Korzár logo Korzár Košice

Na ocenenie Detský čin roka 2011 sú nominovaní aj traja žiaci z košických základných škôl

Veľké skutky nie sú výsadou iba dospelých. Aj deti sa často dostanú do situácie, keď reagujú nielen spontánne, ale aj múdro. Tak ako mnohé, ktoré sa samy zapojili, alebo ich prihlásili blízki, do projektu Detský čin roka 2011. Medzi nominovanými na tento

Dominik (vpravo) so svojim veľkým kamarátom PaľkomDominik (vpravo) so svojim veľkým kamarátom Paľkom (Zdroj: archív)

rok sú aj traja Košičania.

Projekt Detský čin roka iniciovala spoločnosť Whirlpool Slovakia s cieľom otvoriť v spoločnosti dialóg na tému pozitívneho konania detí i dospelých a motivovať spoločnosť k humánnym hodnotám. V roku 1999 prebiehal nultý ročník projektu. Bol príspevkom k 10. výročiu podpisu Dohovoru o právach dieťaťa. Podtitul projektu „Aj malé deti môžu robiť veľké činy" pomenúval fakt, aké je dôležité akceptovať deti ako plnohodnotných občanov v spoločnosti, ktoré majú rovnocenné práva a dokážu vytvoriť aj veľké hodnoty. Veľký záujem detí presvedčil organizátorov, že dobro a dobré skutky sú pre školákov dôležité. Preto sa od roku 2000 projekt prihovára všetkým deťom na základných školách celého Slovenska. Detský čin roka prebieha pod čestnou záštitou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.

V tomto ročníku sa do projektu zapojilo a o svojich skutkoch napísalo 8 451 detí, triednych a školských kolektívov. Expertná skupina vybrala 30 nominovaných skutkov, publikovaných v brožúre „Zapojte sa do detskej poroty." Deti v detskej porote rozhodnú o tohtoročných oceneniach v jednotlivých kategóriách: Záchrana života, Pomoc v rodine, Pomoc rovesníkom, Pomoc ľuďom, Pomoc prírode a Dobrý nápad. Súčasťou detskej poroty sa môžu stať žiaci ZŠ, špeciálnych ZŠ a primy až kvarty osemročných gymnázií, tým, že sa zapoja do hlasovania. Každý žiak môže dať svoj hlas jednému skutku v každej zo šiestich kategórií, ktorý považuje za najcennejší.

Hlasovaním v detskej porote podporia deti svojich rovesníkov a zároveň urobia dobrý skutok, ktorým pomôžu deťom, ktoré to potrebujú. Každý hlas totiž symbolicky prispieva na ich podporu v podobe domácich spotrebičov, ktoré patronátnym inštitúciám venuje spoločnosť Whirlpool Slovakia. Patronátnymi inštitúciami sú dva detské domovy, jedna náhradná rodina, tri rodiny so starostlivosťou o ZŤP, centrum sociálnych služieb a detská fakultná nemocnica s poliklinikou. Deti môžu zároveň pomôcť aj svojej škole. Každá škola, ktorej žiak bude ocenený v jednej kategórii, získa školské potreby v hodnote 500 eur. Zároveň bude zo všetkých škôl, ktoré sa do projektu v tomto roku zapoja, vyžrebovaná jedna, ktorá získa školské potreby v rovnakej hodnote.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Karin

Medzi 30 nominovaných v tomto ročníku sa dostali aj traja Košičania. Prvou z nich je Karin Horváthová, žiačka 9. ročníka Základnej školy Ľudovíta Fullu na Maurerovej ulici. Jej skutok je v kategórii Záchrana ľudského života. „Na túto školu chodím len od 7. ročníka, predtým som bývala v Čani," hovorí Karin. „Skutok som opisovala ešte minulý rok. Naša pani učiteľa Drenková nám na výtvarnej výchove povedala o projekte Detský čin roka. Každý mal popremýšľať o príbehu, ktorý by mohol napísať, ja som sa rozhodla pre jeden, ktorý sa stal pred dvoma rokmi."

Niekedy v polovici decembra bola na celom Slovensku ukrutná zima. Cesty boli pokryté snehovými závejmi a malé dedinské domčeky boli až po strechu zasypané. "Asi dva kilometre za dedinkou, kde som vtedy bývala, je jazero, ktoré keď zamrzne, slúži ako skvelé klzisko," spomína Karin. Bola tuhá zima a deti si mysleli, že prírodné klzisko je úplne bezpečné. S kamarátmi sa teda rozhodli, že ho prejdú celé. Niektorí šli pešo, niektorí na korčuliach. Keď však prišli takmer do stredu jazera, počuli, ako ľad praská.

„V panike sme začali utekať späť k brehu, ale tým sme ľad ešte viac tlačili. Ponáhľali sme sa tak rýchlo, že sme si ani nevšimli pukliny pred nami. Jedna kamarátka o prasklinu zakopla, korčuľa sa jej zasekla a ona následne na to s hlukom spadla na ľad, ktorý tentoraz nevydržal a my sme sa zhrozene dívali na topiacu sa Anku. Korčule a ťažká vrstva oblečenia ju ťahali ku dnu. Chvalabohu, že sme tam neboli len dve. Spamätali sme sa dosť skoro na to, aby sme ju stihli vytiahnuť. Opatrne sme ju odtiahli na breh a dali z nej dole premočený odev, vyzuli korčule a zabalili ju do deky. Zavolali sme jej rodičom. Prišli za pár minút. Anka bola v ťažkom šoku ešte asi dva dni a skončila v nemocnici s ťažkým zápalom pľúc." Nominácia Karin potešila, na výhru však nemyslí.

SkryťVypnúť reklamu

Dominik

Ďalším nominovaným žiak z tej istej školy ako Karin. Dominik Orlovský je šiestak a v čase, keď opisoval svoj príbeh, mal 11 rokov. Skutok bol zaradený do kategórie Pomoc v rodine. „Napísal som príbeh o chlapcovi menom Paľkovi. Vekom však nie je chlapec, ale dospelý muž. Je to brat mojej mamky. Nazval som ho chlapcom preto, lebo je to môj najlepší kamarát a ja ho vnímam ako svojho rovesníka. Od ostatných sa líši tým, že nevie dobre chodiť - je telesne postihnutý. Nemá priateľov, ale má mňa a moju rodinu. Každé ráno pred vyučovaním k nemu chodievam, keďže býva blízko, iba niekoľko vchodov od nás. Navyše moji rodičia chodia skoro do práce a ja teda idem k nemu, aby som nebol sám doma. Stretávame sa aj cez víkendy. Veľa sa spolu rozprávame, hráme."

Dominik so smiechom hovorí, že sa občas zo žartu pobijú i pohádajú, ale hneď sa rýchlo udobria. „Keď treba Paľkovi pomôcť, pomôžem mu. On mi zas pomáha s mojimi školskými vecami. V lete chodievame spolu na záhradu. Ak neprídem niekoľko dní, tak mu veľmi chýbam. Je mi veľmi ľúto, že sa mnoho detí vysmieva z telesne postihnutých ľudí. Možno im pripadajú takí ľudia smiešni, ale nie je správne, ako sa k nim na ulici správajú. Sú to ľudia ako my všetci. Majú omnoho lepšie srdce ako zdraví, vedia sa tešiť zo života, aj z maličkostí. Veľmi si vážim Paľka a aj mojich starých rodičov. Nikdy sa na ulici neotočím za chorým človekom, nikdy naň neukážem prstom. Chorí ľudia nepotrebujú ľútosť, ale priateľstvo. Viem, že som neurobil nijaký veľký čin, ktorý zachránil nejaký život, ale mne to stačí, keď robím radosť človeku, ktorý to potrebuje - dávam mu priateľstvo."

Svoj príbeh sa rozhodol Dominik potom, ako im učiteľka povedala o projekte Detský čin roka a dodala, že kto chce, nech sa zapojí. To, že tak Dominik urobil, doma nepovedal. „Až neskôr som sa priznal, keď už prišli papiere, že som vo svojej kategórii postúpil. Rodičia boli radi a Paľko aj trochu od dojatia plakal. Ja sám som vôbec nečakal, že postúpim." Či vyhrá, nad tým Dominik neuvažuje. Je rád, že má dobrého kamaráta.

SkryťVypnúť reklamu

Adrian

Podobný príbeh o dobrom kamarátovi opísal aj tretí postupujúci. Avšak v tomto prípade nejde o pomoc človeku. Skutok zaradili do kategórie Pomoc prírode a Adrián Kaleja, žiak osemročného gymnázia na Galaktickej ulici v ňom opísal svoje stretnutie s najlepším priateľom človeka.

„Volám sa Adrián a teraz som žiakom 6. ročníka osemročného gymnázia. Príbeh, ktorý som opísal, sa stal minulý rok, keď som chodil na ZŠ Galaktická. Raz, keď som išiel zo školy, videl som uja, ktorý týral svojho psíka, vlčiaka. Kopal do neho, bil ho a nedával mu jesť. Bol som z toho strašne smutný. Bežal som rýchlo domov a doniesol som mu jesť a piť. Psík od radosti začal na mňa skákať. Rozhodol som sa, že sa spýtam uja, či nechce psíka predať. Dohodli sme sa a hneď som bežal domov, aby som to povedal rodičom. Rodičia veľmi nechceli, aby som si psíka doniesol domov, ale nakoniec súhlasili. Ešte v ten deň som šiel s ockom za ujom a psíka sme doniesli domov. Rýchlo som ho vyumýval a nakŕmil. Psík sa volá Rexi a stále krúti chvostíkom, lebo je šťastný. Stále je s nami a ja mám dobrého kamaráta."

Adrián už dnes psíka nemá. Avšak vie, že je v dobrých rukách. „Bývam na Luniku IX na Podjavorinskej ulici. Bývame len v jednej izbe a nemali sme pre psíka miesto. Dal som ho teda strýkovi, ktorý býva v rodinnom dome na dedine. Chodím za ním vždy, keď sa dá."

Tento psík nebol prvé zvieratko, ktoré Adrián zachránil a doniesol domov. „Mal som dve mačky. Vzal som ich z ulice. Videl som, ako ich ľudia týrali, hádzali do kanála a bili. Zobral som ich domov a neskôr znovu daroval do dobrých rúk. Teraz mám už len škrečka. Je maličký, tak ho môžem mať doma," smeje sa. Adrián sa učí dobre a svoju budúcnosť vidí v nejakom povolaní, kde môže pomáhať zvieratkám.

Ešte dnes

Deti môžu hlasovať do dnešného dňa, a to aj prostredníctvom internetu na www.dcr.sk. Hlasovacie lístky je možné poslať aj poštou na adresu: Detský čin roka, Agentúra poppins, Špitálska 10, 811 08 Bratislava.
Detská porota potom rozhodne, ktorých šesť spomedzi nominovaných dobrých skutkov (jeden z každej kategórie), získa ocenenie Detský čin roka 2011. Slávnostné vyhlásenie výsledkov bude 7. decembra v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave.



Najčítanejšie na Košice Korzár

Komerčné články

  1. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  2. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým
  3. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest
  4. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta
  5. Aké výsledky prinášajú investície do modernizácie laboratórií?
  6. Čo našli Strýco Filip a Miško Páleník v kuchyni Milana bez mapy?
  7. Aká bytová architektúra dnes developerom predáva?
  8. Závod Carpathia v Prievidzi oslavuje jubileum
  1. EQUILIBRIO v Nivy Tower: S výhľadom a víziou
  2. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  3. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým
  4. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest
  5. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta
  6. Aké výsledky prinášajú investície do modernizácie laboratórií?
  7. Tisíce ľudí sa tešia z vyšších platov
  8. Motoristi späť za volantom. Riziko nehôd opäť rastie.
  1. Domácnosti pozor, od júla sa mení výpočet poplatkov za elektrinu 18 720
  2. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta 12 223
  3. Lávové polia i skvostné pláže. Lanzarote je dôkazom sily prírody 5 914
  4. Pozitívne myslenie nie je všetko. Skutočnú silu nájdete inde 5 788
  5. Aká bytová architektúra dnes developerom predáva? 4 039
  6. Kondičný tréner: Ubolený zo sedavého zamestnania? Toto pomôže 3 374
  7. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky? 3 333
  8. Čo našli Strýco Filip a Miško Páleník v kuchyni Milana bez mapy? 3 229
  1. Ján Valchár: 450 rokov odšľachťovania národa
  2. Alojz Baránik: Vedúca úloha Združenia sudcov v súdnictve potvrdená
  3. Vladimír Čuchran: Parlamentný permanentný superalkoholizmus - obraz dekadentnej doby, spoločnosti, vládnutia
  4. Jozef Varga: Slúžil som v armádach štyroch štátov / 105. /
  5. Martin Turčan: Manifest občianskej bezmocnosti
  6. Tomáš Karľa: Mikael Stanne: Príbeh hlasu Dark Tranquillity
  7. Matej Galo: Špinavá koaličná handra
  8. Eva Gallova: Bola som nahnevaná, že tak ľahko preberáme americké zvyky
  1. Martina Paulenová: Dozvedeli sme sa zlú správu 47 255
  2. Martin Ondráš: Slintačka a krívačka - prečo to celé nesedí 45 566
  3. Vlado Jakubkovič: Otvorený list Generálnemu prokurátorovi 19 246
  4. Michael Achberger: Revolučný trik na chudnutie: Ženy si ho pochvaľujú, trvá len 5 minút denne 17 411
  5. Natália Milanová: Ministerstvo kultúry objednalo tanečné odevy pre žiakov od stavebnej firmy 16 053
  6. Marcel Rebro: Armádny kaplán: všetci chlapci sú mŕtvi. Pošlite drony, nech ich pomstíme 13 177
  7. Rado Surovka: Keby blbosť kvitla 12 905
  8. Viktor Pamula: Rozklad ministerstva zahraničných vecí pokračuje 10 479
  1. Radko Mačuha: Kotlár je génius, objavil Tučík.
  2. Marcel Rebro: Fico potvrdil účasť na májových oslavách v Moskve. Prispejme mu na letenku
  3. Věra Tepličková: Predveľkonočné pašie alebo Aký štát, také Turínské plátno
  4. Radko Mačuha: Prejav Roberta Fica v Moskve. ( fikcia)
  5. Marcel Rebro: Raketový útok v Sumoch je aktom štátneho terorizmu
  6. Radko Mačuha: Čurilla? Veď to je magor.
  7. Věra Tepličková: Opäť bližšie ku snu stať sa policajtom
  8. Marcel Rebro: Armádny kaplán: všetci chlapci sú mŕtvi. Pošlite drony, nech ich pomstíme
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ján Valchár: 450 rokov odšľachťovania národa
  2. Alojz Baránik: Vedúca úloha Združenia sudcov v súdnictve potvrdená
  3. Vladimír Čuchran: Parlamentný permanentný superalkoholizmus - obraz dekadentnej doby, spoločnosti, vládnutia
  4. Jozef Varga: Slúžil som v armádach štyroch štátov / 105. /
  5. Martin Turčan: Manifest občianskej bezmocnosti
  6. Tomáš Karľa: Mikael Stanne: Príbeh hlasu Dark Tranquillity
  7. Matej Galo: Špinavá koaličná handra
  8. Eva Gallova: Bola som nahnevaná, že tak ľahko preberáme americké zvyky
  1. Martina Paulenová: Dozvedeli sme sa zlú správu 47 255
  2. Martin Ondráš: Slintačka a krívačka - prečo to celé nesedí 45 566
  3. Vlado Jakubkovič: Otvorený list Generálnemu prokurátorovi 19 246
  4. Michael Achberger: Revolučný trik na chudnutie: Ženy si ho pochvaľujú, trvá len 5 minút denne 17 411
  5. Natália Milanová: Ministerstvo kultúry objednalo tanečné odevy pre žiakov od stavebnej firmy 16 053
  6. Marcel Rebro: Armádny kaplán: všetci chlapci sú mŕtvi. Pošlite drony, nech ich pomstíme 13 177
  7. Rado Surovka: Keby blbosť kvitla 12 905
  8. Viktor Pamula: Rozklad ministerstva zahraničných vecí pokračuje 10 479
  1. Radko Mačuha: Kotlár je génius, objavil Tučík.
  2. Marcel Rebro: Fico potvrdil účasť na májových oslavách v Moskve. Prispejme mu na letenku
  3. Věra Tepličková: Predveľkonočné pašie alebo Aký štát, také Turínské plátno
  4. Radko Mačuha: Prejav Roberta Fica v Moskve. ( fikcia)
  5. Marcel Rebro: Raketový útok v Sumoch je aktom štátneho terorizmu
  6. Radko Mačuha: Čurilla? Veď to je magor.
  7. Věra Tepličková: Opäť bližšie ku snu stať sa policajtom
  8. Marcel Rebro: Armádny kaplán: všetci chlapci sú mŕtvi. Pošlite drony, nech ich pomstíme

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu