Česká herečka Tereza Brodská už nie je katastrofista ako jej slávny otec Vlastimil

Pochádza zo slávnej hereckej rodiny, pred kamerami stála už ako dievčatko a divadlá sú jej druhým domovom. No aj keď Tereza Brodská hereckú profesiu miluje, má aj iné sny, ktoré si chce splniť. A začala svoje plány realizovať.

Herečka známa nielen z divadla, z českých seriálov, ale aj z filmov ako Konec básníků v Čechách, alebo Má je pomsta, za ktorú získala Českého leva, začala poškuľovať po čomsi z iného súdka. „Odišla som zo seriálu Ulice, aby som si splnila sen. Už dlho mám v hlave myšlienku na réžiu. Láka ma dokument. Kedysi to boli drsnejšie témy, ale usúdila som, že začnem niečím ľahším," vysvetľuje Tereza, ktorú napokon inšpirovali kurzy varenia. „Šla som nočnou ulicou a odrazu sa predo mnou zjavila presklená stena, kde dvanásť ľudí v rondónoch varilo. Pre mňa je to znak toho, že sa ľudia v tejto šialenej elektronickej a fastfoodovej dobe pozastavili a našli niečo, čo nás všetkých spája. O tých typoch ľudí bude môj film. Nie o jedle a gastronómii, ale o ľuďoch a ich príbehoch."

Tereza je skutočne zaujímavá žena. Do veľkej miery poznačená detstvom a rodinnými vzťahmi. Jej rodičia, slávny herecký pár Vlastimil Brodský a Jana Brejchová ju síce milovali, no kvôli kariére sa jej nevenovali tak, ako klasickí rodičia. Po ich rozchode otcovské povinnosti na seba prevzal Brejchovej nový partner – herec Jaromír Hanzlík, čo Tereze veľmi nevoňalo, a tak to riešila radikálne – odchodom z domu. Život ju však zmenil. Skutočne dospela. Prvé manželstvo z pochabej lásky jej síce nevyšlo, no v druhom vzťahu je šťastná a s manželom Herbertom Slavíkom má 15-ročného syna Samuela. A na minulosť sa už pozerá inou optikou. Aj na turbulentný vzťah s otčimom Hanzlíkom.

„Som Jaromírovi vďačná, vďaka nemu som začala byť sebestačná a nevyrástol zo mňa rozmaznaný 'fracek'. Čo by asi inak vyrástol, pretože mamička vtedy asi mala pocit, že musí dohnať materstvo a v tých rokoch sa na mňa extrémne upla. Jaromír sa správne rozhodol, že to vezme do svojich rúk a prevychová ma. Len to poňal po svojom a ja som sa v sedemnástich odsťahovala," opisuje, no ako dodáva, pocit krivdy ani ublíženia voči nim nemá. Chápe, že mama chcela vtedy využiť veľké herecké príležitosti. „Bola som vymodlené dieťa a ona bola natoľko úzkostlivá, že by ma skôr pokazila. Budila ma aj desaťkrát za noc z obavy, či dýcham. Ale narodila som sa práve do doby, keď mala veľa práce a vznikali jej najlepšie filmy. Takže to mám v sebe vyriešené. Chápem, že nemala kapacitu na bábätko, prichádzali roly a chcela hrať. Akceptujem jej postoj, ale ja som inak založená. Bola som so svojím synom Samuelom skoro stále a nedala by som prednosť ničomu inému."

Sympatickú herečku však veľmi zasiahla samovražda jej otca, Vlastimila Brodského, ktorý si život vzal v roku 2002 a ona s tým dodnes nie je celkom vysporiadaná. „Výčitky, že sme s bratom mohli niečo urobiť a zabrániť tomu, sme nemali. Aj lekári potvrdia, že pokiaľ sa pre odchod z tohto sveta niekto rozhodne, nezabránite mu. Skôr som prepadla panike, že som otca vôbec nepoznala. Bola by som dala ruku do ohňa za to, že mu nikdy nenapadne niečo také urobiť. Preto som tomu nemohla dlho uveriť a nedokážem sa zmieriť s formou jeho odchodu," vysvetľuje 43-ročná herečka, ktorú však otcova smrť opäť zblížila s matkou a teraz majú skvelý vzťah. Rovnako je jej blízky nevlastný brat Marek z Brodského predchádzajúceho manželstva.

Je však pravdou, že Tereza podedila aj dosť otcových génov. Napríklad vraj veľmi dlho bola pesimista a katastrofista, presne ako legendárny herec. „Zdedila som jeho rolu – hypochonder a katastrofista. Naozaj som bola dlho skeptik, ale už som si povedala, že je najvyšší čas to na staré kolená zmeniť a neobťažovať okolie. Snažím sa byť v poslednom čase ku všetkému otvorená a empatická. Dívam sa na veci pozitívne a chcem vidieť pohár poloplný, a nie poloprázdny."