža, mám menšiu potrebu spánku. To sa jednoducho nedá opísať, to musí človek zažiť. Skúste sa totiž zamyslieť, prečo po najedení sa máte potrebu spať? Moje telo nie je zaťažované obrovským výdajom energie potrebnej na trávenie a tak mám kopu energie na iné veci. A ušetrím veľa času, ktorý by som inak strávila varením."

Keď sa Lucia chce najesť inde ako doma, tak to občas môže byť problém. "Keď som aj prosila čašníkov, aby mi nenosili šalát s rôznymi dressingami či omáčkami a soľ, aj tak tak urobili. Môj jedálniček inak nevyzerá nijako špeciálne. Ja si stále na poslednú chvíľu niečo kúpim. To, na čo mám chuť a teda to, čo si moje telo pýta. Mala som obdobie, keď som sa nevedela dojesť kešu orechov, či keď som dva mesiace 'fičala' na paradajkách. Asi pred pol rokom som jedla kukuricu na kilá."

Na to, čo si dá, musí dávať pozor, lebo občas aj jedlá, ktoré vyzerajú neupravené, upravené sú. "Ostala som veľmi prekvapená, keď som zistila, koľko kadejakých 'éčok' je v niektorých baleniach sušeného ovocia a dokonca, že je tam pridaný aj cukor," dodala na záver.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári