orom je Vojtech Petty. Knihu o tom, čím všetkým prešiel hokej v našom meste, pokrstili na podujatí "Galavečer s legendami" symbolicky ľadom zo Steel Arény.

Právnik Vojtech Petty, súčasný PR manažér HC Košice, má s publikovaním skúsenosti. Štyri roky vydával časopis Náš hokej. Po rokoch pôsobenia pri motoristickom športe, kde desaťročie vydával časopis Autošport, sa odhodlal zmapovať 90 rokov košického hokeja. "Bolo to začiatkom roka, presnejšie v januári ma s ponukou napísať knihu o košickom hokeji oslovilo vedenie HC Košice. Vedelo, že koncom roka 2011 bude mať hokej v meste veľké jubileum a pri tejto príležitosti by sa patrilo vydať aj publikáciu. Ani chvíľu som neváhal. Považoval som to za výzvu, byť autorom takéhoto diela. A bral som to aj ako vyvrcholenie svojho mediálneho snaženia, po rokoch vydávania časopisu Náš hokej. Netvrdím, že práve ja som ten povolaný, ale mal som už skúsenosti s vydavateľskou činnosťou a som autorom aj kníh o motoristickom športe. Vedel som teda, čo ma asi čaká a klub som presvedčil, že to dotiahnem až do konca. Že to nebude len koncept, ale tá kniha aj vyjde."

Zúfalá práca

Vojto tvrdí, že pri písaní mal voľnú ruku. Istú svoju predstavu načrtol klubu s tým, že sa rozhodol ísť po jednotlivých desaťročiach. "90 rokov je strašne bohatá téma. Nechcel som sa utopiť v jednotlivých detailoch, podstatné bolo vybrať to najdôležitejšie z danej éry, čo práve formovalo a ovplyvňovalo košický hokej," podotkol autor knihy, ktorý mal akurát isté limity, čo sa týka počtu strán, aby náklady nenarástli do neúnosných rozmerov. "To podstatné som však, aspoň podľa mňa, čitateľovi podať dokázal. Nie každé desaťročie som spracovával s rovnakou náročnosťou. veď 40. roky, to bola chvíľami až zúfalá práca. Bolo to vojnové obdobie. Sťaby pole neorané. Možno je to priestor pre nejakého historika do budúcnosti. Tu už nestačí sedieť v knižnici v Košiciach, ale asi by ste museli prejsť knižnice v Bratislave, v Prahe, v Budapešti. Keď som sa zaboril do strán časopisu ´Lední hockey´ z 50. rokov, tak úvodníky boli z Marxovho kapitálu, tam by ste nenašli jeden výsledok," pousmial sa.

Košický hokej prešiel viacerými etapami. Každá má niečo do seba. Z pohľadu autora knihy sa najťažšie písali posledné roky. "Uplynulé roky majú v pamäti mnohí. A každý má na ne svoj názor. Ťažko sa tvorili aj state o 80. a 90. rokoch. Protagonisti, ktorí v tom čase písali históriu, boli zainteresovaní priamo na ľade, vnímajú každú informáciu citlivo. Ale ponúknuť niečo zaujímavé a podstatné z 20. a 30. rokov bolo takisto náročné. Tam išlo najmä o zdroje informácií."

Ústrižky novín z tých čias sa rozpadávali v rukách. Po študovaní starých materiálov prišiel domov zaprášený, ako keby pracoval v priemysle. "Nechcem sa dotknúť niekdajších žurnalistov, ale tie informácie boli istým spôsobom tendenčné. Buď to boli noviny maďarské, alebo robotnícke, alebo kapitalistické. No knihu som nechcel písať len o športových výsledkoch a menách hráčov, ale snažil som sa tam vložiť aj závan vtedajšej doby. Preto je tam trebárs pasáž, ako Košičania silvestrovali v roku 1928, koľko vypili káv, vína, koľko bolo otvorených barov, koľko kapiel tu hralo. Pri tvorbe knihy som si toto obdobie zamiloval. Tak som sa neraz začítal do novín, často hodiny čítal aj nehokejové informácie."

Pripravený aj na kritiku

Kniha má podľa jej autora vzdať hold veľkému dielu košického hokeja, jej cieľom nebolo vypichnúť jednu, dve, tri, osobnosti. Čitateľ, ako vraví Vojto Petty, preletí desaťročiami a na konci by mal mať úžasný pocit z košického hokeja ako takého. "Nedá sa predsa všetko merať fyzikálnymi veličinami na kilá, metre, kto koľko spravil pre hokej v meste. Tá kniha je o všetkých, ktorí tvorili históriu. Ako autor musím byť pripravený aj na kritiku. Robil som všetko úprimne, tak, ako som to pri tvorení cítil."

Obavy mal pri číslach. "Historické anály sa často rozchádzajú. Niekde máte, že hráč dal 176 gólov, v inej databáze, že o päť gólov menej, že v rebríčku bol na 20. mieste a iný uvádza 35. priečku a pritom ide o ten istý ročník. Sú ľudia, ktorí sú aj na tieto fakty citliví, ale kto povie, aká informácia je pravdivá? Ja som vychádzal z historických análov. Aj ten, komu som neulahodil, by však mal oceniť to, aký cieľ toto dielo sleduje."

Do jednej publikácie sa dostali hokejisti z čias federálnej ligy či slovenskej extraligy. Reprezentanti Československa, ale aj Slovenska. "Veľmi ťažko porovnať neporovnateľné. Žijeme v dobe trhového mechanizmu, voľného pohybu hráčov a slobody. Na druhej strane je oveľa väčšia konkurencia," zamýšľa sa nahlas muž, ktorý sa pri tvorení stretol aj s problémom, ako fotograficky zachytiť všetky epochy košického hokeja. "Neviete si predstaviť, aké ťažké je zohnať fotografie z niektorých období. Najskôr si od pamätníkov vypočujete, že to nie je problém, ale potom zistíte, že je to záber nekvalitný, nepoužiteľný pre dnešný spôsob tlače."

Ale fotografie mali byť i tak len ilustračné. "Kniha nie je katalóg, fotka len korešponduje s textom, aby ste si aj dnes vedeli predstaviť, v akých dresoch nastupovali Košice v tridsiatych rokoch. Doba digitalizácie ponúkla iný rozmer. Dnes si do mobilu odfotíte kvalitnejší záber ako ten, čo spravil pred rokmi profesionálny fotograf," hovorí Vojto, ktorý venoval práci veľmi veľa času. Ale nie stále mal pocit, že pracuje. Lebo na dovolenke, pri čítaní starých publikácií a triedení si informácií vraj doslova relaxoval.

Grafikom pridal prácu

Kniha už v predaji vo Fanshope HC Košice v Steel Aréne. Dostali ju aj pozvaní hostia na akcii s názvom "Galavečer s legendami", na ktorej sa oslovovalo 90. výročie hokeja v Košiciach. "Chcel som, aby mala kniha netradičný formát, aby to nebola klasická A4. Keď som prácu skončil, zistili sme, že je to tá mnou neželaná A4, no nepustil som to takto ďalej. Grafici asi vedia, čo to znamená dať dielo do iného formátu. Pridal som im kus práce. Kniha sa tak tlačila o tri týždne neskôr, no stále sme boli v časovom limite ešte pred oslavami," pridal V. Petty na záver príhodu zo záverečnej fázy tvorenia publikácie "90 rokov hokeja v Košiciach".

Každý čitateľ má šancu získať jednu z troch kníh o histórii košického hokeja. Stačí mu na lístok nalepiť kupón a do štvrtka do 10. hodiny ho poslať alebo doručiť do redakcie. Výhercov zverejníme na druhý deň.

Citovaná pasáž z 80. rokov

Vo štvrťfinále čakala na Košice Dukla Trenčín. Kapitulovala po štyroch zápasoch a výsledkoch 4:3 po predĺžení (góly Veselovský, Slanina, Belas a Liba), 5:2 (Slanina, Svitek, Vodila, Peter Bondra a Liba), 2:5 (Svitek, Slanina) a 5:2 (Belas, Jančuška, Talpaš, Liba a Vodila).

V semifinále - Poldi SONP Kladno, opäť v plnej sile. Všetky zápasy v Košiciach sledoval plný dom, oficiálne 5 100 divákov. Séria opäť skončila 3:1 na zápasy pre východniarov, po výsledkoch doma 8:3 (góly Peter Bondra 4, Slanina 2, Liba a Staš), 2:3 (Jančuška, Svitek) a vonku 4:2 (Štefanovič 2, Slanina, Vodila) a 6:3 (Peter Bondra 3, Vodila 2, Talpaš).

Košice sú vo finále. So Spartou Praha. Zlé jazyky tvrdia, že ide o vládny klub. Praha už neoslavovala titul 34 rokov. Toto nedopadne dobre. Začína sa v Košiciach, píska uznávaný Šubrt. Prvý zápas železiari prehrávajú 0:2 po tretinách 0:0, 0:0, 0:2 (oba góly strieľa Volek)! Ale odvetu už vyhrávajú 4:0 po dvoch góloch Vodilu a góloch Libu a Jančušku (0:0, 2:0, 2:0). Odchádza sa na horúcu pražskú pôdu. Pred 14-tisíc divákmi hlavného mesta ČSSR je pomer vylúčených 4:10 v neprospech Košíc, stav využitia presiloviek ale končí na čísle 3:2 pre VSŽ! Východniari opäť víťazia, tentoraz 6:3 po tretinách 2:0, 1:2 a 3:1 (góly Liba 2, Božík, Vodila, Belas a Marcinko, resp. Volek, Kastner a Doležal, čo je kompletný prvý útok Sparty), Švarný zatieňuje Šindela. Pražskí tréneri Pavel Wohl a Jozef Horešovský zúria. Štvrtý zápas môže rozhodnúť.

27. apríla 1988 sú celé Košice opäť na nohách. V riadnom čase končí zápas 5:5 po tretinách 2:2, 2:1 a 1:2 z pohľadu Košíc (góly Talpaš, Peter Bondra, Svitek, Vodila a Sýkora, resp. Kastner a Doležal po 2 a Volek), Košičania opäť využívajú tri zo štyroch presiloviek, keď Sparta, znovu pred 14-tisíc divákmi, trikrát vyrovnáva jednogólové manko, raz dvojgólové! Predlžuje sa prvých päť minút, gól nepadá. Minútu pred koncom druhého predĺženia sa hráč Sparty prebíja pri vlastnej bránke. Stráca puk, ktorý získava Liba. Prihrávka smeruje k Vodilovi a ten strieľa zlatý gól! Druhý federálny titul. Ako prvé slovenské mužstvo. Aj posledné.

Návrat domov je veľkolepý. Ovácie už na letiskovej ploche, osobitné lietadlo z Prahy pristáva o 22.30. Cestu z letiska na zimný štadión lemujú fanúšikovia. Oficiálne privítanie hráčov a realizačného tímu na ploche zimného štadióna v nočných hodinách. Oslavy opäť skončia až ráno!

Kde sú tie časy, keď do Bratislavy chodili košickí hokejisti odovzdávať body, písala ročenka Športu (87/88), v súčasnosti bratislavský hokej nesiaha košickému ani po päty... Nuž, emócie bratislavských sklamaní (najmä novinárov) bývali rovnako prehnané ako víťazné eufórie. Igor Liba, ktorému nikto nikdy nemohol vyčítať suchý dres, sa stal tretí raz za sebou najlepším útočníkom ligy v ankete Top týždenníka Tip.

tt

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári