hľadá istotu.

Z. Izer strávil v Košiciach celé popoludnie, vybral sa s kolegami prejsť sa po Hlavnej ulici. "Bol som v Košiciach po druhýkrát v živote. Prvýkrát to bolo asi pred 17 rokmi, len sme došli do nejakého kulturáku, odohrali svoje a šli späť do Čiech, takže som z mesta nič nevidel. Dnes to bolo iné, dnes bolo času sa prejsť. Dóm sv. Alžbety ma doslova ohromil, ľúto mi len bolo, že spievajúca fontána je už vypnutá. Asi sa budem musieť vrátiť, aby som si ju ešte pozrel v akcii..."

Zväčša ak príde do niektorého českého alebo slovenského mesta, tak má čas akurát prejsť z auta na javisko, pripraviť si rekvizity a zvuk, odohrať hodinu a pol, pobaliť sa a ísť znovu do Prahy. "No, to viete, že to vôbec nie je vyčerpávajúce a mám to rád. Hlavne keď idete na otočku do mesta vzdialeného pár hodín od Prahy, tak mi to robí náramnú radosť," podotkol so smiechom. "Ale teraz vážne. Keby som túto prácu rád nemal, tak ju nerobím. A že je jej súčasťou takéto nepríjemné presúvanie sa, to som si zvykol."

Aby si dodal vybitú energiu, stačí mu stráviť čas so svojou dcérou. "Najspoľahlivejšie si dobijem baterky spánkom, ale zase - človek nemôže prespať celý život. Laura je pre mňa tiež zaručený dobíjač síl, je s ňou totiž náramná zábava." Podľa všetkého sa teda dcéra "potatila". Vo februári bude mať osem rokov, je už teda vo veku, kedy sa dá vybadať, aká bude povahovo. "Má zmysel po humor, ale neviem či to podedila po mne. Čo celkom iste po mne podedila, je cholerická povaha a sklon nerváčiť. Keď si robí domáce úlohy, tak pri tom neraz 'vypení'. Keď ju potom vidím, tak sa len smejem na tom, aká je celá po mne."

Domáce úlohy si Laura nerobí s otcom, lebo keby sa pri tom stretli dve cholerické povahy, asi by to nedopadlo dobre. "Máme to s manželkou spravodlivo podelené na dobrého a zlého, tak ako to bolo u vyšetrovateľov ŠTB. Takže manželka ja na vychovávanie a ja s dcérou blbnem. Ak dostaneme pocit, že práve teraz treba začať skákať po sedačke, tak začneme." Laura je pre Z. Izera občas aj inšpiráciou pri písaní scenárov pre zábavné šou. "Už začína chodiť domov zo školy s vtipmi a vždy mi ich príde povedať. Keď bola menšia, tak sa nám tiež doma starala o zábavu. Hlavne vtedy, keď ešte nevedela veľmi rozprávať a len lovila v tej malej hlávke slová a skladala ich často do nezmyselných viet. Vtedy z nej občas vypadlo čosi také smiešne, že sa to potom oplatilo použiť do scenára."

Okúsil i muzikály

Okrem rôznych zábavných šou, ktoré ponúka Z. Izer divákom v Čechách a na Slovensku, pozná väčšina televíznych divákov tohto komika vďaka reklamám. Dodnes mu mnohí nevedia prísť na meno a kričia po ňom Béďa Trávniček vďaka reklame na Mountfield. Aby sa trochu vymanil zo škatuľky televízneho komika, prijal aj ponuku účinkovať v muzikáli.

"Najprv to bola Angelika, neskôr Barón Prášil. V oboch prípadoch to boli komické postavy. Napríklad v Angelike mala hlavná predstaviteľka naplánovaných 17 prevlekov, takže keď bolo treba preklenúť časovú medzeru, tak som sa objavil ja a snažil sa publikum zabaviť. V Barónovi Prášilovi potrebovali obsadiť šialeného psychiatria, vraj to bola úloha pre mňa ako vyšitá. Priznám sa, že Angelika bola podľa mňa dosť dlhá a veľa sa tam toho nedialo, no pri Barónovi Prášilovi som si to na javisku užíval. Je to veľmi dobre urobené predstavenie, bavilo ma to."

To, že ostane zaškatuľkovaný ako komik, prijíma ako nezmeniteľný fakt. "Ja už by som ani nechcel robiť niečo vážne. Zrejme by ma to ani nebavilo a ani sa o to nebudem pokúšať." Asi by to bolo proti jeho prirodzenosti, pretože sám sa považuje za "šaša". "Už v prvej triede na základnej sa zo mňa stal triedny šašo. A ťahá sa to so mnou odvtedy. Zostalo mi to a tak mi treba. Môj triedny učiteľ na učilišti, kde som sa učil za automechanika, mi vravel, že rukami sa ja určite živiť nebudem. Zlom nastal počas vojenčiny. Mal som to za nejakých 40 dní do civilu, keď nás viacerých pozvali na nakrúcanie televízneho programu pre vojakov. Volal sa Kompas. Začali sme potom s tým programom chodiť po kulturákoch, robili si zo všetkého srandičky..."

Do toho prišla revolúcia, takže Z. Izer mohol začať vážne rozmýšľať nad tým, že montérky automechanika zavesí na klinec a začne sa živiť inak. "Nielen, že som nad tým mohol rozmýšľať, ale som aj musel. Lebo keď sme sa vybrali s našou šou napríklad na Moravu a vrátili sa z predstavenia do Prahy okolo štvrtej ráno, ostatní šli spať a ja na šiestu do práce. Tak som už v lete v roku 1990 nechal remeslo remeslom."

Veľmi skoro však prišiel na to, že jednoduché to nebude. "Živiť sa srandou nie je žiadna sranda. Mal som aj také obdobie, kedy som mesiac jedol len zemiaky. Otec mi našťastie dal vrece zemiakov, lebo keby som ich nemal, tak by som nemal čo dať do úst... Bolo to v období po revolúcii, kedy sa menili majitelia kultúrnych domov a nikto nevedel, ako budú ďalej fungovať. Jediné, čo ma zachránilo, boli výchovné programy pre žiakov škôl. Vždy šiel s nami niekto, kto im prednášal o sexe, o drogách a podobne a my sme do toho pripravovali vtipné vložky, aby sa deti neunudili na smrť. Ak by sme vtedy nechodili po školách, neviem, neviem, ako by to dopadlo. Dodnes si uvedomujem, že je to veľmi nestále a neisté povolanie. Stačia dva - tri šikovné články v bulvárnych novinách, kde z vás urobia debila, ľudia prestanú na vás chodiť a ide to s vami dole kopcom. Ani sa nestihnete obzrieť, čo sa vlastne stalo a už za vami ani pes neštekne!"

Rodina je oporou

Istotu však človek k životu potrebuje a keďže v práci ju Z. Izer čakať nemôže, oporou je mu rodina. "Moje dve baby sú moje najväčšie istoty, aj keď je pravda, že čo sa týka financií, tak to je na mne. Lenže som zdravý a nebojím sa pracovať rukami. Automachanika by som asi robiť nechcel, nikdy ma to nebavilo. Lenže napríklad pred 20 rokmi som robil čašníka v Taliansku, tak možno by som sa uživil takto. Kto vie?"

Momentálne však na zadné dvierka myslieť nemusí, lebo sa mu darí, hoci nemá v televízii žiadnu vlastnú šou po tom, čo Prima zrušila pred rokom jeho program Skeč bar. "Musím zaklopať, že roboty je dosť. Hoci ma ľudia nevídajú tak často v televízii, do divadiel na šou chodia. Som spokojný. Prestal som však robiť politickú satiru. Nehovorím, že sa už o politiku vôbec nezaujímam, ale priveľmi ma vytáča," vraví so smiechom. "A ľudia toho už majú tiež plné zuby a dnes ich dokáže politika akurát tak rozčúliť a nie rozosmiať."

Z. Izer preto stavia na paródiu. "V televíziách je dennodenne toľko hlúpostí, že stačí pozerať a vyberať si. Neviem, ako je to na Slovensku, či aj tu sa dá pozerať kanál EZO TV. Sú to proste od rána do večera veštci, ktorí naživo po telefonáte vyveštia z kariet, z dátumu narodenia a podobne. Tak som si povedal, že keď niekto vráža prachy to tohoto, tak čo už je na tom svete za blázinec? No a nedá sa nerobiť si z toho srandu, aj keď tam veľa roboty nemám, lebo ono už samotné to vysielanie je na smiech."

Na javisko ide s malou dušičkou

Či si vybral dobre a či sa mu scenár zábavnej šou podaril, si môže overiť až na publiku. "Koľkokrát sa mi totiž stalo, že som vymyslel niečo, čo sa mi zdalo vtipné a zábavné, no keď som to vyskúšal pred ľuďmi, tak som zistil, že to nefunguje. Stále pri prvom predstavení idem na javisko s malou dušičkou. Našťastie, premiérové publikum zvykne byť zhovievavé. Ale aj tak sú to nervy!"

Hádam sa môže utešovať tým, že platí - sranda musí byť, aj keby na chleba nebolo. "U nás v Čechách máme iné príslovie - sranda musí byť, aj keby fotra vešali... No a vidím, že to platí, lebo nech je kríza, aká je, zvykneme mať vypredané. Ľudia toho asi majú plné zuby a túžia po zábave. Po tom, čo sú od rána do večera bombardovaní jóbovkami, chcú ísť do divadla a tam len vypnúť a rehotať sa."

Keď potrebuje vypnúť Z. Izer, v lete mu stačí záhradka. "Zapnem kosačku a chodím s ňou dve hodiny po trávniku. To mi dokonale zresetuje hlavu. No a ak máme čas, ideme všetci spolu na Šumavu." Teraz v zime si bude baterky dobíjať s dcérou. "Ja som svojho času mal veľmi rád počítačové hry a teraz som sa k tomu vrátil s dcérou. Frčíme na hre Uncharted. Už 'mastíme' tretí diel, s archeológom chodíme po svete, zbierame rôzne artefakty. Je to akčné, ale aj to rozvíja myslenie, lebo musíme riešiť rôzne hlavolamy a to nás oboch baví. Takže zatiaľ čo sa manželka s ňou učí češtinu a matematiku, ja ju učím, ako zneškodniť múmiu. Veď nikdy neviete, či sa jej to nebude hodiť, nie?," dodal česká zabávač so smiechom.

Profil

Dátum narodenia: 7. septembra 1966
Znamenie: Panna
Miesto narodenia: Praha
Rodinný stav: ženatý, dcéra Laura
Relax: spánok, počítačové hry

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári