Dečovci sa považujú za štandardnú rodinu s bežnými radosťami i starosťami, vedia sa síce občas aj poškriepiť, snažia sa nájsť si na seba dostatok času, keďže to považujú za svoju najlepšiu investíciu.
„Veľmi si cením, že moji puberťáci so mnou vedia kecať večer hoci aj hodinu. Ako otec musím byť šťastný, keď sa mi deti dokážu zdôveriť so svojimi radosťami a strasťami. V každom z mojich detí síce vidím aj čosi zo seba, no povahovo sú úplne rozdielni. Všetky pozitívne vlastnosti majú ale samozrejme po manželke a tie zvyšné po mne... (úsmev). Keď vyjdú moje baby von, väčšinou ľudia nevedia, ktorá je moja manželka.“
Dom v Kavečanoch rekonštruuje už 6 rokov
Keďže má nielen v práci, ale aj v politike skôr sedavé zamestnanie, jeho najobľúbenejšou formou relaxu je akákoľvek fyzická námaha.
„Baví ma manuálna práca na záhradke alebo pri dome, kde je stále čo robiť, len čas chýba. Pred 6 rokmi sme sa presťahovali do staršieho domu v Kavečanoch a ten stále rekonštruujeme.“
J. Dečo odmalička športuje, keď sa venoval najmä individuálnym športom ako atletika, horolezectvo, karate alebo skialpinizmus, no na zamrznutom košickom jazere kedysi hrával aj hokej. Jeho sľubne sa rozvíjajúcu bežeckú kariéru v 16 rokoch ukončil výron v kolene. V súčasnosti uprednotňuje beh na lyžiach.
„Moja obľúbená trasa je medzi Hrešnou a Kráľovou studňou alebo medzi Bankovom a Kojšovkou, žiaľ, snehu je čoraz menej. S rodinkou chodíme radi do Slovenského raja, Vysokých Tatier i blízkych Volovských vrchov.
Najobľúbenejším lyžiarskym strediskom je Lomnické sedlo – srdcovka ešte z mladosti, ale nedá dopustiť ani na kavečiansku Hrešnú. „Raz sme spolu boli aj v talianskych Dolomitoch, konkrétne vo Val Gardene, to bol fakt skvelý zážitok. Ale nepotrebujem sa len voziť na vlekoch, keď mám chuť, viem si vychutnať aj Kojšovku na skialpoch. Som zástancom akéhokoľvek rekreačného športu, lebo mojou telocvičňou bola stále príroda.“
Najväčšou vášňou je fotografovanie
Keď už ide do prírody, nezabudne si so sebou k „proviantu“ pribaliť aj fotoaparát. Túto činnosť považuje za svoju najväčšiu vášeň, dokonca raz so svojou fotkou prírody pri Kráľovej holi obsadil tretie miesto na súťaži. „Doma mám štósy fotiek zo starých čias, teraz však fotím na digitál.“
Tam ukladá aj svoje dovolenkové zážitky, naposledy si urobili tzv. pánsku jazdu aj so svojimi troma synmi a známymi do Chorvátska. „Pri Jadrane máme už svoje obľúbené miesta, ktoré síce nie každý rok, no relatívne pravidelne navštevujeme. V podstate sa dá povedať, že som za tie roky pochodil celú Európu od Gibraltaru až po Ural. Keď už sme pri mori, dokážem ležať na pláži možno 2-3 dni len s nejakou knihou a je jedno, či je to lietatúra faktu, životopisy, cestopisy alebo odborné veci. Po tomto leňošení však už musím niečo aktívne robiť,“ usmieva sa.
Jazdí na obyčajnom peugeote
J. Dečo sa nám priznal, že na hmotné statky si veľmi nepotrpí, väčšinu úspor „vrazil“ do domu alebo investoval do svojich detí. Hoci sa mu na obrázkoch najviac páči volvo, momentálne jazdí na Peugeote 206, s ktorým je spokojný, hoci predtým vo svojich predchádzajúcich zamestnaniach, či už ako obchodný riaditeľ v Imune Šarišské Michaľany, riaditeľ špecializovanej nemocnice alebo šéf Arcidiecéznej charity mal možnosť šoférovať aj luxusné autá.
„Najviac som bol spokojný so Škodou Superb, čo je ideálne a postačujúce auto aj pre politikov. Plánujem však aj väčšie rodinné auto,“ hovorí absolvent Baníckej fakuty na košickej technike.
Maľoval aj Biely dom
V študenských rokoch si finančne vypomáhal výškovými prácami. „Košický Biely dom poznám aj z vonkajšej strany a bol čistejší ako dnes,“ hovorí s dvojzmyselným úsmevom. Maľoval vežu uršulínskeho kostola, kostol v Obišovciach, v Čani a mnohé iné.
Okrem športu sa veľa venoval práci s mládežou a kultúre a životnému prostrediu. Založil niekoľko občianskych združení i neziskových organizácií. Pred vyše 20 rokmi bol iniciátorom i organizátorom Festivalu sakrálneho umenia, ktorý prežil dodnes. Jeho celoživotné hobby je aj práca s mládežou a to aj v časoch, keď to bolo ideologicky nebezpečné, spolupracoval s jezuitmi, dominikánmi, ale hlavne saleziánmi.
Ako bývalý riaditeľ Arcidiecéznej charity si spomína na mnohé projekty v oblasti sociálnych a zdravotníckych služieb, ktoré rozvíjal na území Košíc a regiónu. „Obdobie v charite bolo časom, keď som sa učil viac cítiť s ľuďmi a byť tolerantnejší voči ľudským slabostiam. Som za tento čas vďačný.“
S manželkou popíjajú najmä víno
Hoci pri pohľade na štíhlu líniu J. Deča sa môže zdať, že je maximálne raz do dňa, opak je pravdou. Vie dokonca aj variť.
„Na opustenom ostrove by som od hladu neumrel, niekedy dokonca aj s radosťou varím a to najmä cestoviny. Ako horolezec som bol naučený, že najlepšie je to jedlo, v ktorom stojí lyžička v ešuse. Úplne najlepšie sú ovsené vločky so Salkom a čerstvo natrhanými čučoriedkami. Teraz v lete sme si urobili doma takú obdobu TV relácie Bez servítky. Varil každý člen a potom sme to aj hodnotili. Boli sme k sebe veľmi tolerantní, skoro všetci sme sa dostali do prvej trojky... Veľmi sa nám to páčilo a po Novom roku chystáme repete. Čo sa týka nápojov, rád si dám víno s manželkou či už doma alebo u priateľov väčšinou v piatok večer. Ja som za všetky kvalitné, ona má radšej sladšie,“ dodal s tým, že s množstvom alkoholu to nepreháňa a zatiaľ si všetko pamätá.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
